Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/311/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: DOKA Slovakia, Debniaca technika s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 28, Bratislava, IČO: 31 354 335, práv. zast. JUDr. Ondrej Nagy, advokát, AK so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, proti žalovanému: D + P s.r.o., so sídlom SNP 145, Svit, IČO: 44 303 335 v konaní o zaplatenie 92.033,34 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92.033,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne

- zo sumy 3.931,74 eur od 22.7.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 6.496,48 eur od 22.7.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 37,50 eur od 21.8.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 6.668,70 eur od 22.8.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 10.552,02 eur od 22.8.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 10,84 eur od 30.8.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 5.285,29 eur od 22.9.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 10.770,78 eur od 22.9.2012 do zaplatenia

- zo sumy 3.303,31 eur od 22.10.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 5.160,52 eur od 22.10.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 3.743,75 eur od 22.11.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 8.232,40 eur od 22.11.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 4.823,99 eur od 22.12.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 6.830,14 eur od 22.12.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 256,92 eur od 3.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 176,84 eur od 3.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 83,17 eur od 3.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 79,51 eur od 12.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 61,98 eur od 22.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 5.109,13 eur od 22.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 57,53 eur od 22.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 5.094,62 eur od 22.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 43,08 eur od 15.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 49,24 eur od 22.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 3.023,89 eur od 22.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 195,84 eur od 16.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.950,41 eur od 16.4.2013 do zaplatenia a

- zo sumy 3,72 eur od 22.4.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 9.197,05 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 5.521,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.675,55 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Nagya, advokáta, AK so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.5.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 92.033,34 eur spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku ako aj na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho návrhu žalobca súdu uviedol, že dodal žalovanému tovar - debniaci materiál na základe Rámcovej zmluvy č. 114/2011 RZ zo dňa 13.5.2011, za ktorý mu vyfakturoval jednotlivými faktúrami sumu po čiastočnom zápočte vo výške 92.033,34 eur, ktorú žalovaný aj napriek výzvam doposiaľ nezaplatil.

Súd rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. -528 zo dňa 27.6.2013, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko je neoprávnený čo do dôvodu i výšky. Žalobcom vystavené faktúry a v nich uplatnenú sumu v danej výške neuznáva. Konkrétne žalobca uviedol, že faktúry č. 545176077 zo dňa 30.11.2012 na sumu 4.823,99 eur, č. 545176078 zo dňa 30.11.2012 na sumu 6.830,- eur, č. 545174683 zo dňa 31.8.2012 na sumu 5.285,29 eur a č. 545174684 zo dňa 31.8.2012 na sumu 10.770,78 eur žalovaný vo svojom účtovníctve ani neeviduje a o ich existencii sa dozvedel až po doručení platobného rozkazu s tým, že dôkazy na podporu svojho tvrdenia predloží žalovaný na pojednávaní.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.1.2014, na ktoré sa neustanovil žalovaný, u ktorého mal súd predvolanie na toto pojednávanie riadne a včas vykázané, ktorého neúčasť ospravedlnil jeden z konateľov - U. M. svojou práceneschopnosťou s tým, že požiadal o odročenie tohto pojednávania. Súd z dôvodu, že žalovaný má podľa výpisu z Obchodného registra dvoch konateľov, a to U. M. mladšieho a U. M. staršieho, z ktorých každý je oprávnený konať za žalovaného samostatne a naviac z dôvodu, že konateľ žalovaného k svojej žiadosti nepripojil vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania v súlade s ust. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.1.2014 uviedol, že medzi účastníkmi bola dohodnutá Rámcová zmluva, na základe ktorej žalobca prenajal alebo predal žalovanému tovar špecifikovaný v jednotlivých ústnych objednávkach žalovaného, ktorý si žalovaný prevzal v sklade žalobcu, o čom boli vyhotovené dodacie listy, na ktorých je uvedené ŠPZ auta žalovaného, na ktoré mu bol tento debniaci materiál naložený spolu s podpisom šoféra žalovaného. Následne mal žalovaný tento debniaci materiál v nájme na určitú dobu, ktorý po tejto dobe vrátil žalobcovi, o čom sa vyhotovovali návratky, ktoré slúžili ako potvrdenie žalobcu pre žalovaného, že žalovaný vrátil predmet nájmu resp. jeho časť. Pokiaľ sa týka jednotlivých zápočtov, žalovaný na začiatku zmluvného vzťahu zaplatil dopredu kauciu vo výške 20.000,- eur, ktorá bola postupne započítaná na faktúry po lehote splatnosti.

