Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/434/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXXX/XX, H., zastúpeného: JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, proti odporkyni: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., zastúpenej: JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie 5.311 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 10. júla 2012, č. k. -89, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 26,25 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Tibora Sanáka do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia odporkyni povinnosti zaplatiť mu sumu 5.311 eur s príslušenstvom. Zároveň súd určil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.130,71 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal určenia odporkyni povinnosti zaplatiť mu 5.311 eur s príslušenstvom a ďalej zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. G., zapísaným na Správe katastra Bytča na LV č. XXXX. Uznesením zo dňa 27.6.2011, č. k. -11 bolo konanie vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva vylúčené na samostatné konanie. Navrhovateľ v konaní uviedol, že s odporkyňou mal partnerský vzťah. Rozhodli sa kúpiť si chalupu. V auguste 2005 sa ústne dohodli s odporkyňou, že jej navrhovateľ poskytne pôžičku. V septembri 2005 zaplatili predávajúcej p. O. zálohu 100 tis. Sk, z ktorej zálohy dal navrhovateľ 10 tis. Sk a odporkyňa 90 tis. Sk. Dňa 11.10.2005 si navrhovateľ požičal sumu 400 tis. Sk ako zvyšok kúpnej ceny, ktorú u notára zaplatil priamo predávajúcej p. O. pri podpise kúpnej zmluvy dňa 28.10.2005. Účastníci sa dohodli, že nehnuteľnosť kúpia každý v polovici, peniaze na kúpu dá ten kto má, teda navrhovateľ a odporkyňa mu peniaze vráti, keď bude mať. Odporkyňa mala vrátiť navrhovateľovi 160 tis. Sk, keďže kúpna cena bola 500 tis. Sk. Polovica z toho bola 250 tis. Sk, z ktorej sa odrátala suma 90 tis. Sk, ktorú odporkyňa zaplatila. V r. 2008 účastníci skončili svoj partnerský vzťah. O vrátenie pôžičky navrhovateľ požiadal odporkyňu dňa 6.5.2011. Odporkyňa uviedla, že od navrhovateľa si nikdy žiadne peniaze nepožičala. V r. 2005 s navrhovateľom už 16 rokov žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili. Spoločné peniaze mali uložené doma v spálni. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa , ,, podľa , podľa , podľa , . Zo skutkových zistení v danej veci vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa - ako kupujúci a S. O. - ako predávajúca uzatvorili dňa 28.10.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G., zapísaných na LV č. XXX. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech účastníkov

konania bol povolený dňa 23.11.2005 pod č. V883/2005. V septembri 2005 zaplatili účastníci konania predávajúcej S. O. časť kúpnej ceny v sume 100 tis. Sk formou zálohy a zvyšok kúpnej ceny v sume 400 tis. Sk bol zaplatený dňa 28.10.2005. Ďalej bolo zistené, že 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ ako dlžník s O. N. ako veriteľom zmluvu o poskytnutí finančnej pôžičky, na základe ktorej boli navrhovateľovi poskytnuté peniaze v sume 100 tis. Sk. Rovnako dňa 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ ako dlžník s O. W. ako veriteľom zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej navrhovateľovi boli vyplatené peniaze 150 tis. Sk, pričom v oboch prípadoch sa navrhovateľ zaviazal peniaze vrátiť do 30.4.2006. Dňa 11.10.2005 uzavrel navrhovateľ ako dlžník so Slovenskou spoločnosťou elektronikov ako veriteľom zmluvu o poskytnutí finančnej pôžičky, na základe ktorej boli navrhovateľovi poskytnuté financie vo výške 150 tis. Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 30.4.2006. Poskytnuté pôžičky vrátil navrhovateľ veriteľom v júni 2006 z kúpnej ceny, ktorú obdržal za predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v kat. úz. A.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.311 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na vrátenie sumy titulom pôžičky nie je opodstatnený, keďže navrhovateľ nepreukázal, že medzi ním a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 O.z., keď zmluva o pôžičke predpokladá nielen dohodu strán, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky, ktoré obe skutočnosti odporkyňa v konaní popiera. Navrhovateľ síce preukázal, že v októbri 2005 disponoval peniazmi v sume 400 tis. Sk, ktoré získal z pôžičiek od O. N., O. W. a Slovenskej spoločnosti elektronikov, čo však nie je možné považovať za dôkaz o existencii uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Odporkyňa v konaní nepreukázala, žeby v rozhodnom období disponovala peniazmi v sume zodpovedajúcej výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti v G., ktoré s navrhovateľom kupovali. Predpokladom vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke je nielen konsenzus zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy t. j. dohoda o predmete pôžičky a čase jej vrátenia a k tomu sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom - dlžníkovi. Navrhovateľ sám uviedol, že časť kúpnej ceny 400 tis. Sk odovzdal priamo predávajúcej S. O., teda peniaze, ktoré mal požičať odporkyni neodovzdal priamo odporkyni. