Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-161-2012.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/161/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., L., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov, matky: U.. B. K. K., trvale bytom V., B. X a otca: L. K., trvale bytom V. XXX, I. republika, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom K., L., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 170,- € mesačne a W., nar. 3.10.2003, z doterajšej sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150,- € mesačne, u obidvoch od 1.9.2011, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2014 v celkových sumách 2.042,18 € u L. a 1.462,18 € u W., je otec povinný z a p l a t i ť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.9.2004 č.k. 17P 20/04, v časti o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.4.2012, tunajšiemu súdu podaným dňa 15.5.2012, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom K., L., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 3.000,-Sk mesačne na sumu 200,-€ mesačne a Eliške, nar. 3.10.2003, z doterajšej sumy 3.000,-Sk mesačne na sumu 200,-€ mesačne, u obidvoch od 1.9.2011. Dôvodila tým, že výživné bolo stanovené v období, keď maloletý L. začal navštevovať predškolské zariadenie, v súčasnom období obidve deti navštevujú základnú školu, L. štvrtý ročník a W. druhý. V súvislosti so začatím školskej dochádzky sa výrazne zvýšili náklady na zabezpečovanie starostlivosti zodpovedajúcej ich veku, potrebám a zdravotnému stavu. Obidve deti majú veľký záujem o hudbu a navštevujú základnú umeleckú školu, W. hrá na klavíri a L. na gitaru. Zvýšené náklady majú deti aj v dôsledku zdravotného stavu. W. je po operácii srdca, chodieva na pravidelné kontroly, vyžaduje si prísun vitamínov v snahe predchádzať čo najviac ochoreniam, tiež pravidelne chodí do čeľustno - ortopedickej ambulancie, nakoľko nosí zubný strojček, navštevuje ortopedickú ambulanciu a sledovaná je aj v kožnej ambulancii z dôvodu kožných problémov. Rovnako L. navštevuje čeľustno - ortopedickú ambulanciu, a tiež nosí zubný strojček, je sledovaný v imunologickej a alergologickej ambulancii, užíva lieky, ktoré nie sú v plnej miere hradené zdravotnou poisťovňou. Ona je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s dcérou R., pochádzajúcou z jej terajšieho manželstva.
Bývajú spoločne s jej matkou dôchodkyňou, ktorá má sama vysoké výdaje za lieky. Otec maloletých detí stále pracuje ako vodič kamiónu, toto povolanie vykonával aj počas ich manželstva a jeho príjem bol vtedy nadštandardný. Bol ale závislý na hazardných hrách, čo bol jeden z dôvodov ich rozvodu. Na hazard podľa slov jeho terajšej manželky míňa peniaze v kasínach dodnes.
Otec žiadal návrh o zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je ženatý s X. K., manželstvo uzavrel 4.12.2010, manželka je na materskej dovolenke, poberá dávky v materstve vo výške asi 3.500,-Kč. Bývajú v byte obce V., nie je pravdou, že by si kúpili vlastný byt. Platí nájom 4.000,-Kč, za elektrinu a plyn 3.500,-Kč a za vodu 2.500,-Kč polročne. Jeho terajšia manželka má dve maloleté deti nar. v roku 1999 a 2002. V súčasnosti platí výživné na maloleté deti K. prostredníctvom exekútora, nepohodol sa s ich matkou, nezaplatil preto za jeden mesiac výživné a ona to využila a podala návrh na exekúciu. Matka s ním nekomunikuje, bránila mu v styku s deťmi, už tri roky sa s nimi nestýka, on sa o styk s deťmi nechcel s ňou súdiť.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil s ohľadom na uplynulú dobu a odporučil výživné zvýšiť od navrhovaného septembra 2011, pričom samotnú výšku výživného ponechal na zváženie súdu, keďže otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
