Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sd-79-2013.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: Š. M. B. L. B. T. Ü. X., bytom W. Č.. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice konateľom: JUDr. Imrich Torma, advokát, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 12 ods. 3 písm. d) a e), § 14 ods. 4, § 21 a § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 05.10.2012. V odôvodnení uviedla, že podľa § 174 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je dôchodkový vek 57 rokov ak občan získal 18 rokov doby služby v I. pracovnej kategórii funkcií a doba služby I. kategórie funkcií trvala do 31.12.1999. Navrhovateľ celkovo získal 18 rokov doby služby v I. pracovnej kategórii. Vek 57 rokov dovŕšil 05.10.2012, ale preto, že služobný pomer v I. pracovnej kategórii netrval do 31.12.1999, nesplnil zákonné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 57 rokov. Dôchodkový vek dosiahne dovŕšením veku 62 rokov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť, vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/192/2011 v ktorom je uvedené, že nie do 31. decembra 1999, ale k 31. decembru 1999 malo zamestnanie I. kategórie, alebo služba I. alebo II. kategórie funkcie trvať, čo vyplýva aj z ustanovenia § 174 ods. 2 zákona. Podľa jeho názoru sociálna poisťovňa, a to jej pracovníčka nesprávne aplikovala zákon o sociálnom zabezpečení v jeho prípade a svojvoľne menila zákon o sociálnom zabezpečení. Zákonom č. 235/1999 síce mali byť pracovné kategórie od 01.01.1993 definitívne zrušené, napriek tomu sa možnosť tohto zaraďovania predlžovala vždy každým rokom až do 31.12.1999. V zákone o sociálnom zabezpečení nikde nie je uvedené, že služobný pomer mal trvať do 31. decembra 1999, ako je to uvedené v rozhodnutí odporkyne, ale toto už uviedli v internej smernici sociálnej poisťovne. Na jeho prípad sa vzťahuje ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a to konkrétne písm. b)
- dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie. Na obhajobu
svojho tvrdenia v písomnom podaní z 29.01.2014, v ktorom sa vyjadril aj k písomnému vyjadreniu odporkyne, poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 10So/68/2012.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 57 rokov tak, ako je to stanovené v § 174 ods. 1 písm. b) a § 147 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože jeho služobný pomer trval 18 rokov a 79 dní a trval aj k 31.12.1994, z ktorého dôvodu potom spĺňa aj zákonné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z..
Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 18 rokov a 79 dní, ale jeho služobný pomer netrval k 31. decembru 1999, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením k vyjadreniu odporkyne, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z pripojeného dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 02.10.2013, ktorú doručil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava 08.10.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiada priznať od 05.10.2012. V žiadosti uviedol, že od 01.09.1974 do 18.06.1976 bol študentom strednej školy, od 19.06.1976 do 14.10.1978 vykonával základnú vojenskú službu a nepracoval. Od 15.10.1978 do 31.12.1994 bol príslušníkom PZ - zamestnávateľ ministerstvo vnútra. Od 01.01.1995 poberal výsluhový dôchodok a do 31.03.1995 bol nezamestnaný, neevidovaný. Od 01.04.1995 do 30.11.2001 bol samostatne zárobkovo činná osoba. Od 01.12.2001 do 01.01.2002 bol nezamestnaný, neevidovaný. Od 02.01.2002 do 30.09.2002 bol nezamestnaný, evidovaný. Od 01.10.2002 do 31.12.2010 bol nezamestnaný, neevidovaný, od 01.01.2011 do 30.04.2011 bol zamestnaný s nepravidelným príjmom, od 01.05.2011 doposiaľ nezamestnaný, neevidovaný. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 02.02.1995 Č. p.: VS-XX.XXX/X-X-XX navrhovateľ bol dňom 31.12.1994 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ SR a od 01.01.1995 mu bol priznaný príspevok za službu. Podľa oznámenie MV SR z 25.09.2013 doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórii funkcií bola zohľadnená od 26.08.1976 do 22.08.1978 I. kategória funkcie (ZVS) a od 15.10.1978 do 31.12.1994 I. kategória funkcie (PZ), teda spolu doba služobného pomeru 18 rokov a 79 dní.
Navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok od 05.10.2012, teda odo dňa, kedy dovŕšil 57 rokov veku.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek podľa § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8 § 65a a § 274 neustanovuje inak.
Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženie dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom.
V súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol dôchodkový vek navrhovateľa posúdený aj s prihliadnutím na ustanovenie § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000 zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), prípadne 8 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka II. kategórie funkcií, alebo d) d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka , ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórií funkcií.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Bolo nepochybne preukázané a napokon medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 18 rokov a 79 dní služobného pomeru.
Podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nesplnil, pretože nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) (získal ako bolo uvedené len 18 rokov a 79 dní I. kategórie funkcií).
Navrhovateľ nesplnil ani podmienku vzniku nároku vo veku 57 rokov stanovenú v § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pretože i keď splnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 1 písm. b), že bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, ale súčasne nesplnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a to, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ku dňu 05.10.2012, t. j. k dosiahnutiu 57 rokov veku, lebo nesplnil zákonom stanovené podmienky v §§ 21, 14 a 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení, nakoľko nepochybne bolo preukázané, že k uvedenému dňu získal v I. kategórii funkcií iba 18 rokov a 79 dní a jeho služobný pomer netrval zároveň k 31. decembru 1999, z ktorého dôvodu mu nemohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok vo veku 57 rokov.
Súd námietku navrhovateľke, že nikde v zákone nie je uvedené, že služobný pomer mal trvať do 31. decembra 1999 považuje za neopodstatnenú, pretože táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Taktiež nepovažuje za opodstatnenú námietku, že zákonné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok stanovené v § 174 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. splnil k 31.12.1994, pretože k tomuto dňu splnil iba podmienku, že bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe
I. kategórie funkcií, ale v žiadnom prípade nesplnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 2, teda nebolo preukázané, aby služba I. kategórie funkcií u neho trvala k 31. decembru 1999, pretože ako sám uviedol, táto trvala iba k 31. decembru 1994.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení a so zákonom o sociálnom zabezpečení, a preto toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol nepriznal právo na náhradu trov konania a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.