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.311 eur s príslušenstvom titulom pôžičky nie je dôvodný. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie pôžičky. V súdenom spore súd považoval za preukázané, že v čase kúpy nehnuteľnosti v G. navrhovateľ disponoval sumou 400 tis. Sk. Celková kúpna cena predstavovala 500 tis. Sk, z čoho mal navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia zaplatiť 410 tis. Sk a odporkyňa 90 tis. Sk. V kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2005 je uvedené, že celková kúpna cena predstavuje 500 tis. Sk a nehnuteľnosti nadobúdajú účastníci konania do podielového spoluvlastníctva. Podiel na kúpnej cene pre každého z účastníkov konania nie je v kúpnej zmluve uvedený. Z potvrdenia predávajúcej vyplynulo, že kúpna cena jej bola zaplatená. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu odporkyne, že peniaze použité na kúpu nehnuteľnosti tvorili spoločný majetok bez určenia podielu na tomto spoločnom majetku pre každého účastníka konania zvlášť, keďže účastníci neboli manželia a preto nemohli vlastniť spoločný majetok. Nehnuteľnosti kupovali do podielového spoluvlastníctva a jednalo sa tak o delený záväzok účastníkov konania zaplatiť kúpnu cenu. Pri delených záväzkoch je dlžník povinný splniť veriteľovi iba svoj diel a veriteľ nemá právo požadovať od neho viac. prípad plnenia deleného záväzku viacerých dlžníkov jednému veriteľovi neupravuje, možno však per analógiám s O.z. usudzovať, že ak nie je dohodnuté niečo iné platí, že pohľadávka veriteľa sa delí medzi dlžníkov rovnakým dielom. V prejednávanej veci to znamená, že ak nebol dohodnutý pre každého účastníka konania zvlášť jeho podiel na kúpnej cene bol povinný každý z nich zaplatiť polovicu kúpnej ceny v sume 250 tis. Sk, čo navyše zodpovedá aj výške nadobudnutého vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Ak podľa tvrdenia navrhovateľa tento zaplatil z kúpnej ceny v sume 500 tis. Sk sumu 400 tis. Sk (odporkyňa mala zaplatiť sumu 90 tis. Sk) ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ podľa jeho vlastného vyjadrenia plnil predávajúcej S. O. viac ako mal, nakoľko jeho podiel na kúpnej cene predstavoval sumu 250 tis. Sk, teda plnil za odporkyňu jej časť z kúpnej ceny v sume 160 tis. Sk, čo podľa práva mala plniť ona sama. Nárok navrhovateľa voči odporkyni súd kvalifikoval bezdôvodným obohatením v zmysle O.z., keďže odporca plnil časť kúpnej ceny za odporkyňu, čo podľa práva mala plniť ona sama. V konaní odporkyňa vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku. Podľa tvrdenia navrhovateľa tento zaplatil z kúpnej ceny 500 tis. Sk časť v sume 410 tis. Sk, teda za odporkyňu by mal zaplatiť jej podiel na kúpnej cene v sume 160 tis. Sk t.j. 5.311 eur a v uvedený deň 28.10.2005 navrhovateľ aj získal vedomosť, že odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť navrhovateľovi dňa 28.10.2005. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 23.6.2011, teda zjavne po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby. Námietku premlčania vznesenú odporkyňou tak považoval súd za dôvodnú a úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynutiteľnosti subjektívneho práva,

v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Súd preto návrh zamietol, keď nárok na zaplatenie sumy 5.311 eur s príslušenstvom považoval za premlčaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a plne úspešnej odporkyni priznal jej náhradu spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.130, eur (5 úkonov právnej služby po 180,91 eur + režijný paušál + DPH).