Dňa 24.10.2012 súd rozhodol o návrhu matky tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom zvýšil, na L. z doterajšej sumy 3.000,-Sk mesačne na sumu 170,-€ mesačne a na W. z doterajšej sumy 3.000,-Sk mesačne na sumu 150,-€ mesačne, u obidvoch od 1.9.2011 a zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.10.2012 v celkových sumách 985,88 € u L. a 705,88 € u W. povolil otcovi splácať po 50,- € mesačne u každého maloletého spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2012.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.1.2013, č.k. 20CoP 81/2012, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vytkol mu, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od doby navrhnutej matkou, teda od 1.9.2011, keď v odôvodnení len uviedol, že deň zvýšenia výživného určil podľa návrhu matky, pričom takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Z judikatúry súdov vyplýva, že pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov, a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné aj počnúc jedným dňom pred začatím konania. V danom prípade matka žiadala priznať výživné spätne od 1.9.2011, preto bolo jej povinnosťou preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa tieto dôvody neskúmal a v odôvodnení rozhodnutia iba uviedol, že rozhodol podľa návrhu matky. Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd povolil otcovi maloletých detí zaplatiť zročné výživné v splátkach a z akých dôvodov a dôkazov pri povolení splátok vychádzal a z akého dôvodu neuložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné jednou sumou. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v súvislosti s vytknutým, aby svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 Zákona o rodine bude súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného od 1.9.2011 v zmysle petitu návrhu a zároveň
jeho úlohou bude vyčísliť aj zročné výživné s tým, že podľa § 160 ods. 1 O.s.p., v prípade, ak súd povolí otcovi zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach, bude potrebné tento výrok dostatočne odôvodniť a zistiť dôvody pre splácanie zročného výživného, a teda pre postup podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Tunajší súd ako súd prvého stupňa na základe nedostatkov vytknutých mu kasačným rozhodnutím súdu odvolacieho doplnil dokazovanie v predmetnej veci a postupujúc naznačeným smerom znovu rozhodol o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Matka maloletých detí zotrvala naďalej na svojom pôvodnom návrhu a uviedla, že pomery na jej strane sa medzičasom (t.j. od vyhlásenia zrušeného rozsudku prvostupňového súdu) nezmenili, na strane maloletej W. však došlo k novej skutočnosti, kedy jej bolo diagnostikované ochorenie tetania, v dôsledku ktorého musí užívať lieky a vitamíny. Ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného v zmysle svojho návrhu uviedla, že po narodení najmladšieho dieťaťa R. K. (13.2.2011) mala najskôr vyplácané materské dávky a od januára 2012 jej príjem poklesol len na úroveň rodičovského príspevku. Od doby čerpania materskej dovolenky a poklesu príjmu začala kontaktovať otca maloletých detí s tým, že má finančné problémy, aby teda na deti prispieval vo vyššej čiastke. Opakovane ho kontaktovala telefonicky aj prostredníctvom e-mailov, on ju odmietal a vyhrážal sa jej, že len nech skúsi podať návrh o zvýšenie výživného, výživné ktoré je doteraz určené jej súd zníži, lebo on má len základný plat a diéty sa pri určení výživného nezohľadňujú. Po týchto vyhrážkach nadobudla dojem, že podaním návrhu o zvýšenie výživného riskuje vlastne zníženie výživného, preto ako rodina žili z finančnej rezervy, ale keď sa situácia stala už neúnosnou, predsa sa len rozhodla návrh o zvýšenie výživného podať. Navyše v septembri 2011, odkedy žiada výživné zvýšiť, absolvovala bakalárske skúšky na vysokej škole, na ktoré sa intenzívne pripravovala a následne hneď nastúpila na magisterské štúdium, ktoré ukončila v máji 2013. Ďalšou podstatnou skutočnosťou bolo, že v roku 2011 sa podrobila náročnej liečbe hepatitídy C, ktorá jej bola zistená počas posledného tehotenstva, liečba trvala niekoľko mesiacov, musela si pichať injekcie a užívať silné lieky, v dôsledku ktorých vracala a mala vysoké teploty a preto bola slabá, mala tiež triašky. Preto aj zo zdravotného hľadiska nemohla návrh o zvýšenie výživného podať v septembri 2011. Matka poprela následné tvrdenie otca detí, že užívala heroín a uviedla, že keď ako 20-ročná začala chodiť s otcom detí, zmienila sa pred ním, že v 18-tich rokoch vyskúšala pervitín aplikáciou do nosa, drogovo závislá však nikdy rozhodne nebola, drogy už potom nikdy neskúšala. Ďalej uviedla, že v auguste 2012 písala otcovi detí SMS-ku, že či by mohol deťom niečím prispieť, lebo majú nedostatok financií, odpovedal, že môže a že koľko, keď mu odpísala, že toľko, koľko môže, zatelefonoval jej, že jej peniaze pošle, ale s podmienkou, že „zruší súd“, teda že svoj návrh vezme späť a hneď na to zostal nezamestnaný.
