Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoP-4-2014.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/4/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: X. V., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom K., t. č. O. A. E., H., J. F. X, o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní Mesta Malacky, Malacky, Radlinského 2751/7, proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 26. novembra 2013 č. k. 6P/152/2012-64 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony X. V., nar. XX. S. XXXX (ďalej len „X. V.“) za opatrovníka Mesto Malacky, Radlinského 2751/7, 901 01 Malacky, s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať X. V. (v príslušnom čiastkovom výroku uznesenia označenú len za „obmedzenú spôsobilosti na právne úkony“) pri rozhodovaní o hospodárení s prostriedkami, ktoré jej budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“) a § 192 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“), vecne potom potrebou ustanovenia opatrovníka X. V. z dôvodu, že jej doterajší opatrovník zomrel, nezistením žiadneho príbuzného, ktorý by mohol byť menovanej ustanovený za opatrovníka a ani inej osoby, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka a ktorá by s ustanovením do tejto funkcie súhlasila, z ktorého dôvodu za opatrovníka bolo treba ustanoviť orgán miestnej samosprávy (tzv. verejného opatrovníka), kde má X. V. hlásený trvalý pobyt (Mesto Malacky, ktorého je menovaná občanom). Mal za to, že súhlas tzv. verejného opatrovníka s ustanovením do tejto funkcie sa nevyžaduje, a to s poukazom na R 50/1958 a Z IV str. 424.
Proti tomu uzneseniu podal včas odvolanie iba ustanovený opatrovník s návrhom na jeho zmenu ustanovením za opatrovníka Mesta Holíč, dôvodiac, že X. V. dlhodobo nebýva a nezdržiava sa na území mesta Malacky a nepredpokladá sa jej návrat. Z dôvodu hospodárnosti mal za to, že je potrebné za opatrovníka určiť mesto, kde menovaná v súčasnosti býva (Mesto Holíč).
X. V. odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. vec v celom rozsahu, pretože povaha konania (zahájiteľného i bez návrhu) umožňovala prieskum napadnutého rozhodnutia bez viazanosti odvolacím návrhom. Urobil tak pritom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Spôsobilosť samostatne konať pred súdom má ten, kto má spôsobilosť na právne úkony (podľa hmotného práva). Fyzická osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a preto nie je vôbec spôsobilá robiť právne úkony, ako aj osoba z takéhoto dôvodu schopná robiť len niektoré úkony a preto v spôsobilosti na právne úkony „len“ obmedzená, nemá procesnú spôsobilosť a preto nemôže samostatne konať pred súdom (čo v prípade obmedzenia v spôsobilosti platí vtedy, ak do rozsahu úkonov, ktoré dotyčná osoba nie je spôsobilá robiť samostatne, spadá aj robenie úkonov vo vzťahu k štátnym orgánom). Ide tu o spôsobilosť účastníka samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek v konaní prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Účastníci konania musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Ide predovšetkým o spôsobilosť byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť a ak má účastník zástupcu, tak i tzv. spôsobilosť byť zástupcom účastníka konania. Nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka predstavuje tzv. prekážky postupu konania, ktorých následky sú uvedené v § 107 O. s. p.
Hoci to súd prvého stupňa v napadnutom uznesení výslovne neuvádza, je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní vychádzal správne z toho, že X. V. má procesnú spôsobilosť t. j. spôsobilosť konať pred súdom samostatne a nemusí byť v takomto konaní zastúpená opatrovníkom (pre konanie). Rozsudkom Okresného súdu v Náchode č. k. P 27/85-57 z 26. februára 1985 (ktorý nadobudol právoplatnosť 23. apríla 1985), bola totiž X. V. iba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilá vychovávať a starať sa o maloleté dieťa, brať na seba hmotnú zodpovednosť za prostriedky zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere a vykonávať vedúcu funkciu; pričom následne uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. MA 8 P 65/2001-108 z 21. septembra 2005 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2005), jej bol ustanovený opatrovník Q. H. (ktorý bol jej druhom a žil s ňou v spoločnej domácnosti) a to iba na zastupovanie menovanej pri rozhodovaní o hospodárení s prostriedkami, ktoré jej budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Podľa úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Mesta Malacky 17. októbra 2011, potom Q. H., nar. XX. I. XXXX, zomrel XX. V. XXXX v K..
Súd prvého stupňa preto pochybil, ak aj X. V. nedoručil uznesenie o začatí konania (uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 9P/74/2012-5 z 29. marca 2012) ani uznesenie o prenesení príslušnosti na Okresný súd Skalica (uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 9P/74/2012-9 z 26. apríla 2012), čím jej bola odňatá ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti bolo bez právneho významu, že takýchto opomenutí sa dopustil ešte Okresný súd Malacky, pretože záujem na vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, prikazoval aj Okresnému súdu Skalica (ako súdu, ktorému bola vec postúpená), aby sa postaral o nápravu pochybenia zapríčineného iným súdom a poskytol tak osobe, o ktorú tu ide, možnosť zúčastniť sa (reálne) v konaní. To sa však nestalo.