K námietkam žalovaného žalobca uviedol, že všetky štyri namietané faktúry boli žalovanému odoslané poštovou prepravou na adresu jeho sídla, o čom žalobca predložil súdu ako dôkaz elektronicky vedenú knihu odoslanej pošty žalobcu ako aj poštové podacie hárky s tým, že žalovaný tieto odoslané faktúry nijako nereklamoval ani nevrátil. Žalobca zároveň vyslovil podozrenie, že aj tieto faktúry žalovaný zaviedol do svojho účtovníctva a požiadal o vrátenie 20 % DPH zo všetkých, vrátane v odpore uvedených faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.

Faktúry sa s dodacími listami nedajú podľa žalobcu priamo spárovať, nakoľko na základe dodaného materiálu za mesačné obdobie sa elektronicky vyčísli cena nájmu za prenajatý materiál v období, ktoré je prílohou k mesačnej faktúre, pričom ani tieto prílohy žalovaný nijako nereklamoval, de facto sa žalovanému fakturovalo každý mesiac za to, ktorý materiál v daný mesiac užíval.

Následne súd nariadil ďalší termín pojednávania na deň 12.2.2014 o 10:30 hod., na ktoré žalovaný svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, keď jeho elektronické ospravedlnenie bolo tunajšiemu súdu doručené v deň pojednávania o 15:52 hod. a písomné ospravedlnenie až dňa 14.2.2014, pričom obsah tohto ospravedlnenia bol zhodný s obsahom ospravedlnenia na pojednávanie konané dňa 12.2.2014, preto súd opätovne v súlade s ust. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu ozrejmil, prečo nie je dodací list č. 545488147 podpísaný, keď sa jednalo o preúčtovanie materiálu z inej stavby, ktorý bol dodaný žalovanému a tento požiadal e-mailom o preúčtovanie tohto materiálu na inú stavbu, o čom predložil súdu doklad, na základe ktorého konateľ žalovaného - Rudolf Pačaj požiadal e-mailom žalobcu o prevedenie debniaceho materiálu z polyfunkčného domu „Apolka“ na polyfunkčný dom „Horná stavba“, a to od 1.3.2012. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nijako vo svojom odpore dodávku debniaceho materiálu nijako nespochybnil, uviedol len, že časť faktúr nemá vo svojom účtovníctve, o čom ale žalobca predložil súdu doklad o doručení týchto faktúr žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Rámcovou zmluvou č. 114/2011 RZ, Všeobecnými predajnými, dodacími a nájomnými podmienkami žalobcu, faktúrami, dodacími listami, návratkami, jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov ako aj e-mailovou komunikáciou účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Rámcovej zmluvy č. 114/2011 RZ zo dňa 13.5.2011 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným ako odberateľom a žalobcom ako dodávateľom podľa ust. § 269 ods. 2 a nasl. Obch. zák. za účelom zjednodušenia uzatvárania realizačných nájomných a kúpnych zmlúv, prehľadnosti a pružnosti pri prenajímaní a predaji tohto tovaru odberateľovi. Predmetom tejto zmluvy bola úprava právnych vzťahov pri uzatváraní nájomných a kúpnych zmlúv formou potvrdenia objednávok medzi dodávateľom a odberateľom alebo uzavretím samostatných zmlúv na konkrétne objekty výstavby a rámcová špecifikácia dodacích, fakturačných a platobných podmienok, za ktorých sa dodávateľ zaväzuje dodať odberateľovi tovar za účelom jeho nájmu alebo predaja nad rámec Všeobecných predajných, dodacích a nájomných podmienok dodávateľa, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Dodávateľ sa zaviazal dodať odberateľovi tovar podľa odberateľom predloženej a dodávateľom potvrdenej písomnej objednávky a odberateľ sa zaviazal tento tovar prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu podľa tejto zmluvy riadne a včas.