Otec maloletých detí vo svojom písomnom podaní súdu doručenom dňa 6.6.2013 uviedol, že tiež podľa jeho názoru nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného spätne ako matka požaduje a poukázal na svoje dovtedajšie vyjadrenia a písomné podania z ktorých vyplýva, že nie je schopný platiť zvýšené výživné ako matka požaduje. V písomnom podaní zo dňa 25.10.2013 otec uviedol, že mu naďalej trvá vyživovacia povinnosť k maloletému synovi L. G., ktorý navštevuje 9.triedu základnej školy v U., vo výške 1.500,-Kč na základe rozsudku Okresného súdu Břeclav zo dňa 13.1.2003. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nikdy nebol podnikateľom, nikdy ani nepodnikal prostredníctvom právnickej osoby, daňové priznanie nepodával. Pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa skončil dohodou ku dňu 28.9.2012, od tej doby nemá žiadne príjmy a žije z podpory svojej rodiny. Jeho manželka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.5.2013 do 17.9.2013, v tej dobe jej bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti v 5/2023 vo výške 945,-Kč, v 6/2013 vo výške 3.662,-Kč, v 7/2013 vo výške 3.473,-Kč, v 8/2013 vo výške 2.929,-Kč a v 9/2013 vo výške 1.660,- Kč. Pred dožiadaným súdom Okresný súd Znojmo otec dňa 25.10.2013 vypovedal, že odmieta platiť zvýšené výživné. Poprel tvrdenie matky detí, že sa jej vyhrážal, pokiaľ od neho niečo chce, napr. aby niečo kúpil deťom, jedná s ním neslušne a ak tvrdí, že sa v tehotenstve liečila z hepatitídy, podľa neho to mala z užívania drog, keď v minulosti pravidelne užívala heroín. Výživné je ochotný platiť v doterajšej výške. Od 29.9.2012 je nezamestnaný. Vlastní osobný automobil Opel Vectra, rok výroby 1998, tiež obvyklé vybavenie domácnosti, stále býva v obecnom byte. Nad rámec stanoveného výživného deťom ničím neprispel. Aktívne si hľadá prácu, ale na úrade práce vedený nie je. Pracovné ponuky sú také, že ponúkaný plat mu nevyváži skutočnosť, že nie je so svojou rodinou. Otec na podporu svojich tvrdení predložil potvrdenie Základnej školy U. o tom, že maloletý L. G., nar. XX.X.XXXX, je v školskom roku
2013/2014 žiakom deviatej triedy, tiež predložil potvrdenie Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka v Brne o výške vyplácanej podpory jeho manželke, písomné prehlásenie manželky zo dňa 6.10.2013 o rovnakej skutočnosti a o tom, že v súčasnej dobe nemá žiaden príjem a potvrdenie Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka v Brne o dobe evidencie a vyplácaní podpory manželke od 24.5.2013 do 17.9.2013.