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd sa stotožnil len s tvrdením odporkyne a to napriek tomu, že v konaní spočiatku uvádzala nepravdivé okolnosti. Navrhovateľ preukázal, že si peniaze najskôr požičal sám, pretože žiadne nemal ani on ani odporkyňa, teda bola preukázaná nepravdivosť výpovede odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi bol v čase pôžičky priateľský vzťah bola zvolená ústna forma zmluvy o pôžičke. Čo sa týka reálneho odovzdania peňažnej sumy, pojem reálne odovzdanie treba vykladať podľa širších a individuálnych okolností. Odporkyňa sama uviedla, že peniaze zaplatili spoločne, teda svoje finančné prostriedky nemala, bolo potrebné posúdiť dôveryhodnosť tvrdenia navrhovateľa v tom, že sa dohodli, že mu vráti peniaze a to v čase, keď si zo svojho podnikania našetrí alebo keď ich bude on potrebovať. Písomným potvrdením predávajúcej, že prevzala od každého z kupujúcich rovnakú finančnú čiastku, čo dokladuje, že tieto peniaze neboli prevzaté len od navrhovateľa a neplnil teda i za odporkyňu, sa súd nevysporiadal. Navrhovateľ pravdivo potvrdil, že mal vo svojej držbe peniaze, ktoré si najskôr požičal od tretích osôb. Vzhľadom na to, že sa jednalo o hotovostné zaplatenie kúpnej ceny ako muž ich fyzicky mal pri sebe aj ich odovzdával kupujúcej, bolo to však čisto z dôvodu praktického, nakoľko to by bolo absurdné, aby ich najskôr podal do ruky odporkyni a opätovne jej ich z ruky zobral za účelom mať ich pri sebe počas cesty na chalupu. Za naplnenie podmienky odovzdania je potrebné akceptovať i vôľu toho, kto si peniaze požičiaval, aby ich odovzdal tretiemu subjektu a to ako jemu patriaci požičaný finančný obnos za účelom vlastného splnenia povinnosti tretiemu subjektu, v danom prípade predávajúcej. Tvrdenia odporkyne v konaní boli čisto účelové a preukázateľne nepravdivé. V doplnenom podaní k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že k splneniu záväzku, plniť veriteľom v prospech dlžníka môže prísť hocijakým dohodnutým spôsobom teda i tak, že budú peniaze odovzdané priamo tretiemu subjektu, ktorý označí dlžník. Toto však nie je plnenie za tretiu osobu, ale plnenie priamo dlžníkovi. Písomné potvrdenie predávajúcej dokladuje, že prijala finančné prostriedky aj od odporkyne. Ak sa teda strany záväzkového vzťahu, či už zmluvy o pôžičke úveru dohodnú, že plnenie bude realizované takýmto spôsobom má za to, že boli splnené všetky predpoklady zmluvy v zmysle zákonnej úpravy.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla že, navrhovateľ ani v odvolaní neuvádza v čom vidí preukázanie údajnej pôžičky vo výške 160 tis. Sk, kedy a kde takáto pôžička mala byť uzavretá, ako bola dohodnutá doba splácania pôžičky s prihliadnutím na to, že pôžička nemala byť uzavretá v písomnej forme. Navrhovateľ sa nesnažil protiargumentovať odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik pôžičky. V odvolaní nijakým spôsobom nespochybňuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd zdôvodňuje posúdenie spornej veci ako bezdôvodné obohatenie a ani následné premlčanie. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom podľa ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.311 eur so 7 % ročným úrokom z omeškania od 15.6.2011 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, z ktorého dôvodu bol nárok navrhovateľa posúdený ako bezdôvodné obohatenie a v dôsledku uplatnenej námietky premlčania zamietnutý ako premlčaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver s poukazom na ust. ako odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorým by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke ( dohodu zmluvných strán o náležitostiach zmluvy o pôžičke), aj keby nepovažoval odovzdanie peňazí ( ako iba jednej z podmienok pre vznik zmluvy o pôžičke) navrhovateľom priamo predávajúcej za podstatnú okolnosť pre nemožnosť vzniku pôžičky. V odvolaní namietané potvrdenie predávajúcej p. O. takisto nepreukazuje vznik a existenciu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, predávajúca potvrdzuje, že v deň podpisu kúpnej zmluvy prevzala od kupujúcich kúpnu cenu 500.000,- Sk, v zmysle kúpnej zmluvy, neuvádza akú sumu od ktorého kupujúceho (z výpovede navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa prispela na zálohu sumou 90.000,-Sk) čo nie je uvedené ani v zmluve. Dohoda účastníkov o zmluve o pôžičke nevyplýva ani z výpovede svedka, syna navrhovateľa. Správne tak súd prvého stupňa vec posúdil ako bezdôvodné obohatenie sa odporkyne na úkor navrhovateľa a správne nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. , keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal ich náhradu v sume 226, eur za trovy právneho zastúpenia ( 1 úkon pr. pomoci vyjadrenie k odvolaniu 180,91 eur, režijný paušál 7,63 eur a 20%DPH 37,71 eur).

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.