Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-67-2013.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Táne Veščičikovej v právnej veci žalobcu Q. A., N.. XX.X.XXXX, A. K., V. Č.. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlova č. 3, proti žalovanému Q.. B. V., A. W., B. Č..XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2012 č.k. 8C/54/2006-239 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 331.939,18 euro (10.000.000,- Sk), ktorý žalobca zakladá na tvrdení, že žalovaný ako súdny exekútor neoprávnene od neho vymáha finančnú čiastku 14.460.010,- Sk a svojou činnosťou poškodil jeho dobré meno v očiach verejnosti.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie č.k. Ex 504/2000-68 zo dňa 27.1.2005 zistil, že týmto Exekútorsky úrad JUDr. Svätoslava Mruškoviča, na základe § 47 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti na základe exekučného titulu na peňažné plnenie a to Notárskej zápisnice č. N. XXX/XX P. N. XXX/XX spísanej na notárskom úrade Q.. V. K., v ktorej bola povinnému - žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku v sume 1.150.000,- Sk, a 0,5% zmluvnú pokutu za každý deň z omeškania od 23.4.1999 do zaplatenia a to oprávnenému J.. F. Š.. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. Ex 504/2000 zo dňa 29.12.2000 pohľadávka predstavovala sumu 1.150.000,- Sk a príslušenstvo pohľadávky sumu 12.115.250,- Sk za obdobie od 23.4.1999 do 27.1.2005. Z uvedeného upovedomenia mal súd prvého stupňa za preukázané, že v exekučnej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie Okresným súdom Košice I. pod č. 5802 019696 dňa 22.1.2001. Vo veci bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke zo dňa XX.X.XXXX vedeného v B. B.N. P..B.., P. P. M. Y. A. B., P..B...
Z obsahu notárskej zápisnice spísanej pod vyššie uvedenými číslami v notárskej kancelárii JUDr. V. K. súd zistil, že J.. F. Š. ako veriteľ a žalobca - jediný spoločník obchodnej spoločnosti BVS spol. s r.o. ako dlžník, požiadali notárku o spísanie zmluvy o pôžičke na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančnú čiastku vo výške 1.150.000,- Sk bezúročne a dlžník sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť podľa čl. III. Zmluvy v dohodnutej lehote F. XX.X.XXXX. V článku VI. - Zápisnice Q. A. ako povinná osoba - dlžník vyhlásil, že súhlasí s tým, aby táto notárska zápisnica bola podkladom pre exekučné konanie, ak nebudú dodržané podmienky uvedené v zmluve. Pre prípad, že nebude uhradená požičaná suma, vyhlásil, že ručí za tento záväzok nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX K.. Ú.. K. - Q., W.. Č.. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a na nej stojaci dom súp. č. XXX s príslušenstvom.
Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 11, 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ako aj § 27 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že exekučné konanie žalovaný ako súdny exekútor, začal vykonávať na základe poverenia udeleného súdom - Okresným súdom Košice I zo dňa 22.1.2001. Následne v konaní nebolo možné posudzovať správnosť postupu exekučného súdu pri udelení poverenia, keďže žalovaný ako súdny exekútor obsah uvedeného poverenia nemal možnosť ovplyvniť. Konštatoval, že žalobca mal možnosť uplatniť námietky vo vzťahu k vykonávanej exekúcii a v tomto smere aj vykonal procesné úkony a z jeho strany neboli produkované konkrétne tvrdenia a dôkazy akým konkrétnym úkonom, skutkom mu bolo zo strany žalovaného zasiahnuté do osobnostných práv, resp. akým konkrétnym nezákonným úkonom žalovaného, ako súdneho exekútora mu bola spôsobená škoda. S poukazom na ustálenú judikatúru konštatoval, že zásahy do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom stanovených procesných oprávnení (v danom prípade na základe exekučného zákona) ak boli vykonávané v tzv. licencii a ak tieto nevybočili z medzí tohto konania, nemôžu predstavovať neoprávnený zásah.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a tento status získal podľa Exekučného poriadku, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Z uvedeného vyvodil, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie na súdnych exekútorov. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť aj rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.
Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd.
Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že ak by vykonal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku žalobcu ako nárok na náhradu škody, má za to, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s konaním - činnosťou žalovaného podľa zákona č. 233/1995 Z.z.. Rovnako v prípade preukázania zásahu do osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobca neprodukoval dôkazy preukazujúce príčinnú súvislosť zhoršenia jeho zdravia, neúspešnosti v podnikaní s konaním žalovaného. S poukazom na tieto dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému pri vyhlásení rozsudku priznal túto náhradu, tento ju však v zákonom stanovenej lehote, čo do trov právneho zastúpenia nevyčíslil a iné trovy z obsahu spisu súd nezistil, preto žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ním podanú žalobu a nezákonne sa uchýlil k zakrývaniu nezákonnej činnosti a podporovaniu veľmi čudných praktík - podozrenia z „mafiánskych praktík“ a podozrenie z organizovaného zločinu. V tomto konaní vidí super justičný podvod, keďže žalovaný si vybavil za záhadných okolností Okresný súd Košice I, ako aj konajúcu sudkyňu JUDr. B.. Za záhadné považuje aj prepojenie sudcov Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Košice I, sudcov Krajského súdu Prešov, ako aj žalovaného ako exekútora a Š. ako objednávateľa. Má za to, že žalovaný ako exekútor viedol exekúciu proti nemu ako súkromnej osobe, čím hrubo zasiahol do jeho ústavných práv, hrubo ho poškodil, spoločensky znemožnil, poškodil ho v podnikaní, ako aj mu spôsobil škodu na zdraví, keďže v dôsledku toho je invalidným dôchodcom s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom pred exekúciou bol úspešným podnikateľom, zarábal milióny, čo aj zdokumentoval. Má preto za to, že okresný súd klame a zavádza pokiaľ tvrdí, že nič nedokázal. Má za to, že následky konania žalovaného sú aktívne, lebo jeho upovedomenia o vykonaní exekúcie sú zapísané na LV č. XXXX P. XXXXX a dokonca na nehnuteľnosť, ktorá ani nebola súčasťou zmluvy o zriadení záložného práva. Má za to, že v tomto prípade štát umožnil exekútorovi vyrobiť konšpiráciu, nájsť si obeť a v mene štátu sa proti takejto osobe uplatňuje štátny terorizmus. Okresný súd svojím rozhodnutím schválil nezákonné praktiky, podvody a nátlakové vydieračské spôsoby.
Z obsahu takto formulovaného odvolania odvolací súd vyvodil záver o tom, že žalobca žiada odvolací súd zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobu zamietol.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.
Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku na ktoré odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu k týmto považuje za potrebné dodať:
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto poskytujú ochranu osobnosti fyzickej osoby iba voči neoprávneným zásahom a je teda dôkaznou povinnosťou žalobcu v prípade uplatnenia takéhoto nároku preukázať, že zo strany žalovaného došlo k takémuto neoprávnenému zásahu. Súd prvého stupňa správne poukázal na skutočnosť, že činnosť žalovaného, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na ochranu osobnosti bola vykonávaná v rámci jeho činnosti ako exekútora podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Činnosť exekútora v rámci jeho oprávnení vyplývajúcich mu zo zákona teda síce môže predstavovať jeho aktivitu smerom k vymoženiu konkrétnej povinnosti, ktorá povinnému vyplýva z exekučného titulu v prípade, ak táto jeho povinnosť nebola dobrovoľne splnená. Takto vykonávaný nútený výkon však bez ďalšieho nemožno kvalifikovať ako neoprávnený zásah. Za neoprávnený by bolo možné kvalifikovať postup žalovaného ako súdneho exekútora, ktorý by predstavoval z jeho strany tzv. exces, teda konanie nad rámec zákona. Odvolací súd sa však zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nekonkretizoval v čom sa mala činnosť žalovaného ako súdneho exekútora vymykať z rámca jeho oprávnení vyplývajúcej mu z právneho predpisu. Procesná úprava Exekučného poriadku umožňuje súdnemu exekútorovi výkon exekučnej činnosti iba na základe poverenia, ktoré mu k tomu vydá príslušný exekučný súd a povinný ako účastník exekučného konania má možnosť prostredníctvom konkrétnych procesných inštitútov možnosť domáhať sa svojich procesných práv.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.