Vykonaným dokazovaním súd mal súd za preukázané, že o doterajšom výživnom a o zverení maloletých detí do matkinej výchovy a opatery bolo rozhodnuté v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.9.2004, č.k. 17P/20/04, kedy ešte trvalo manželstvo rodičov. V tej dobe matka iné vyživovacie povinnosti nemala, čerpala materskú dovolenku s poberaním rodičovského príspevku v mesačnej výške 3.790,-Sk, otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k šesťročnému synovi L. G. v sume 1.500,-Kč mesačne a pracoval vo firme C. W. servis, s.r.o., kde jeho príjem činil cca 11.257,-Kč netto mesačne. Matka s deťmi, a predtým aj s ich otcom, žila v domácnosti svojej matky.
Rozsudkom Okresného súdu Znojmo zo dňa 29.4.2008, č.k. 6C/2/2008, bolo manželstvo rodičov rozvedené. V súlade s platnou právnou úpravou Českej republiky už nebolo opätovne rozhodované o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže táto bola vykonaná vyššie označeným rozsudkom tunajšieho súdu.
V súčasnosti je matka vydatá, nové manželstvo uzavrela dňa 31.7.2010, z ktorého pochádza jej jedna nová vyživovacia povinnosť k dcére R., nar. XX.X.XXXX. Matka čerpá rodičovskú dovolenku a z toho dôvodu poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne v roku 2012, predtým vo výške 190,10 € mesačne a v roku 2013 vo výške 199,60 € mesačne. Rodičovská dovolenka matke končí dňa 13.2.2014, pričom jej telefonovali zo zamestnania, aby sa dostavila na pohovor, nakoľko jej pracovné miesto sa ruší a aby jej ponúkli iné možnosti pracovného zaradenia. Na tri deti má vyplácané prídavky v celkovej sume: 43.98 € mesačne v roku 2010, 66.03 € mesačne v roku 2011, 67,62 € mesačne v roku 2012 a 69,30 € mesačne v roku 2013. V živnostenskom ani obchodnom registri evidovaná nie je, rovnako ani na príslušnom daňovom úrade. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava mala v septembri 2010 vyplatené ošetrovné v sume 153,80 € a od januára do augusta 2011 materské v celkovej výške 4.183,40 €. S rodinou býva u svojej matky dôchodkyne, ktorej mesačne prispievajú na nájomné sumou 283,02 € a internet a kábelovú televíziu si uhrádzajú sami. Ani matka ani jej manžel nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností, nevlastnia ani žiaden cenný hnuteľný majetok. Matka pre zdravotný stav aktuálne nemá trvalo zvýšené náklady na výživu. Manžel matky P. K. mal v roku 2010 tarifný mesačný plat 800,-€, v roku 2011 dosahoval čistý mesačný zárobok cca 779,17 €, v roku 2012: 1.001,54 € a v roku 2013: 1.043,97 € a má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi nar. v roku 2008 vo výške 150,-€ mesačne.