Za tohto stavu odvolací súd nemal inú možnosť ako napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K námietkam odvolateľa potom odvolací súd uvádza:
Podľa § 189a ods. 1 O. s. p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
Podľa § 192 O. s. p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať (ods. 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností (ods. 2).
Podľa § 27 ods. 2 O. z. zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil je súdom ustanovený opatrovník. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 18 ods. 1).
Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O. s. p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec.
Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.
Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 O. z. poverený predovšetkým príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že je ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je schopný a ochotný funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonom funkcie opatrovníka nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou subjektivitou.
V predmetnej veci súd prvého stupňa postupoval iba čiastočne v súlade s 2 ostatne citovanými ustanoveniami. Zo spisu je zrejmé, že začal konanie o zmenu opatrovníka (správne o ustanovenie opatrovníka, keďže meniť možno len niekoho, kto existuje a táto podmienka u Q. H., zomrelého ešte pred začatím konania splnená nebola), vykonal šetrenia za účelom zistenia okruhu príbuzných X. V. a zistil (z oznámenia Mesta Malacky a z registra obyvateľov), že X. V. má ako trvalý pobyt hlásený pobyt bezdomovca Malacky, od januára 2012 však býva v O. A. E. v H. a v meste Malacky nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Mesto Malacky oznámilo adresu na sestru dotyčnej O. N., bytom H. č. XXX, XXX XX H. J., F. W. (ďalej len „ČR“), podľa zistení súdu je však táto na uvedenej adrese neznáma a iná jej adresa nebola aj napriek dopytom na Magistrát Mesta Hradec Králové, Obvodný súd pre Prahu 7 a Ministerstvo vnútra ČR zistená (najmä z dôvodu neznalosti dátumu narodenia menovanej). Mesto Malacky taktiež oznámilo, že v ich evidencii majú zaznačenú dcéru X. V. E. V., nar. X. V. XXXX, ktorá však nemá v K. trvalý ani prechodný pobyt a tiež uviedlo, že iné informácie o ďalších príbuzných X. V. im nie sú známe. Z registra obyvateľov potom súd zistil, že E. V., má trvalý pobyt hlásený na adrese C. D. č. XXX, okres N., na uvedenú adresu sa mu však nepodarilo doručiť súdnu zásielku, keďže tá sa vrátila s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Obec Valaská Belá súdu oznámila, že E. V. v obci nikdy nežila a ani nežije a nie je v ich obci prihlásená k trvalému pobytu, ale bola len v minulosti zapísaná na karte svojej matky. V ich obci žije príbuzná X. V. C. P., nar. X. I. XXXX, tejto sa však taktiež nepodarilo doručiť súdnu zásielku, nakoľko adresátka odmietla prevziať súdnu zásielku. Bydlisko E. V. sa nepodarilo zistiť ani lustráciou v Sociálnej poisťovni, registri obyvateľov ani lustráciou v ústrednej evidencii väzňov. Azylový dom E. vyjadril nesúhlas s tým, aby bol ustanovený za opatrovníka X. V., nakoľko ich zariadenie poskytuje ubytovanie iba na určitý čas, menovaná býva u nich dobrovoľne a kedykoľvek môže opustiť ich zariadenie a odsťahovať sa. Uviedol tiež, že X. V. žije sama, žiadnych príbuzných nespomína, nikto ju v zariadení nenavštevuje a s nikým si nevytvorila bližší vzťah. S finančnými prostriedkami si hospodári sama, nemá voči nim žiadne podlžnosti a nevedia označiť žiadnu osobu vhodnú za opatrovníka. Aj X. V. vo svojich vyjadreniach potvrdila, že t. č. býva v Azylovom dome E. v H., žije sama, nemá žiadnych príbuzných ani priateľov a nepozná nikoho, kto by ju mohol zastupovať v hospodárení s finančnými prostriedkami, pričom je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne.
Je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením jej opatrovníka. To vyplýva zo znenia vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 O. z., ktoré je formulované imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej (prípadne obmedzenej v) spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto súvislosti sa žiada poukázať i na judikatúru spomenutú už súdom prvého stupňa (Z IV str. 424), v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986).
Odvolací súd však má za to, že pri rozhodovaní sa medzi viacerými takto do úvahy prichádzajúcimi osobami je potrebné ustanoviť tú obec (prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou), v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti (a nie obec, v ktorej je takáto osoba iba evidenčne prihlásená k trvalému pobytu, zvlášť ak ide len o formálny pobyt bezdomovca).
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (vzhľadom na povahu konania bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o ustanovení opatrovníka.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.