Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-22-2013.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná č. 94, proti žalovaným: 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XX a 2/ Ing. Y. L., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C 4/2012-44 zo dňa 6.11.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej a vo výroku náhrady trov konania.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 108,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. W., a to parc. č. KNC 913 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1140 m2, parc. č. 914 - záhrady o výmere 311 m2 a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. 913, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 643,54 eur a iných trov konania vo výške 99,50 eur, do
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie.
Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nájom nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, vyplývajúci z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.6.2009 sa skončil, a preto súd žalobe žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností vyhovel a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať. Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. určil lehotu na vypratanie nehnuteľností 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že v predmetnom rodinnom dome v súčasnosti bývajú aj tri maloleté deti, ktorých záujmy by mohli byť aplikáciou trojdňovej zákonnej lehoty na vypratanie, ohrozené. Lehotu 30 - tich dní považuje súd za dostatočnú na to, aby žalovaní aj s prihliadnutím na záujmy maloletých detí, mohli predmetné nehnuteľnosti vypratať a splniť tak povinnosť uloženú súdom. Prvostupňový súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej v 2.
rade, pretože s prihliadnutím na vyššie uvedený skutkový stav, že jej výpoveď by nemohla privodiť iné rozhodnutie, než aké súd vyslovil týmto rozsudkom. Z návrhu právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade na doplnenie dokazovania predneseného na pojednávaní dňa 6.11.2012 vyplýva, že predmetom výsluchu žalovanej v 2. rade mala byť len ponúkaná výška nájomného v rámci mimosúdnej dohody, k uzavretiu ktorej však medzi účastníkmi konania nedošlo.
Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd nepochybne za preukázané, že žalobca, ako výlučný vlastník nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX k.ú. W., a to parc. č. KNC 913 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1140 m2, parc. č. 914 - záhrady o výmere 311 m2 a rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. 913, uzatvoril dňa 1.6.2009 so žalovanými v 1. a 2. rade, ako nájomcami Zmluvu o nájme bytových priestorov, na základe ktorej im, ako prenajímateľ prenechal vyššie uvedené nehnuteľnosti do užívania. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009. Prvostupňový súd mal ďalej zo zhodných tvrdení účastníkov za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade po 30.12.2009 nájom predmetných nehnuteľností v zmysle nájomnej zmluvy nepredĺžili, resp. neuzavreli novú nájomnú zmluvu a tieto nehnuteľnosti naďalej užívajú. Z predloženej Zmluvy o nájme bytových priestorov nepochybne vyplýva, že sa na nej nachádza iba podpis žalovaného v 1. rade, hoci v záhlaví zmluvy sú ako nájomcovia uvedení obaja žalovaní. Vo vzťahu k namietanej platnosti tejto zmluvy z dôvodu absencie podpisu žalovanej v 2. rade prvostupňový súd uviedol, že v prípade nájmu rodinného domu vznikol žalovaným v 1. a 2. rade, ako manželom v zmysle ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločný nájom, pretože na vznik spoločného nájmu postačuje, ak nájomnú zmluvu uzavrie iba jeden z manželov za trvania manželstva..
Prvostupňový súd sa v rámci dokazovania zaoberal aj žalovaným v 1. rade namietanou tiesňou pri uzatváraní nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nebol pri uzatváraní nájomnej zmluvy v tiesni, teda v čase uzatvárania nájomnej zmluvy reálne neexistoval objektívny stav, ktorý by u žalovaného v 1. rade spôsobil neslobodný prejav vôle uzavrieť túto zmluvu. Vyjadrenie žalobcu, na ktoré vo svojej výpovedi poukázal žalovaný v 1. rade spočívajúce v možnosti vysťahovania žalovaných z rodinného domu, nemožno chápať
ako bezprávnu vyhrážku spôsobilú za určitých podmienok vyvolať tieseň. Vo vzťahu ku snahám žalovaných spochybniť platnosť nájomnej zmluvy prvostupňový súd poznamenal, že
táto snaha je nelogická, pretože prípadná neplatnosť nájomnej zmluvy by znamenala, že žalovaní užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Neplatnosť zmluvy, či už z dôvodu absencie podpisu žalovanej v 2. rade alebo z dôvodu tiesne by za daného právneho stavu nezakladala právo žalovaných predmetné nehnuteľnosti naďalej užívať, a teda by neviedla k inému záveru, než aký prvostupňový súd prijal.