Otec uzavrel terajšie manželstvo dňa 4.12.2010, z ktorého pochádza maloletý R. K., nar. XX.X.XXXX. Otcovi naďalej trvá vyživovacia povinnosť k synovi L. G., nar. XX.X.XXXX, v sume 1.500,-Kč mesačne podľa rozsudku Okresného súdu Břeclav zo dňa 13.1.2003, č.k. 4C 24/99. Otec v živnostenskom ani obchodnom registri evidovaný nie je. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou v byte obce V.. Manželka otca má dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným v rokoch 1999 a 2002. Od mája 2009 do 22.5.2013 bola na materskej dovolenke a poberala dávky v materstve naposledy vo výške 3.800,-Kč mesačne. Od 24.5.2013 do 17.9.2013 bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce v K. s poberaním podpory. V súčasnosti podľa jej vlastného písomného vyjadrenia nemá žiaden príjem. Otec naposledy pracoval u zamestnávateľa H. V., s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2008 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. K ukončeniu tohto pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 28.9.2012 na výslovnú žiadosť zamestnanca, ako to vyplýva zo súdu predloženého písomného dokladu - Ukončenie pracovného pomeru dohodou podľa zodpovedajúceho § 49 Zákonníka práce ČR. U tohto zamestnávateľa otec dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok, od septembra do decembra 2010: 9.936,-Kč, v roku 2011: 12.023,-Kč a od januára do septembra 2012: 14.620,-Kč. K cestovným náhradám sa otec ešte za trvania pracovného pomeru vyjadril tak, že tieto dostáva, ale ich aj spotrebuje, potom dostane ich náhradu vo výplate, každý deň má výdaje: sprcha 5,-€, parkovisko 10,-€, strava na celý deň 30,-€. Podľa vlastného vyjadrenia absolvoval stredné odborné učilište, odbor mechanik opravár poľnohospodárskych strojov, v tomto odbore pracoval asi pol roka, inak pracoval ako vodič. Je
nemajetný, vo vlastníctve má iba 15-ročný osobný automobil Vectra. Jeho zdravotný stav je dobrý, nemá s ním žiadne zvýšené výdaje.
Posledný zamestnávateľ otca H. V., s.r.o. so sídlom v I. V. ohľadne otca ako svojho bývalého zamestnanca oznámil, že bližšie dôvody ukončenia jeho pracovného pomeru im nie sú známe a oznámil zároveň aj výšku stravného vyplateného otcovi od septembra 2010 do ukončenia pracovného pomeru (28.9.2012) v celkovej sume 589.806 Kč, čo v priemere predstavuje sumu 23.592 Kč mesačne.
Maloletý L. je vo veku dvanásť rokov, chodí do šiesteho ročníka základnej školy, maloletá W. je desaťročná štvrtáčka základnej školy. Obidve deti navštevujú K. umeleckú školu na Y. nám. v V., L. výuku hry na gitaru a W. výuku hry na klavír, príspevok na ZRPŠ u každého dieťaťa činí 30,-€ na školský rok a mesačné školné 10,-€. W. je sledovaná v Detskom kardiocentre od novorodeneckého veku pre závažnú srdcovú chybu - D-transpozícia veľkých ciev, podrobila sa operačnému zákroku, v súčasnosti je jej klinický stav uspokojivý bez nutnosti medikamentóznej liečby, vyžaduje si fyzické šetrenie (správa zo dňa 3.7.2012 U.. U., pediatrický kardiológ). Aktuálne sa začala liečiť na neurológii, nakoľko jej bola diagnostikovaná tetania, musí užívať Magne B6 a piť minerálnu vodu Magnezia. L. je v evidencii ambulancie klinickej imunológie, vyžaduje si zvýšenú starostlivosť a lieky z II. kategorizačnej skupiny (s doplatkom), vhodné sú pre neho vysokohorské, event. prímorské pobyty (správy zo dňa 14.6.2012 a zo dňa 10.7.2013 od U.. B., klinický imunológ a alergológ). Obidve deti nosia zubné strojčeky, za ktoré matka zaplatila každému 212,93 €, W. v roku 2011 a L. v roku 2010, každá kontrola stojí u W. 7,-€ a u L. 16,30 €. Za každú návštevu u dermatológa platí matka W. 9,60 €. Od septembra 2012 je L. hráčom mládežníckeho basketbalového klubu B.S.C. Bratislava s mesačným členským poplatkom 30,- €, pričom jednorazové náklady za sadu dresov, ktoré potrebuje kvôli účasti v súťažiach, predstavujú 70,- € (podľa potvrdenia B.S.C. Bratislava).