Podľa článku I. bodu 2 sa zmluvné strany dohodli, že táto Rámcová zmluva platí pre všetky dodávky tovaru na stavebné projekty odberateľa, a to aj v tých prípadoch, ak nebola uzavretá zmluva na tovar na niektorý konkrétny stavebný projekt, pričom v prípade uzatvorenia zmlúv na konkrétne stavebné projekty odberateľa budú takéto zmluvy tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto Rámcovej zmluvy. Počas doby nájmu môže dôjsť ku kvantitatívnym alebo druhovým zmenám v dodanom množstve tovaru a jeho cene s tým, že záväznými podkladmi na určenie skutočne odobratého/prenajatého tovaru sú výlučne dodacie listy vystavené dodávateľom. Nájomné za prenajatý tovar podľa článku II. bodu 2 zmluvy sa malo určovať na základe rozpisu užívaných prvkov tovaru a ich cien priložených k faktúre podľa dodacích listov dodávateľa ku koncu príslušného mesiaca, a to vo výške podľa cenníka dodávateľa platného ku dňu vystavenia faktúry za príslušný kalendárny mesiac, ak odberateľ do troch dní od obdŕžania príslušnej faktúry túto nereklamuje a nevráti ju v lehote splatnosti dodávateľovi, predpokladá sa, že s jej obsahom a s obsahom jej príloh bez výhrad súhlasí a je povinný ju v lehote splatnosti podľa ustanovení tejto zmluvy uhradiť na účet prenajímateľa.

Zároveň sa žalovaný ako odberateľ podľa tejto zmluvy zaviazal okrem iného riadne a včas platiť jednotlivé faktúry s tým, že cena podľa článku V. bodu 1 bude stanovená podľa platných cenníkov v eur bez DPH, ktorú môže žalobca ako dodávateľ aktualizovať, pričom podľa článku VII. bodu 1 mal žalobca ako dodávateľ vystaviť túto faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa bodu 2 bola splatnosť faktúry dohodnutá do 14 dní od jej vystavenia. Doba nájmu bola medzi zmluvným stranami dohodnutá podľa jednotlivých objednávok odberateľa, pričom pokiaľ v nich táto nebola uvedená, platila neurčitá doba nájmu. Zároveň si účastníci dohodli podľa článku VI. bodu 1 zmluvy povinnosť žalovaného ako odberateľa zaplatiť pred odberom debniaceho materiálu na účet žalobcu ako dodávateľa kauciu, ktorá mala byť po ukončení prenájmu a po vyrovnaní všetkých záväzkov odberateľa voči dodávateľovi v plnej výške vrátená na účet odberateľa. Podľa toho istého bodu kaucia mohla byť použitá na základe rozhodnutia dodávateľa na zaplatenie dlhujúcej ceny nájmu, prípadne zmluvnej pokuty resp. úrokov z omeškania za omeškanie platenia faktúr za nájom.

Zo Všeobecných predajných, dodacích a nájomných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy konkr. z článku 3 bodu 3.4 súd zistil, že pri omeškaní odberateľa - žalovaného so splnením peňažného záväzku je dodávateľ oprávnený odberateľovi účtovať úroky z omeškania vo výške 18 % ročne.