Pretože predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, prvostupňový súd v zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi účastníkmi sa skončil.. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre skončenie nájmu k rodinnému domu nemožno aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto sa nájom rodinného domu skončil dňa 31.12.2009 v súlade s ustanovením nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní, ako nájomcovia užívali predmetné nehnuteľnosti aj po skončení nájmu a žalobca, ako prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vypratanie týchto nehnuteľností do 30 dní od skončenia nájmu. Preto sa nájom zastavaných plôch a nádvoria a záhrady predlžoval o 7 mesiacov, teda o dobu, na ktorú bola nájomná zmluva uzavretá (od 1.6.2009 do 31.12.2009). Žalobca podal žalobu počas uplynutia predĺženej doby, ktorá riadne uplynula, čím neboli dotknuté práva žalovaných, ako nájomcov vyplývajúce z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nájom sa skončil dňa 30.4.2012, teda v čase, keď už na súde prebiehalo konanie o vypratanie predmetných nehnuteľností. Prvostupňový súd podotkol, že predlžovanie nájomnej zmluvy sa týka ostatných nehnuteľností s výnimkou rodinného domu.
Protižalobu žalovaných o zaplatenie zostatku kúpnej ceny za predaj bytu postupom podľa § 97 ods. 2 O.s.p. prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že rozhodnutie o protižalobe si vzhľadom na rozporné vyjadrenia účastníkov konania vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Prvostupňový súd žalobcovi nepriznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - porada s matkou klienta zo dňa 24.5.2012, pretože v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky možno priznať odmenu len za právne služby poskytované klientom. Žalobcovi tiež nebola nepriznaná náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných výdavkov vynaložených na kúpu leteniek z P. X. do L. a späť vo výške 231,83 eur, nakoľko žalobca náležitým spôsobom nepreukázal ich vynaloženie a navyše nie je zrejmé, či žalobca vykonal cestu lietadlom len v priamej súvislosti s účasťou na pojednávaní konanom dňa 13.09.2012.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo v lehote podané odvolanie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Podaným odvolaním napadli prvý a druhý výrok rozsudku ohľadom
vypratania nehnuteľnosti a náhrady trov konania. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že súhlasia zo zisteniami prvostupňového súdu, že žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností, uzatvoril so žalovanými dňa 1.6.2009 nájomnú zmluvu o nájme bytových priestorov na dobu určitú do 31.12.2009. Súhlasia aj so zistením, že žalovaným vznikol spoločný nájom bytu podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takisto rodinný dom sa
v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. považuje za byt a nájom bytu je chráneným nájmom. Na základe týchto skutočností žaloba žalobcu je dôvodná, pretože uplynutím dohodnutej doby nájmu 31.12.2009, zanikol nájomný vzťah a tým zanikol žalovaným aj právny dôvod predmetný byt ďalej užívať. Z ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Ako odvolací dôvod zo strany žalovaných žalovaní uviedli, že prvostupňový súd sa mal zaoberať aj otázkou, či vypratanie bez práva na bytovú náhradu, nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako je to uvedené v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri úvahe, či vypratanie bytu má byť výnimočne podmienené zabezpečením bytovej náhrady, musí mať súd za preukázané aj závažné dôvody na strane toho, kto má byt vypratať, ktorými dôvodmi sú rodinné alebo sociálne dôvody. Do úvahy treba vziať hlavne zdravotný stav žalovaného v 1. rade Y. L., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že prekonal slabšiu mozgovú príhodu, v dôsledku čoho mal ochrnutú ľavú stranu tela od hlavy až k nohám. Žalovaný v 1. rade je živnostník v oblasti poľnohospodárstva a okrem dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ, iný príjem nemá. Uvedené dotácia mu slúžia väčšinou na krytie strát, nakoľko podnikanie je v tejto oblasti stratové. Manželka, žalovaná v 2. rade, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Žalovaní majú 3 nezaopatrené deti mladšie ako 25 rokov. Žalovaní nemajú vyriešenú bytovú otázku a preto vypratanie v takomto prípade je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadnuť aj na aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade by mali mať právny vplyv aj na posúdenie hmotnoprávneho nároku žalovaných spočívajúceho v ich práve na poskytnutie bytovej náhrady. Prvostupňový súd však na ne, v záujme požiadavky naplnenia účelu občianskeho súdneho konania v zmysle cit. ust. § 1 O.s.p. zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu, by mal prihliadnuť ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže v spore vystupoval žalobca O. R., ktorý je synovcom žalovaného v 1. rade Y. L.. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Čo sa týka výroku ohľadne náhrady trov konania žalovaní navrhli, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 6.11.2012 sp. n. 8C/4/2012 vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania v zmysle ust. § 150 O.s.p. nepriznáva.