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšej výšky výživného uplynula doba deväť a pol roka, za ktorú sa výdaje na výživu maloletých detí v dôsledku postupného rastu životných nákladov, ako aj ich fyzického a psychického vyspievania, podstatným spôsobom zvýšili. Kým v dobe určenia doterajšieho výživného bol L. trojročným predškolákom a W. vo veku jedného roka, v súčasnosti obe deti navštevujú základnú školu, L. druhý stupeň a W. posledný ročník prvého stupňa. Deti sú v období intenzívneho fyzického vývoja s nutnosťou častého obmieňania ošatenia a obutia a výdatnej stravy. Významnou položkou sú u nich tiež školské potreby a pomôcky, výdaje spojené so záujmovými aktivitami, ako aj náklady za liečenie ich zdravotných problémov.
Zmenu pomerov od doby predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom predstavuje u matky uzavretie nového manželstva a pribudnutie jednej novej vyživovacej povinnosti, keď v čase vyhlásenia rozsudku je tak ako v ostatnom období na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.
U otca nastala zmena pomerov taktiež uzavretím manželstva a pribudnutím jednej novej vyživovacej povinnosti, pričom mu naďalej trvá vyživovacia povinnosť k najstaršiemu synovi L. G.. Manželka otca bola v medziobdobí na rodičovskej dovolenke s poberaním rodičovského príspevku, následne mala vyplácanú podporu v nezamestnanosti, v súčasnosti je bez príjmu. Zvýšenie priemerného mesačného zárobku otca od predošlej úpravy výživného do ukončenia posledného pracovného pomeru predstavovalo zhruba 2.050,-Kč mesačne bez zohľadnenia cestovných náhrad. Od 29.9.2012 je otec nezamestnaný a podľa vlastného udania nemá žiaden príjem, v evidencii úradu práce sa nenachádza.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletých detí je nutné ešte stále zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim, aj keď už nie až v takom rozsahu, ako v čase predošlého rozhodovania súdu o výživnom, kedy si obe deti vyžadovali jej intenzívnu starostlivosť.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko primerané jeho veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
V dôsledku doby uplynulej od určenia doterajšieho výživného a pre podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, uznal súd ich nárok na vyššie výživné. Doterajšia vyživovacia povinnosť otca určená na vtedy troj a jednoročné deti nemôže zodpovedať ich aktuálnym potrebám, keď predstavuje v priemere iba 3,32 € na jeden deň v mesiaci u každého dieťaťa. Otec sám priznal, že s deťmi neudržiava kontakt a nad rámec súdom určeného výživného hradeného na základe exekúcie, na výžive detí iným spôsobom neparticipuje.
Súd neprijal argumentáciu otca proti zvýšeniu výživného, najskôr že nemá peniaze, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a on má dve ďalšie vyživovacie povinnosti a následne, že je nezamestnaný a ani on ani jeho manželka nemajú žiaden príjem.
Základnou zákonom určenou povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Otec v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú prekážku v pracovnom procese, alebo že by mu trvalo účelovo neodčerpával finančné prostriedky napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod. Má odborné vzdelanie získané absolvovaním učňovskej školy a dlhodobo pracoval u posledného zamestnávateľa ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Posledný pracovný pomer ukončil dobrovoľne z vlastnej iniciatívy dohodou ešte septembri 2012, odvtedy ďalší pracovný pomer neuzavrel a ani sa neevidoval na úrade práce, ako tvrdí je bez príjmu, rovnako bez príjmu je aj jeho manželka, pritom v priamej opatere majú spoločné dieťa R. K., nar. XX.X.XXXX a jeho manželka má ešte dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným v rokoch 1999 a 2002.
Otec nepresvedčil súd o tom, že on i jeho manželka nemajú žiadne príjmy, resp. zdroj finančných prostriedkov na zabezpečovanie ich osobných potrieb, ako aj potrieb ich detí, a to na úhradu nákladov za bývanie v obecnom byte, stravovanie, školské výdaje, výdaje za ošatenie, príležitostnú liečbu, platenie bežného výživné na maloletého L. a W., atď., a že žije z podpory svojej rodiny. Takéto tvrdenie bolo vyhodnotené ako účelové v snahe vyhnúť sa plneniu zvýšenej vyživovacej povinnosti.
