Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/259/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu C. G., D. XXXX/XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, ul. E. XXXX/XX, X. proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 28. júna 2013 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. júna 2013 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. zo dňa 23. novembra 2012 z r u š u j e podľa , a a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 487,98 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur a trov právneho zastúpenia 417,98 Eur a zaplatiť ich do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 28.6.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. zo dňa 23. novembra 2012. Potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi na základe kontroly v prevádzke Pohostinstvo, L.. M. R. E. XX, J. vykonanej 30.7.2012 pre porušenie povinnosti predávajúceho pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku, keď v čase kontroly na spoločnom nápojovom lístku neinformoval spotrebiteľa o stupňovitosti ponúkaného piva Zlatý bažant tmavý, Kelt svetlý a Zlatý bažant svetlý a táto informácia nebola pre spotrebiteľa ani inak dostupná (§ 11 ods. 1), pre porušenie povinnosti prevádzku zvonku označiť predpísanými údajmi, keď v čase kontroly chýbalo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby, meno a priezvisko zodpovednej za činnosť prevádzkárne a prevádzková doba určená pre spotrebiteľa (§ 15 ods.1, písm. a/, b/ a ) a pre porušenie povinnosti umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, keď v čase kontroly sa v prevádzke reklamačný poriadok na takomto mieste nenachádzal (), sa žalobcovi ukladá podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) pokuta vo výške 400.-Eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že neporušil § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a z jeho strany nejde o protiprávne konanie. Podľa žalobcu nebol povinný označovať výrobok pivo stupňovitosťou piva, nakoľko stupňovitosť piva nie je jeho vlastnosť ale iba vyjadrenie jeho vlastností. Ďalej v žalobe tvrdil, že nepochybil ani tým, že by bol reklamačný poriadok na inom ako dostupnom mieste, nakoľko sa nachádzal

na obslužnom pulte. Podľa žalobcu žalovaný neodôvodnil výšku uloženej pokuty preskúmateľným spôsobom, pretože neuviedol ani charakter protiprávneho konania a ani závažnosť porušenia povinnosti, ani spôsob a následky porušenia povinnosti. To isté patí aj pre prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jednalo o prvé porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, preto sa pokuta javí vzhľadom na prevádzku, v ktorej boli zistené porušenia neprimerane vysoká. Na pojednávaní žalobca dôvodil aj tým, že vyhl. č. účinná od 1.5.2012 určuje, čo má byť uvedené v obsahu zloženia potravinárskych výrobkov. Pokiaľ ide o alkoholické nápoje, musí byť na potravine označená skutočná objemová koncentrácia alkoholu. Pivo teda nemusí byť označené stupňovitosťou. Pivo treba rozlišovať ako výčapné, ležiak, špeciálne a porter. Žalobca nebol povinný označovať stupňovitosť piva.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané na základe a v medziach zákona. Žalobca nebol postupom ani rozhodnutím správneho orgánu poškodený na jeho právach, pretože porušil zákon o ochrane spotrebiteľa tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Nie je pravdivé tvrdenie, že reklamačný poriadok bol na obslužnom pulte, pretože sám žalobca vo svojej vysvetlivke v inšpekčnom zázname uviedol, že reklamačný poriadok sa nachádzal v zásuvke. V inšpekčnom zázname potvrdil chýbajúce označenie prevádzky svojím obchodným menom a miestom podnikania a menom a priezviskom zodpovednej osoby za činnosť prevádzkárne a prevádzkovej doby s tým, že to neznáma osoba strhla v neprítomnosti žalobcu a nedostatok ihneď odstráni. Ďalej trval na tom, že údaj o stupňovitosti piva je vyjadrením jeho vlastností a podľa neho si spotrebiteľ vyberá jednotlivé druhy piva, pričom stupeň piva ovplyvňuje nielen jeho cenu ale aj chuť. Tiež nesúhlasil s tým, že nebolo rozhodnutie o výške pokuty dostatočne odôvodnené, pretože z odôvodnení vyplýva, že správny orgán zohľadnil okolnosti daného prípadu aj dôvody zisteného porušenia zákona. Na základe toho žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedené v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. júna 2013 č. , ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinností, ktoré predávajúcemu ukladá o ochrane spotrebiteľa.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že v prevádzke žalobcu Pohostinstvo, L.. M. R. E. XX, J. bola prvostupňovým správnym orgánom vykonaná dňa 30. 7. 2012 kontrola dodržovania ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, pri ktorej bolo zistené, že kontrolný nákup bol účtovaný v súlade s právnymi predpismi, ďalej že doklad o kúpe obsahoval požadované náležitosti, avšak nápojový lístok neoznačoval u fľaškového piva Zlatý bažant tmavý, Kelt svetlý a Zlatý bažant svetlý stupňovitosť piva, resp. percentuálny obsah alkoholu, k čomu žalobca uviedol, že stupňovitosť piva je označená priamo v chladničke, ktorá je pre poruchu vypnutá a neosvetlená, pričom porucha bola ráno o 8.00 hod. nahlásená technikovi Y.. Ďalej bolo zistené, že reklamačný poriadok nebol na viditeľnom mieste, pričom žalovaný uviedol, že bol v zásuvke a ďalej bolo zistené, že prevádzka nebola označená obchodným menom podnikateľa a zodpovednej osoby, k čomu žalobca uviedol, že toto bolo strhnuté počas jeho neprítomnosti a ihneď to odstráni. Prvostupňový správny orgán oznámil začatie správneho konania pre zistené nedostatky, k čomu sa žalobca vyjadril. Následne prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím PO/037/0612 zo dňa 23. novembra 2012 o tom, že žalobcovi na základe kontroly v prevádzke pohostinstva vykonanej 30. 7. 2012 pre porušenie povinnosti predávajúceho pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku, keď v čase kontroly na spoločnom nápojovom lístku neinformoval spotrebiteľa o stupňovitosti ponúkaného piva Zlatý bažant tmavý, Kelt svetlý a Zlatý bažant svetlý a táto informácia nebola pre spotrebiteľa ani inak dostupná (§ 11 ods.1), pre porušenie povinnosti prevádzku zvonku viditeľne označiť predpísanými údajmi, keď v čase kontroly chýbalo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkárne a prevádzková doba určená pre spotrebiteľa /§ 15 ods.1, písm. a), b) a c)/ a pre porušenie povinnosti umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, keď v čase kontroly sa v prevádzke reklamačný poriadok na takomto mieste nenachádzal (§ 18 ods.1),