K podanému odvolaniu zaujal stanovisko vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žalobca. Žalobca uviedol, že podané odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné a právna úvaha „de lege ferenda“ je zbytočná a neaplikovateľná na právny stav s SR. Žalovaní poukazujú, okrem iného že nemajú
zabezpečené bývanie. Treba však brať zreteľ na to, že vlastníctvo k domu previedli na žalobcu ešte v roku 2007, pričom tento im tam nechal na základe ústnej dohody bývať až do roku 2009. Medzičasom mali začať stavať nový
dom, k čomu nedochádzalo, preto bola uzatvorená nájomná zmluva z 1.6.2009. Žalobca túto nájomnú zmluvu uzatvoril najmä preto, lebo splácal, a do dnešného dňa spláca hypotéku a na predmetných nehnuteľnostiach bol stratový, keďže od svojho strýka nebral dovtedy za užívanie domu žiadne plnenie. Dom sa k tomu užívaním opotrebúva. Žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi na nájomnom v súčte 400,- eur. Argumentácia žalovaných, že súd sa vôbec nezaoberal aplikáciou dobrých mravov na ich právny vzťah so žalobcom, je podľa názoru
žalobcu tiež nepravdivá a účelová. Súd stanovil dlhšiu lehotu na vypratanie s prihliadnutím na to, že v domácnosti sú maloleté deti. Aplikáciou ust. § 3 OZ možno zamedziť výkonu existujúceho práv, nie však založiť novú povinnosť na strane vykonávajúcej právo bez zákonnej opory. Podľa informácií žalobcu od jeho príbuzných, len v priebehu roku 2012 začali reálne žalovaní so stavbou nového domu. Doposiaľ odmietajú platiť žalobcovi akúkoľvek náhradu za to, že bývajú v jeho dome. Žalobca poukázal na to, že pricestoval na pojednávanie 13.9.2012 z P. X., súd mu náhradu trov cestovného nepriznal. Také dokazovanie, aké chcú dosiahnuť žalovaní, by bolo nehospodárne pre žalobcu, ktorý by bol nútený chodiť na súd z P. X. a súd by mu náhradu cestovného nepriznal. Podľa názoru žalobcu, prvostupňový súd dostatočne skutkovo veci zistil a na základe toho vec správne právne posúdil. Nebol dôvod zaoberať sa rozpornosťou výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi. Treba prihliadnuť aj na to, že žalobca žije a pracuje v zahraničí, domov chodí len zriedka. Preto nie je žiaden dôvod nahliadať na jeho konanie ako na rozporné s dobrými mravmi, keď chráni svoje vlastníctvo. Je preto zrejmé s prihliadnutím na skutkový stav veci, že konanie žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto jeho právam nie je dôvod odoprieť ochranu. Správanie sa žalovaných tiež nesvedčí tomu, že by mali morálne právo domáhať sa aplikácie dobrých mravov, ani s prihliadnutím na príbuzenský pomer medzi účastníkmi. Žalobcove nehnuteľnosti užívajú žalovaní dlhodobo bez právneho dôvodu, tento nemali záujem ani založiť, keď im to žalobca po skončení pôvodnej nájomnej zmluvy ponúkal. Nemožno za týchto okolností favorizovať užívanie bez právneho dôvodu z dôvodu súcitu a domnelých morálnych dôvodov pred oprávneným vlastníctvom.
