Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, AK Košice, Kováčska 28, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, o zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -155 zo dňa 28.11.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti vo veci samej.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 10.034,36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 4.300,43 eur žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodoval. O týchto rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Predmetom tohto konania bol návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania. Žalobca si podanou žalobou zo dňa 4.2.2009 uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na zvýšenie na sumu 42.087,10 eur. Podaním zo dňa 21.9.2012 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 27.752,31 eur. Uznesením č. k. -131 zo dňa 26.9.2012 súd konanie v uvedenej časti zastavil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 4.4.2005 utrpel ťažký pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol uznaný invalidným, pričom miera funkčnej poruchy bola stanovená na 80 %.

Žalobca na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 3.1.2005 bol zamestnancom Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., odštepný závod R., Lesná správa L. I.. Dňa 4.4.2005 utrpel pracovný úraz tak, že pri oprave strešnej krytiny na skladových priestoroch spadol z rebríka na podlahu na zadnú časť tela. V dôsledku pracovného úrazu sa stal plne invalidným. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2006, bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko Sabinov, vydal dňa 20.12.2005 pod č. 05/4335-465 posudok, ktorým bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená na 80 %, na základe čoho sa žalobca považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť, alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Pri posudzovaní rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd musí vychádzať z miery poškodenia zdravia žalobcu s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré mu tieto zdravotné poškodenia spôsobujú v pracovnom, spoločenskom, ale aj v bežnom živote. V zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je možné najviac o 50 %, teda zvýšenie náhrady v takomto rozsahu by bolo namieste v prípade úplného vylúčenia poškodeného z bežného pracovného a spoločenského života. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je úplne vylúčený z pracovného života, pretože miera funkčnej poruchy u žalobcu bola stanovená v rozsahu 80 %. Z výpovede žalobcu, ktorá bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami, vyplýva, že žalobca zvládne niektoré úkony pri umývaní a obliekaní, ktoré je možné urobiť posediačky, pri ďalších úkonoch však potrebuje pomoc. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nie je síce úplne vylúčený zo všetkých oblastí života, ale zdravotné problémy mu spôsobujú výrazné obmedzenia, preto súd považoval za primerané zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35 %, a preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 10.034,36 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd súd v zmysle . po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril nesúhlas so zamietnutím žaloby v tomto rozsahu. Ako dôvod odôvodnenia uvádza, že je síce pravda, že o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodla žalovaná právoplatne rozhodnutím zo dňa 23.3.2012,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 3.5.2012, ale žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že až vtedy bolo možné pristúpiť k dohode. Žalobca sa nestotožňuje s vyjadreným názorom súdu prvého stupňa, že v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je možné zvýšiť za predpokladu, že je preukázané, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa a v rozsahu najviac o 50 %, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval aj uznanie invalidity, pretože v termíne „uznanie invalidity“ ide o demonštratívne vyjadrenie. Žalobca preto k tomu poukazuje na vec riešenú Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako otázku zásadného právneho významu, ktorý v uznesení sp. zn. zo dňa 29.11.2011 vyslovil právny názor: „Dovolací súd preto na otázku tvoriacu obsah pripusteného dovolania odvolacím súdom dospel k záveru, že uznanie invalidity v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %“. Žalobca uviedol, že následkom úrazu došlo u neho k značným obmedzeniam v živote, a to vo všetkých jeho sférach. Má narušenú psychicko-fyzickú rovnováhu a zdravie. Zdravotný stav sa už nikdy nezlepší napriek sústavnej medikamentóznej liečbe. Všetky skutočnosti boli v konaní dostatočne preukázané. Bolo preukázané, že žalobca následkom úrazu sa stal úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z doterajšieho a budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Ocitol sa na invalidnom vozíku, je ochrnutý na dolných končatinách s výraznou spasticitou, je odkázaný na invalidný vozík, prípadne na lôžko. Okrem toho je výrazne obmedzený v pohybe v neochrnutej časti tela. Nedokáže vykonávať ani základné ľudské potreby bez pomoci iných, čo závažne negatívne vplýva na jeho psychický stav. Je ohrozený neustálym rizikom vytvorenia dekubitov. Je vylúčený v akejkoľvek možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení. Tieto skutočnosti pred súdom prvého stupňa potvrdil aj žalobca. Vypovedal, že pred úrazom netrpel žiadnym vážnym ochorením a pracoval ako tesár a pilčík. Všetky skutočnosti boli dosvedčené aj výpoveďou svedka I. W., ktorý so žalobcom trávil voľný čas, venovali sa turistike a chodievali na rôzne výlety s deťmi. Taktiež chodievali na rôzne