čím došlo k porušeniu , , a a o ochrane spotrebiteľa ukladá pokutu vo výške 400.-Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že porušenia uvedené v rozhodnutí boli zistené kontrolou 30. 7. 2012. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán vyrovnal s námietkou účastníka, že pivo nie je výrobok tak, že jeho argumentácií chýba vnútorná logika. Stupňovitosť piva znamená podiel extraktu pôvodnej mladiny. Mladina vzniká varením sladu s chmeľom. Pod pojmom „extrakt mladiny“ sa rozumie roztok, ktorý vzniká pri spracovaní sladu vo varne. Hustota extraktu určí, či pivo bude výčapné alebo to bude ležiak. Z toho je zrejmé, že práve údaj o stupňovitosti je vyjadrením jeho vlastností, a preto námietku účastníka neakceptoval. Takisto neakceptoval námietku, že označenie prevádzky obchodným menom a zodpovednou osobou bolo strhnuté v neprítomnosti žalobcu, pretože kontrola začala až o 11.00 hod. a to za prítomnosti žalobcu. To znamená, že neznáma osoba musela strhnúť označenie skôr, a preto je tvrdenie žalobcu nepravdivé a k tejto námietke preto neprihliadol. Následné odstránenie nedostatkov nezbavuje žalobcu zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že pri určení výšky pokuty prihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o predpísaných informačných povinnostiach, medzi ktoré patrí aj údaj o vlastnostiach predávaného výrobku, keď v čase kontroly na spoločnom nápojovom lístku neinformoval spotrebiteľa o stupňovitosti ponúkaného piva a táto informácia nebola pre spotrebiteľa ani inak dostupná. Prihliadol tiež na to, že prevádzka nebola označená predpísanými údajmi, uviedol, že tieto informácie patria medzi základné informácie a minimálny štandard, ktorý musí predávajúci z hľadiska poskytovania informácií dodržiavať, a preto neuvedenie predpísaných identifikačných údajov predávajúceho môže sťažiť spotrebiteľovi postup pri uplatňovaní jeho práv. Prihliadol tiež k tomu, že reklamačný poriadok nebol na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli predovšetkým zohľadnené pri určení výšky pokuty bolo porušenie práv spotrebiteľa a nesplnenie zákonných povinností predávajúceho s ohľadom na závažnosť porušenia. Prihliadol pritom na to, že účel sledovaný zákonom uvedený v , podľa ktorého spotrebiteľ má právo na informácie a na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov nebol vzhľadom na zistené nedostatky dosiahnutý. Ďalej vzal do úvahy aj to, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja a to bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ďalej konštatoval, že keďže pokuta bola uložená v zákonom stanovenej sadzbe, ktorú možno uložiť až do výšky 66 387,83 Eur je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Bolo povinnosťou predávajúceho informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku, označiť prevádzkáreň stanovenými údajmi a informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie, o tom kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv a reklamačný poriadok umiestniť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, čo žalobca porušil. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. K námietkam odvolateľa uviedol, že sa stotožnil so zisteniami prvostupňového správneho orgánu. Pokutu uloženú žalobcovi považoval za primeranú zistenému skutkového stavu. Poukázal na to, že je uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Argumentácia odvolateľa o nepriaznivej ekonomickej situácii ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona a nemôže byť dôvodom na zníženie výšky pokuty. Uviedol, že pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon a rozsah následkov protiprávneho konania bol zohľadnený pri určovaní výšky postihu. Ďalej uviedol, že do úvahy pri určovaní výšky pokuty bolo zobraté aj to, že informácie o obchodnom mene a mieste podnikania fyzickej osoby, mene a priezvisku osoby zodpovednej za činnosť prevádzkárne a prevádzkovej doby patria medzi základné údaje o predávajúcom a spotrebiteľ musí byť s nimi informovaný za každých okolností.