Pokiaľ sa žalovaní dožadujú aplikácie ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, zdôrazňujú svoju údajne zlú finančnú situáciu, pričom poukazujú na to, že žalobca pracuje v zahraničí a teda by rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p., nebolo na ujmu jeho majetku. S týmto nemožno súhlasiť, žalobca mesačne platí hypotéku na nehnuteľnosť, ktorú kvôli žalovaným nemôže sám užívať alebo zhodnotiť, výške viac ako 270,- eur mesačne. Okrem toho, že dôvody hodné osobitného zreteľa absentujú na strane žalovaných, je vždy potrebné zisťovať dôkladne tieto nielen u toho účastníka, ktorý by inak mal trovy platiť, ale aj u účastníka na náhradu trov oprávneného. Žalovaní v prvostupňovom konaní nepreukázali svoje údajne zlé majetkové pomery, keď žiadali o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ani doteraz nepreukázali zdravotný stav žalovaného v 1. rade, iba to tvrdili. Avšak ani skutočnosť, že účastníkovi sa prizná oslobodenie od súdnych poplatkov, nesmie byť v zmysle judikatúry dôvodom na rozhodnutie súdu podľa ust. § 150 O.s.p., ak by to malo byť jedinou skutočnosťou, ktorou by súd svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov odôvodnil. Nie je dôvod vyhovieť odvolaniu žalovaných, pretože zo samého obsahu odvolania vyplýva, že rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej vlastne nevytýkajú žiadnu vadu, rozhodnutie súdu o trovách konania napádajú nedôvodne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 108,85 eur (2 úkony právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu a účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia).
Odvolací súd preskúmal odvolanie proti napadnutému rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3
O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené a preto nemôžu privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podanom odvolaní žalovaní poukazujú
na to, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol. Je pravda, že nájomný vzťah skončil medzi žalobcom a žalovanými a na nájomný vzťah sa nevzťahuje ustanovenie § 212a ods. 9 Občianskeho zákonníka, v znení ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V danom prípade nevznikol nárok žalovaným, aby im žalobca zabezpečil bytovú náhradu. Žalovaní dávajú odvolaciemu súdu do pozornosti to, že prvostupňový súd mal vyhodnocovať nepriznanie bytovej náhrady v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a posudzovať to v súlade s rozpormi s dobrými mravmi. Prihliadať na to, že žalovaný v 1. rade je živnostníkom, má príjem iba z dotácií, ktoré nestačia kryť ani jeho stratu a že žalovaná v 2. rade je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a že žalovaní majú nevyriešenú bytovú otázku, že v takomto prípade je v rozpore s dobrými mravmi vypratanie uvedenej nehnuteľnosti. Ak prvostupňový súd rozhodoval o vyprataní nehnuteľnosti, mal rozhodnúť aj o zabezpečení bytovej náhrady, aby tak bolo zabezpečené právo žalovaných na bývanie. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalovaných. V danom prípade neide o rozpor s dobrými mravmi, ak prvostupňový súd nerozhodol o bytovej náhrade pre žalovaných. Žalovaní od 1.1.2010 bývajú v predmetnej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby si sami zabezpečili bytovú náhradu. Nie je povinnosťou žalobcu zabezpečovať bývanie žalovaných, aj keď títo majú maloleté deti do 25 rokov. V rozpore s dobrými mravmi je neplnenie povinnosti žalovanými. Zo strany žalovaných došlo k porušeniu dohodnutých zákonných podmienok, ak žalobcovi neplatili nájomné za prenajatú bytovú jednotku. Taktiež v danom prípade neprichádza do úvahy ustanovenie § 150 O.s.p., pretože nie sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd mohol výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Tvrdenia žalovaných, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, zo strany žalovaných neboli preukázané. Žalovaní neuniesli ani dôkazné bremeno pri podanej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Z tohto dôvodu odvolací súd podľa návrhu žalovaných nezrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ale tento ako vecne správny, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Čo sa týka výroku ohľadom náhrady trov konania, aj v tomto rozsahu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 cez § 142 ods. 1 O.s.p.. Ako úspešnému účastníkovi odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci, t. j. za podané vyjadrenie k odvolaniu a za účasť pri vyhlásení rozhodnutia. Tarifná hodnota sporu je vo výške 1 x 60,07 eur, režijný paušál 2 x 7,81 eur, účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia 1/4 x 60,07 eur, 20 % DPH - 18,14 eur.
Odvolací súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 108,85 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.