Z e-mailu odoslaného konateľom žalovaného žalobcovi dňa 6.3.2012 súd zistil, že ním žalovaný požiadal žalobcu o prevedenie debniaceho materiálu zo stavby „Polyfunkčný dom - Apolka“ na stavbu „Polyfunkčný dom - Horná stavba“, a to od 1.3.2012.

Z jednotlivých dodacích listov súd zistil, že v nich je podrobne popísaný debniaci materiál, a to uvedením čísla prvku, množstva a hmotnosti spolu s uvedením dátumu prevzatia tohto debniaceho materiálu žalovaným, evidenčného čísla auta žalovaného, na ktoré bol tento debniaci materiál naložený, ako aj podpisu šoféra, ktorý za žalovaného prevzal tento debniaci materiál.

Z jednotlivých návratok súd zistil, že je v nich podrobne popísaný vrátený debniaci materiál s uvedením doby nájmu.

Z jednotlivých faktúr súd zistil, že nimi žalobca vyúčtoval žalovanému mesačný nájom debniaceho materiálu, pričom v prílohách k týmto faktúram je uvedené množstvo prenajatého debniaceho materiálu, jednotková cena za prenájom, počet dní nájmu a konečná čiastka za nájom u každej z týchto hnuteľných vecí za obdobie jedného mesiaca.

Z jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov vykonaného žalobcom dňa 6.8.2012 a 17.8.2012 súd zistil, že si nimi žalobca započítal svoje pohľadávky za neuhradené faktúry voči pohľadávke žalovaného, ktorú mal žalovaný titulom zloženej kaucie vo výške 20.000,- eur.

Podľa ust. /, / , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. / , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Medzi účastníkmi bola uzavretá Rámcová zmluva v zmysle citovaných ustanovení / a /, / , na základe ktorej mal žalobca prenajímať na základe objednávok žalovaného žalovanému bližšie nešpecifikovaný čo do množstva a konkrétneho typu debniaci materiál na neurčité obdobie s tým, že tento nájom debniaceho materiálu mal žalovaný uhrádzať za jednotlivé mesačné obdobia podľa reálneho množstva debniaceho materiálu, ktorý mal žalovaný za konkrétny mesiac v nájme. Uvedený zmluvný vzťah účastníkov sa svojím obsahom približuje leasingovému vzťahu, ktorý je charakterizovaný ako prenájom s právom, niekedy aj povinnosťou kúpy prenajatej veci, pričom ide o prenájom veci dlhodobej spotreby. Leasing nie je upravený v žiadnom osobitnom právnom predpise, ekonomickej podstate finančného leasingu nezodpovedá žiadny typ zmluvy upravený, či už v alebo , ide o kombináciu nájomnej a kúpnej zmluvy. Zmluvy o leasingu sú preto najčastejšie uzatvárané ako nepomenované zmluvy podľa ust. alebo podľa . Vec, ktorú si nájomca vyberie, v danom prípade žalovaný, mu žalobca prenajíma a má príjem zo splátok, ktoré nájomca platí za prenajatý predmet.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalovaný vo veci dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný jednak nepreukázal, aj keď bol o svojej dôkaznej povinnosti osobitne poučený uznesením č. k. -539, že mu faktúry, ktoré uviedol v odpore voči platobnému rozkazu neboli doručené, keď naopak žalobca predložil súdu jednak doklad z ním vyhotovenej elektronickej knihy odoslanej pošty, kde faktúry so zhodným číslom, ako ich uviedol žalovaný, boli žalovanému odoslané, pričom zároveň žalovaný predložil súdu doklad od doručovateľa - Slovenská pošta, a.s. o tom, že tieto faktúry boli odoslané poštovou prepravou žalovanému, kde sú na oboch dokladoch zhodné podacie čísla. Naviac žalovaný nielen že nijako nepreukázal, ale ani nijako konkrétne neodôvodnil svoje neurčité tvrdenie v odpore, v ktorom uvádza, že nárok žalobcu je neoprávnený čo do dôvodu i výšky, keď nijako neuviedol, ktorý dôvod a ktorá výška by mala byť správna a obmedzil sa len na takéto nekonkretizujúce a všeobecné tvrdenie.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení .

Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení prvá veta . Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

Aby mohol ktorýkoľvek z účastníkov, t. j. aj žalovaný v občianskom súdnom sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že účastník preukázal jednotlivými dôkazmi svoje skutkové tvrdenia. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. tretia veta ) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak žalovaný potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd musí žalobe vyhovieť.

Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenie rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom sú postačujúce na to, aby preukázali jeho tvrdenia uvedené v žalobe, a to najmä, že žalobca preukázal zmluvný vzťah so žalovaným ako aj tú skutočnosť, že žalovanému bol dodaný jednotlivý debniaci materiál na dobu uvedenú v prílohách vystavených faktúr. Pokiaľ žalovaný mal za to, že doba nájmu resp. rozsah nájmu pokiaľ sa týka počtu jednotlivých kusov prenajatého materiálu bol nižší než ten, ktorý si uplatnil žalobca, mal tento rozsah súdu jednotlivo špecifikovať v podanom odpore, najneskôr však v lehote 15 dní po doručení uznesenia, ktorým bol vyzvaný na predloženie všetkých dôkazov a na podanie svojho vyjadrenia, prípadne na nariadených pojednávaniach dňa 16.1.2014 resp. 12.2.2014, ktorých sa však ani jeden z oprávnených konateľov žalovaného nezúčastnil resp. žalovaný nesplnomocnil na svoje zastupovanie v tomto konaní inú osobu, ale naopak, v konaní zostal pasívny s tým, že jediné jeho vyjadrenie je to, ktoré uviedol v podanom odpore, a to, že nárok žalobcu je neoprávnený čo do dôvodu a výšky. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalovaný dôkazné bremeno svojho neurčitého a nekonkrétneho tvrdenia neuniesol, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Medzi účastníkmi boli zmluvne dohodnuté úroky z omeškania pre prípad nesplnenia peňažného záväzku odberateľa - žalovaného, keď podľa Všeobecných predajných, dodacích a nájomných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy konkr. z článku 3 bodu 3.4 bol žalobca oprávnený žalovanému ako odberateľovi účtovať úroky z omeškania vo výške 18 % ročne.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s ich úhradou, preto mu boli priznané v ním požadovanej výške.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 5.521,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.675,55 eur vrátane DPH. Žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.2.2013, v ktorom si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014 a účasť na pojednávaní dňa 12.2.2014 s tým, že za každý úkon právnej pomoci si žalobca uplatnil 599,17 eur, čo spolu predstavuje sumu 2.396,68 eur. K tomu si žalobca uplatnil 2 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 a 2 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014, t. j. spolu vo výške 31,70 eur.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods.1/ a § 14, 16 ods.3/ a § 18 ods. 3/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v správnej výške, preto mu boli súdom priznané.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil cestovné za cestu vlakom na trase Galanta - Poprad a späť dňa 16.1.2014 vo výške 35,89 eur a dňa 12.2.2014 taktiež vo výške 35,89 eur, o čom súdu predložil doklady

- cestovné lístky z týchto dní.

V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 16.1.2014 na ceste Galanta - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) spolu za 21 polhodín á 13,40 eur za jednu polhodinu, t. j. spolu vo výške 281,40 eur a rovnako vyčíslil náhradu za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 12.2.2014 na ceste Galanta - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) spolu za 21 polhodín á 13,40 eur za jednu polhodinu, t. j. spolu vo výške 281,40 eur.

K tomu si právny zástupca žalobcu uplatnil DPH vo výške 19 % nakoľko je platcom DPH, pričom zrejme omylom uviedol 19 % namiesto 20 % DPH, keď však správne vypočítal DPH, na ktorú má zákonný nárok, a to vo výške 612,59 eur.

Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 9.197,05 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.