kultúrne a spoločenské podujatia. Svedkyňa K. W. potvrdila, že žalobca, ak chce niekam ísť, musí ísť na vozíku, pretože s barlami prejde iba krátku vzdialenosť. Zo strany súdu prvého stupňa pri dostatočne zistenom skutkovom stave ide o nesprávnu úvahu, ako to preukazuje aj názor súdu, že „S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nie je síce úplne vylúčený zo všetkých oblastí života, ale zdravotné problémy mu spôsobujú výrazné obmedzenia, preto súd považoval za primerané zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35 %“. Z tohto dôvodu žalobca poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci sp. zn. uviedol: „Každý človek je individuálnou osobnosťou, s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije. Práve z tohto dôvodu je každý prípad osobitý a pre správne posúdenie, do akej miery stratil poškodený predpoklady pre uplatnenie v živote a spoločnosti následkom úrazu, je nevyhnutné podrobne skúmať spôsob života poškodeného pred úrazom a po ňom. Len tak je možné spravodlivo uvážiť, aká náhrada je pre toho - ktorého poškodeného, primeraná“. Žalobca poukázal aj na vec Van den Wyngaert, Van Daele, Vandeginste: The position of victims of Acts of Racism and Racial Discrimination in Belgium, in: International Review of Penal Law 73/1-2, 2002, str. 136), podľa ktorého patrí aj odškodňovanie za stratu uspokojenia a radosti zo života. Základný predpoklad pre toto tvrdenie o vzniku škody vychádza z troch zákonom definovaných predpokladov, pretože u žalobcu je škoda a jej vznik v priamej a príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a úzko

súvisí s právnou vecou, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva v zásadnom rozsudku veľkého senátu (Grand Chamber) z 26.10.2000 vo veci Kudla v. Poľsko (No. 30210/96) rozhodol, že vedľa zdravotného stavu, i celkový psychický stav musí adekvátnym spôsobom chránený. Je tomu tak preto, že za osobnosť je považovaný človek ako jednotlivec, ako subjekt poznania, resp. poznávania, prežívania a konania vo svojej spoločenskej podstate i individuálnych zvláštnostiach, ako najmenšia sociálna jednotka i určitá psychofyzická a sociálno psychická štruktúra, ktorej v rámci práva má byť zabezpečená občianskoprávna ochrana jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej osobnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Žalobca preto uviedol, že veľmi by si želal byť zdravý tak, ako znie definícia Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej, je „zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“ a súčasne byť prospešný pre rodinu, spoločnosť, či svojho zamestnávateľa. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd na základe skutkovo a právne vymedzených dôvodov, vrátane argumentácie žalobcu, priznal maximálne odškodnenie, ktoré pripúšťa zákon v rozsahu najviac 50 % nad výšku ustanovenú zákonom v v celkovej sume 14.334,79 eur.

Žalovaná podala k odvolaniu vyjadrenie s tým, že navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania podľa . Odvolaním bol dotknutý zamietavý výrok, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí uplatneného nároku nad 35 % uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad . Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený rozsudok súdu prvého stupňa preskúmavať. Rozsah preskúmavacieho práva odvolacieho súdu je určený rozsahom podaného odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvody odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením a . Nad rámec rozsahu a dôvodov odvolania odvolací súd nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené a preto nemôžu privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zistiteľné, že v dôsledku pracovného úrazu žalobca sa stal invalidnou osobou. Ďalej z tohto spisu odvolací súd zisťuje, že na základe invalidity došlo k obmedzeniu žalobcu jednak v spoločenskom živote, ako aj v bežnom živote a taktiež došlo k zhoršeniu jeho zdravia. Vo veci na základe zadávateľa Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava, bol

vykonaný znalkyňou MUDr. P. F. znalecký posudok č. 1/2011 a doplnok znaleckého posudku 6/2011. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že celkový počet bodov poškodeného sa ponížil na 1250 bodov. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že je rozdiel medzi osobou kompletne ochrnutou od pása nadol bez akéhokoľvek pohybu s ťažkými sfinceterovými poruchami, to znamená, že musí byť zavedený permanentný katéter s únikom stolice, t. j. osoba

paraplegická a nie je možné žiaden pohyb končatinami. Iné je bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u osoby s paraparézou, kedy napr. ide len o možný pohyb v kolénnych zhyboch, nedvihne nohy od podložky, nie je schopný samostatnej chôdze. Iné je

bodové hodnotenie, keď poškodený má paraparézu dolných končatín ľahkého stupňa a pohyb končatinami je možný v bedrových a kolenných zhyboch. Ako je možná aj samostatná chôdza. Tu sa zaraďuje aj poškodený. Preto aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo dané na základe týchto skutočností. Znalecký posudok bol prehodnotený po každej stránke, preto bodové hodnotenie sa ponížilo na 1.250 bodov.

Odvolací súd si je vedomý toho, že žiadne finančné ohodnotenie nemôže nahradiť zdravie človeku, avšak pri rozhodovaní je viazaný právnymi predpismi, je viazaný znaleckým posudkom. V priebehu konania už pred súdom prvého stupňa došlo k posúdeniu zdravotného stavu, ako aj bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že došlo k zlepšeniu, resp. ošetrujúci lekári nesprávne vyhodnotili zdravotný stav žalobcu a pri hodnotení neurobili správne zaradenie a ohodnotenie zdravotného stavu žalobcu.

Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že prvostupňový súd percentuálne správne posúdil primeranosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35 % a preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 10.034,36 eur, čo zodpovedá po navýšení 35 % sťaženiu spoločenského uplatnenia. V prevyšujúcej časti prvostupňový súd žalobu zamietol. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa stotožňuje.

Pre doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uviedol ešte uvedené právne zdôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd pri posúdení primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa dôsledne riadil znaleckým posudkom.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v celom rozsahu podľa , ..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle os. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.