Podľa o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku,

spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia pokuta vo výške 400.-Eur za tri opomenutia povinností uložených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že žalobca nesplnil povinnosť označiť prevádzku údajmi podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj povinnosť umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom a pre zákazníka dostupnom mieste. Takisto nebolo sporné, že žalobca v nápojovom lístku pivá uvedené v prvostupňovom rozhodnutí označil len názvom a neuviedol ich stupňovitosť. Žalovaný takýto obsah nápojového lístka považoval za porušenie § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa však v § 11 ods. 1 neupravuje spôsob, akým je povinný predávajúci informovať spotrebiteľa o vlastnostiach výrobku s výnimkou prípadu podľa poslednej vety tohto ustanovenia. Z tohto ustanovenia je zrejmé len to, že predávajúci má povinnosť informovať o vlastnostiach predávaného výrobku. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že výrobok, o ktorého vlastnostiach nemalo byť informované v zmysle tohto ustanovenia, bolo fľaškové pivo, ktoré malo byť umiestnené v dočasne nefungujúcom chladiacom zariadení. Nebolo sporné, že predávaný nápoj bol označený ako „pivo“. Označenie nápoja názvom „pivo“ je bezpochyby vyjadrením jeho vlastností ako alkoholického nápoja. V konaní nebolo ani zisťované, či sa v prevádzke v nápojovom lístku ponúkané fľaškové pivo skutočne aj nachádzalo a či malo na obale údaje o vlastnostiach od výrobcu atď.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku tým, že v nápojovom lístku neuviedol stupňovitosť piva. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty z dôvodu, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán neodôvodnil výšku uloženej pokuty v zmysle citovaného § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil výšku uloženej pokuty tým, že informácie o poskytovateľovi služieb o zodpovednej osobe pre činnosť danej prevádzkárne a prevádzkovej dobe patria medzi základné údaje o predávajúcom a spotrebiteľ musí byť o nich informovaný za každých okolností a tým, že spotrebiteľ bol obmedzený na svojich právach pri uplatňovaní reklamácie, pretože sa s nimi nemohol oboznámiť z dôvodu, že reklamačný poriadok nebol umiestnený na viditeľnom mieste. Prvostupňové rozhodnutie bolo, čo sa týka výšky uloženej pokuty odôvodnené aj tým, že nesplnením informačných povinností nebol naplnený účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa uvedený v § 3 ods. 1, podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov. Z týchto odôvodnení je zrejmé, že správny orgán len zopakoval, že ide o porušenie povinností uložených zákonom. Neposúdil ani charakter ani závažnosť, ani spôsob a ani následky. Okrem toho zákonom stanovené kritériá sú vypočítané len príkladmo a je úlohou správneho orgánu, aby vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré môže mať vplyv na danú sankciu na výšku uloženej pokuty. Bolo potrebné vyhodnotiť skutočnosť, že boli porušené len informačné povinnosti, ale aj spôsob akým boli porušené, to znamená aj vo vzťahu k danej prevádzke, k rozsahu a druhu predávaného tovaru a poskytovaných

služieb a pod.. V danom prípade nestačí len konštatácia, že bol porušený zákon, ale je potrebné závažnosť tohto porušenia vzhľadom na okolnosti daného prípadu a to všetky, vyhodnotiť.

Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie ako aj pre nepreskúmateľnosť časti výšky uloženej pokuty pre nedostatok dôvodov podľa , a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého má žalobca v prípade, že bol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania. V tomto prípade bol žalobca úspešný, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur a z odmeny za zastupovanie jeho právnou zástupkyňou podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní, pričom za úkony v roku 2013 to bolo za jeden úkon právnej pomoci 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur a za úkon v roku 2014 to bolo 134.-Eur a režijný paušál 8,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu 417,98 Eur. Súd zároveň zaviazal žalovaného, aby žalobcovi náhradu trov konania zaplatil na účet jeho právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.