Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-256-2013.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874, proti odporcovi: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XX, o zaplatenie sumy 90,83 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/336/2012-19 zo dňa 29. januára 2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 6.12.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 90,83 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 3.10.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca bol jeho poistencom, bol povinný oznámiť mu najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená oneskorene dňa 12.05.2010, odporca bol pritom v období od 13.09.2004 do 12.05.2010 zdravotne poistený i vedený v zdravotnej poisťovni (navrhovateľ ho potom spätne vyňal zo zdravotného poistenia v uvedenom období). Navrhovateľ tvrdil v návrhu, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhradil náklady za túto starostlivosť v sume 89,43 Eur, tzv. kapitačné platby, túto sumu si uplatňuje od odporcu a žiada priznať i poštové náklady konania 1,40 Eur.
Okresný súd právne vec posudzoval z pohľadu ust. § 5 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. a/, b/ § 3 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení Zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 31.08.2005, ďalej ust. § 6 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 7 označeného právneho predpisu v účinnom znení do 31.08.2005.
Súd prvého stupňa konštatoval prioritne sporový charakter konania ovládané prejednacou zásadou v ktorom účastník má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Zákon ukladá účastníkovi povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer účastníkov. Neunesenie dôkazného bremena má za následok nesplnenie si dôkaznej povinnosti a teda zamietavé rozhodnutie súdu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu ako aj z aplikovaných ustanovení citovaných právnych predpisov súd návrh zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom, keď konštatoval, že tento účastník si nesplnil
svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal, že skutkové tvrdenia umožňujú subsumovať skutkový stav pod ustanovenia právnych predpisov, ktoré by priznávali navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy voči odporcovi. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca od 13.9.2004 nebol poistencom (osobou verejne zdravotne poistenou). V návrhu nebol tvrdený dôvod pre ktorý by odporca po dobu netrvania poisteného vzťahu mal platiť tzv. kapitačný paušál, prípadne iné platby. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal dôvodnosť platby kapitačného paušálu zdravotníckym zariadeniam (označenému lekárovi) po dobu, počas ktorej odporca nebol poistencom (nemal účasť na zdravotnom poistení v SR ). Zdravotná poisťovňa v zmysle platnej právnej úpravy uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti avšak len za poistencov (t. j. osoby verejne zdravotne poistenej), nie za osoby, ktoré nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení. V konaní bolo nesporné, že odporca bol zdravotne poistený v Českej republike. Činnosť zdravotnej poisťovne vymedzuje Zákon č. 581/2004 Z. z. v § 6. Podľa označeného ustanovenia zdravotná poisťovňa uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá jej vyplýva z osobitného predpisu (Zákon č. 580/2004 Z. z. - § 9 ods. 7). Keďže v danom prípade sa nejedná o úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil poistenec (odporca v rozhodnej dobe nebol poistencom navrhovateľa), ako ani sa nejednalo o náhradu nákladov vzniknutých podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 580/2004 Z. z. a dôvod uhrádzania pravidelných mesačných platieb navrhovateľom zdravotníckym zariadeniam po dobu zaniknutého poistenia nebol tvrdený, nebol daný dôvod na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu. Nárok na zaplatenie žalovanej istiny dôvodný nebol, preto nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, z tohto dôvodu i v tejto časti okresný súd návrh zamietol.
Pre rozhodovanie o trovách konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., konštatoval úspech odporcu a na tomto základe aj jeho právo na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa, úspešný účastník - odporca si však náhradu trov konania neuplatňoval.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zvýraznil, že návrh na zaplatenie peňažnej sumy i s príslušenstvom požaduje z dôvodu, že odporca nesplnil oznamovaciu povinnosť, neoznámil zákonom stanoveným spôsobom zánik účasti na verejnom zdravotnom poistení. Napriek tejto skutočnosti zdravotnú starostlivosť čerpal, aj keď na jej poskytnutie nemal nárok. Nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti možno uplatniť len v čase existencie poistného vzťahu. Keďže on - odvolateľ nemal vedomosť, že poistný vzťah neexistuje, zavinením odporcu sa o tom dozvedel oneskorene - dňa 12.5.2010, v čase od 13.9.2004 do 12.5.2010, teda do dňa oznámenia zmeny bola odporcovi poskytnutá a uhradená zdravotná starostlivosť v sume 90,83 Eur. Odporca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, neoznámil príslušnej zdravotnej poisťovni zánik verejného zdravotného poistenia spôsobom upraveným v § 23 ods. 1 písm. c/ (teda v lehote do 8 dní neoznámil príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca). Za nesprávny hodnotil záver súdu o povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu uvedenom v osobitnom právnom predpise - Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa § 3 označeného právneho predpisu na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza neodkladná zdravotná starostlivosť a zdravotné výkony, neodkladnú zdravotnú starostlivosť vymedzuje v § 2 ods. 2 Zákon č. 576/2004 Z. z. Odvolateľ zvýraznil, že kapitačný paušál, ktorý odporcovi vyúčtoval nemá charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je to paušálna platba, ktorú zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vždy na základe zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či bol jej poistenec v danom období reálne ošetrený. Odvolateľ sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti mu zaplatiť sumu 90,83 Eur a jej príslušenstvo.
Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. pre vecnú správnosť.
Krajský súd konštatuje nedôvodnosť odvolania a vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Stotožňuje sa i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, na jeho závery poukazuje a len na zvýraznenie správnosti prijatých záverov súdu prvého stupňa, krajský súd považuje za svoju povinnosť sa vyjadriť k podstatným odvolacím argumentáciám navrhovateľa.
V posudzovanej veci je jednoznačné, že ide o sporové konanie. Navrhovateľa zaťažuje povinnosť skutkovo vymedziť, zdôvodniť návrh na začatie konania, uviesť ( opísať ) v ňom skutkové okolnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu nároku. Nie je povinnosťou súdu uvedenú procesnú povinnosť účastníka konania nahradzovať, dedukovať, hádať skutkové okolnosti prípadu, pretože by porušil v sporovom konaní zásadu rovnosti účastníkov konania a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie. skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie prípadu (tzv. skutkové vymedzenie žaloby). V sporovom konaní súd prvého stupňa vychádza zo skutočností vymedzených v žalobnom návrhu, tak sa stalo i v posudzovanej veci, v ktorej navrhovateľ sa od odporcu domáha zaplatenia nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase jeho vyňatia ako poistenca zo zdravotného poistenia, od odporcu požaduje tzv. kapitačný paušál. V odvolaní navrhovateľ tvrdil, že kapitačnú platbu, ktorú v konaní voči odporcovi uplatňuje, uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vždy na základe zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či bol v nej poistenec v danom období reálne ošetrený. Uvedená odvolacia argumentácia je tzv. „novou skutočnosťou“ v odvolacom konaní, v skutkovom vymedzení žaloby navrhovateľom uplatnená nebola, preto na ňu nie je možné v danom štádiu konania prihliadať. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú odvolacími dôvodmi iba za podmienok podľa § 205 a Ods. l O.s.p., ktoré v posudzovanej veci naplnené neboli.
Na konkrétny dôvod zamietnutia návrhu - neunesenie dôkazného bremena, súd prvého stupňa dáva v dôvodoch rozhodnutia aj relevantné odpovede. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie má oporu v aplikovanom ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, odporca - úspešný účastník trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.