Ukončenie posledného pracovného pomeru otca z jeho vlastnej iniciatívy dohodou musí byť posudzované v súlade s ustanovením vyššie citovaného § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine čo znamená, súd na nezamestnanosť otca prihliadať nemôže.
S ohľadom na charakter poslednej pracovnej aktivity otca bolo potrebné zohľadňovať nielen výšku jeho naposledy dosahovaného zárobku, ale aj zamestnávateľom vyplácané mu cestovné náhrady ako súčasť jeho príjmu, nakoľko boli určené na financovanie jeho osobných potrieb ako vodiča za dobu výkonu práce (ubytovanie, hygiena, strava), po ktorú neodčerpával financie z vyplatenej mzdy a bolo iba v jeho réžii, či ich spotrebuje v plnej výške alebo ich využije aj v prospech financovania potrieb rodiny, pričom vo všeobecnosti je známe zrovna takéto využívanie aspoň časti týchto finančných prostriedkov.
V konaní bolo prihliadnuté tiež na to, že otec má vlastnú domácnosť spoločne so svoju manželkou, matka vlastnú domácnosť nemá a s rodinou býva v domácnosti svojej matky, ktorej na bývanie finančne prispieva. Pokiaľ otec poukázal na výšku matkou oznámeného príspevku na bývanie u jej matky s tým, že počas ich spoločného bývania u nej prispievali na nájomné iba polovicou, matka výšku príspevku zdôvodnila tým, že v súčasnosti v byte matky bývajú až piati, a tomu musí zodpovedať aj výška ich finančného podielu na poplatkoch za bývanie. Matka tiež poprela tvrdenie otca, že jej manžel mal zdediť dom, keďže jeho rodičia aj starí rodičia stále žijú.
V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by otec v súčasnosti vynakladal finančné prostriedky na hazardné hry, táto okolnosť zostala len na úrovni tvrdení matky a jej skúseností z obdobia spolužitia s otcom.
Rovnako v konaní nebolo preukázané tvrdenie otca ohľadne nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú W., u ktorej si mala matka vynucovať antibiotiká aj pri nádche aj napriek upozorneniam lekárky. Žiaden detský lekár si nemôže dovoliť podvoliť sa neprimeranej požiadavke rodiča maloletého dieťaťa ohľadne liečby jeho zdravotného stavu, a to dokonca u dieťaťa, ktoré v minulosti podstúpilo závažný invazívny kardiologický zákrok. Pokiaľ by starostlivosti matky o maloletú, resp. o obidve deti nebola na patričnej úrovni, detský lekár, príp. škola by signalizovali nedostatky príslušnému sociálnemu odboru, ktorého pracovník v konaní vystupuje ako zástupca kolízneho opatrovníka a žiadne takéto informácie závažného charakteru nemá.
Súd za primerané zvýšenie výživného na maloleté deti považoval sumy 170,-€ u staršieho a 150,-€ u mladšieho dieťaťa. Tieto sumy zodpovedajú preukázaným možnostiam a schopnostiam ich otca so zreteľom na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Pri rozhodovaní o výživnom súd súčasne zohľadnil aj
aktuálnu situáciu matky, ktorá v dôsledku starostlivosti o najmladšie dieťa sa doposiaľ nemohla opätovne zaradiť do pracovného procesu a jej príjmom bol do dňa vyhlásenia rozsudku iba rodičovský príspevok.
Zvýšenie výživného na sumy uvedené vo výroku tohto rozsudku je adekvátne aj dobe uplynulej od predchádzajúceho rozhodnutia súdu v predmetnej veci, ako aj tej skutočnosti, že otec sa na výžive detí nepodieľa inak, než súdom určeným a exekučne plneným výživným, nestýka sa s nimi a ani ich príležitostne neobdarúva.
