Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_17C-107-2012.pdf
PDF · 139.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 17C/107/2012, 17C/108/2012, 17C/109/2012, 17C/110/2012, 17C/111/2012, 17C/113/2012 a 13C/78/2012. Uznesením č.k. 17C/107/2012-24 zo dňa 10.04.2012 súd spojil konania na spoločné konania, ktoré je vedené pod sp.zn. 17C/107/2012. Uznesenie nadobudlo platnosť dňa 22.04.2013.
Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia , ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6060328, kde dlžníčkou bola Y. F., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17C/107/2012, sp.zn. 19Er/1705/2003); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol Q. N., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 17C/108/2012, sp.zn. 19Er/1027/2003); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola I. J., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17C/109/2012, sp.zn. 13Er/123/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol X. V., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17C/110/2012, sp.zn. 13Er/365/2005); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola E. F., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 17C/111/2012, sp.zn. 22Er/366/2005); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol C. Y., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 17C/113/2012, sp.zn. 14Er/155/2004); a vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bol A. Y., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 13C/78/2012, sp.zn. 19Er/907/2003).
Žalobca, ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifického obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca v návrhu ďalej poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnuté v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnej zmeny exekútora na základe žiadosti v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj snaha o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom), 15,- eur (administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde). Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 170,- eur, ktorá by nezaťažovala poškodeného, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
- nemajetkovú ujma v peniazoch požadujú pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:
- nastalo riziko zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma, ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času vyvolala u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedených doktrín Ústavného súdu SR, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eura za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žaloby. Žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaný vo vyjadrení k návrhu poukázal na zmetočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta jednak nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody. Čo sa týka prieťahov v konaní žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti ( t.j či využil účinné opravné prostriedky nápravy urýchlenia konania). Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 , písm. a) Zák.č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá na škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie resp. neprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Zák.č. 233/1995 Z.z. Žalovaný zároveň pripustil, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch by exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu tak, aby v tejto lehote rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalobcovi však nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zák.č. 757/2004 Z.z. . Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú lehotu a lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.
Zároveň žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa ktorého pôvodný súdny exekútor vykonáva úkon exekučného konania aj do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný prerokovať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaný nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.
Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od prvého dňa po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplynula do troch rokov od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené obdobie vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur s poukazom na § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych vyjadreniach, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatnil skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.
Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 663,88 eura, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 eura za rok prieťahov (suma ktorú v niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyžil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podstate „frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ , ale tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“.
V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. V danom prípade zaujatosť vec prejednávaného zákonného sudcu žalobca namietal už v návrhu na začatie konanie. Taktiež navrhol prerušiť predmetné konanie. O jeho námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2013 v konaní č.k. 16Co/722/2013, ako súdom nadriadeným postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Vo veciach, ktoré sa pôvodne viedli na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/107/2012, 17C/108/2012, 17C/109/2012, 17C/110/2012, 17C/111/2012, 17C/113/2012, 13C/78/2012 zákonný sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí, keďže nebol zákonným sudcom v exekučných veciach, v ktorých podľa tvrdenia žalobcu nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca si uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke bolo už aj zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania .
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 17.07.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Y. F., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 5 760,- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 05.12.2003 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 19Er/1705/2003-5. Dňa 09.12.2003 súd vydal pod číslom XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktoré podanie bolo dňa 05.11. 2009 odoslané súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k trovám exekúcie a na predloženie exekučného spisu. V podaní doručenému tunajšiemu súdu dňa 31.12.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 19Er/1705/2013-16 zo dňa 15.04.2010 bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 2683/03 vyhlásená za
neprípustnú a zastavaná. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa zamietol. Zároveň bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie súdneho exekútora.
Dňa 14.05.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému Q. N., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 15 470,- SK s príslušenstvom , na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXX/ XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej Notárskym úradom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v Bratislave. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 08.07.2003 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 19Er/1027/2003. Dňa 09.07.2003 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica dňa 23.11.2009 zaslal súdu exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 19Er/1027/2003-15 zo dňa 25.02.2010 exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 1101/2003 sa vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa zamietol a zároveň súd rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora .
Dňa 20.02.2004 bol na Exekútorský úrad Jána Kubineca doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej I. J.Ö., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 4 760,- SK s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXXX/XXXX, W. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej Notárskym úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom Na základe vyššie uvedeného bola dňa 01.03.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Jána Kubineca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 13Er/123/2004. Dňa 03.03.2004 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Jána Kubineca na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 14.02.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V podaní doručenom tunajšiemu súdu zo dňa 23.03.2007 súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo, ustanovený náhradník za súdneho exekútora JUDr. Jána Kubicu oznámil, že súhlasí so zmenou súdneho exekútora, kde zaslal súdu exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/123/2004-19 zo dňa 29.03.2007 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené . Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen. Dňa 19.09.2007 súd vydal poverenie pod č. 5606*047552 pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie.
Dňa 03.05.2005 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému X. V., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 12 160,- Sk s príslušenstvo, na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej Notárskym úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 16.05.2005 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 13Er/365/2005. Dňa 17.05.2005 pod č. XXXX*XXXXXX vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Podaním zo dňa 20.11.2009 súdny exekútor súdu zaslal vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Uznesením Okresného súdu v Lučenci číslo konania 13Er/365/2005-16 zo dňa 22.02.2010 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním vyššie uvedenej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad Bratislava, pričom súd zároveň rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora.
Dňa 14.04.2005 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej E. F., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 7 560,- SK s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej Notárskym úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 16.05.2005 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 22Er/366/2005. Dňa 17.05.2005 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu
súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 27.01.2010 Okresného súdu Lučenec č.k. 22Er/366/2005 - 15 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním vyššie uvedenej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
Dňa 20.02.2004 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jána Kubineca doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému C.Ó. Y., nar. XX.XX. XXXX na vymoženie sumy 7 900,- SK s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Notárskym úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 08.03.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jána Kubineca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 14Er/155/2004 dňa 10.03.2004 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jána Kubineca na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 12.02.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo ustanovený náhradník súdneho exekútora JUDr. Jána Kubineca podaním zo dňa 27.03.2007 oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora, zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/155/2004-15 zo dňa 24.07.2007 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním vyššie uvedenej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen.
Dňa 26.05.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému A. Y., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 18 590,- SK s príslušenstvom na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanej Notárskym úradom JUDr. Ľubomírom Vlhom zo sídlom v Bratislave. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 17.03.2003 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 19Er/907/2003 dňa 20.06.2003 súd vydal pod čl. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorého podanie bolo dňa 05.11.2009 odoslané súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k trovám exekúcie a na predloženie exekučného spisu. V podaní doručenému tunajšiemu súdu dňa 23.11.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 19Er/907/2003-14 zo dňa 25.02.2010 bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 1071/2003 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa zamietol. Taktiež bolo rozhodnuté o trovách exekúcie.
Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 44 ods. 6 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.augusta 2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného opatrenia (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.septembra 2005) konania začaté pred 01.septembra 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného opatrenia (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01. septembra 2005) ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa používajú aj na konania začaté pred 01.septembrom 2005.
Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp.zn. 17C/107/2012, 17C/108/2012, 17C/109/2012, 17C/110/2012, 17C/111/2012, 17C/113/2012 a 13C/78/2012 s tým že tieto sa ďalej viedli pod sp.zn. 17C/107/2012. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej škody náhradu vo výške 1 383,- eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 1 225,- eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon, alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v konaní sp.zn. 19Er/1705/2003 bol dňa 28.11.2009 Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného v prejednávanej veci žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekučnému úradu Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 17.07.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 05.12.2003. Dňa 02.11.2010 sp.zn. 19Er/1027/2003 na Okresný súd Lučenec bol doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Ďurica dňa 14.05.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 08.07.2003. Dňa 14.02.2007 v konaní sp.zn. 13Er/123/2004 bol na Okresný súd Lučenec doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jána Kubineca dňa 20.02.2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 01.03.2004. Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 13Er/365/2005 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 03.05.2005, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.05.2005. Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 22Er/366/2005 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného , ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefovi Ďuricovi dňa 14.04.2005, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.05.2005. Dňa 12.02.2007 sp.zn. 14Er/155/2004 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jánovi Kubinecovi dňa 20.02.2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 08.03.2004. Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 19Er/907/2003 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 26.05.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 17.06.2003. Je teda potrebné vo všetkých prípadoch aplikovať ustanovenia § 44 ods. 6 Zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 podľa ktorého, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie vykonaním exekúcie, poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 Zák.č. 233/1995 Z.z. v zmysle ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, pričom ide o § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1..
Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonané úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Išlo o konanie začaté pred 01.09.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučných konaniach - opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote t.j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že návrh žalobcu bol podaný nedôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.