Matka navrhla určiť výživné spätne od 1.9.2011, pričom návrh na súd podala až dňa 15.5.2012.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka v priebehu ďalšieho konania (po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom) zdôvodnila, prečo nepodala návrh na začatie konania skôr, resp. v dobe, odkedy požaduje stanoviť počiatok vyživovacej povinnosti otca. Poukázala jednak na to, že mala snahu dohodnúť sa ohľadne zvýšeného výživného s otcom maloletých detí mimosúdne, pričom ich komunikácia skončila vyhrážkami otca týkajúcimi sa toho, že výživné ktoré je doteraz určené jej súd zníži, lebo on má len základný plat a diéty sa pri určení výživného nezohľadňujú, na základe čoho nadobudla dojem, že podaním návrhu o zvýšenie výživného riskuje vlastne zníženie výživného. Navyše v septembri 2011, odkedy žiada výživné zvýšiť, absolvovala bakalárske skúšky na vysokej škole, na ktoré sa intenzívne pripravovala a následne hneď nastúpila na magisterské štúdium, pričom sa musela venovať nielen starostlivosti o dve staršie deti, ale najmä o najmladšiu dcéru R. K., nar. XX.X.XXXX. Práve v dôsledku čerpania materskej a neskôr rodičovskej dovolenky poklesol príjem jej rodiny a z toho dôvodu sa rozhodla podať predmetný návrh. Podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 28.1.2014 vystaveného prof. U.. X. M., N.., hepatológom, bola jej počas gravidity zistená pozitivita anti HCV, ktorá bola potvrdená pozitivitou HCV RNA genotyp 3 a bola jej indikovaná antivírusová terapia, ktorá začala 3.6.2011 a trvala 24 týždňov, jej priebeh bol sprevádzaný slabosťou, malátnosťou, poklesom hmotnosti, triaškou, zvýšenými teplotami, čo si vyžiadalo úpravu režimových a dietických opatrení a dôsledné dodržiavanie terapeutických postupov s potrebou pravidelných kontrol.
Súd v súvislosti so skutočnosťami udávanými matkou, pre ktoré nepodala návrh o zvýšenie výživného skôr dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, t.j. pred podaním návrhu na súd, sú dané a jej požiadavke o zvýšenie výživného už od 1.9.2011 vyhovel, keď mal zároveň za dostatočne preukázané, že už v tej dobe boli dané podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v dôsledku už vyššie popísanej zmeny pomerov na ich strane a zároveň aj podmienky na strane otca pre plnenie vyššieho výživného.
Zdravotné problémy matky, jej opatera niekoľkomesačného najmladšieho dieťaťa a zároveň aj opatera dvoch starších detí za súčasného vysokoškolského štúdia, ako aj zhoršenie finančnej situácie jej rodiny následkom čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky a v neposlednom rade aj zastrašovanie zo strany otca, sú jednoznačne podľa názoru súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného aj pred podaním návrhu na súd.
Zvýšením výživného od doby navrhnutej matkou vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2014 v celkových sumách 2.042,18 € u Jiřího (170,-€ mínus 99,58 € krát 29 mesiacov) a 1.462,18 € u W. (150,-€ mínus 99,58 € krát 29 mesiacov). Materiálne ani finančné plnenia otca vhodné pre prípadný odpočet zo sumy zročného výživného za predmetné obdobie deťom poskytnuté neboli.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Nakoľko súd nezistil v konaní žiadne dôvody, pre ktoré by mal otcovi maloletých detí umožniť zročné výživné zaplatiť v splátkach a otec maloletých detí v prípade zvýšenia výživného ani nepožiadal o umožnenie splácania zročného výživného z nejakých závažných dôvodov, súd mu v súlade so stanoviskom Krajského súdu v Bratislave uložil zročné výživné zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa ods. 2 cit. § sú predbežne vykonateľné rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.