Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-88-2012.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 12. 02. 2014 v Martine takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. Š., nar. XX. XX. XXXX v M. E. Č. O., trvale bytom G. - G. B., L. E. Č.. XX/XX, M. J. J., nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01. 06. 2011 v čase okolo 21.50 hod. až 21.55 hod. viedol v Martine po Novej preložke cesty č. I/65 v smere od Turčianskych Teplíc do Žiliny osobné motorové vozidlo zn. Citroën Jumper, EČ: L.-XXXDF, asi rýchlosťou 50 km/h, pričom v križovatke tejto cesty s Ul. na Bystričku nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu, keď v protismere videl stojace a blikajúce vozidlo Škoda Superb, evidenčného čísla C.-XXXCU, neznížil rýchlosť, čím porušil ust. § 31 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tak, aby mohol zastaviť svoje vozidlo najneskôr pred úrovňou v akej sa v pozdĺžnom smere nachádzal predný obrys v protismere stojaceho vozidla Škoda Superb, pričom idúc naďalej rýchlosťou asi 50 km/hod. (dovolená rýchlosť), nemal pri tejto rýchlosti vytvorené podmienky k tomu, aby mohol zastaviť a prešiel chodca I. I., nar. XX. XX. XXXX, nehybne ležiaceho chrbtom na vozovke v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy obžalovaného v blízkosti stredovej deliacej čiary, pričom I. I. bol v tmavom oblečení a bez reflexných prvkov, pod vplyvom alkoholu 2,33 promile (ťažký stupeň opilosti), obžalovaný by bol prejdeniu zabránil, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 30 km/hod., čím poškodenému I. I. okrem iných zranení spôsobil traumaticko - hemoragický šok (úrazový šok a šok z vykrvácania) pri trieštivých zlomeninách panvy, kompresívnom poranení vnútro brušných orgánov, vykrvácaní do dutiny brušnej a do mäkkých tkanív, na následky ktorého poškodený I. I. dňa 02. 06. 2011 v čase o 01,20 hodine v Univerzitnej nemocnici v Martine zomrel,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 /dva/ roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 21. 05. 2012 pod sp. zn. 1Pv/326/2011 obžalobu na G. Š., nar. XX. XX. XXXX pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01. 06. 2011 v čase okolo 21.00 hod. viedol v Martine po Novej preložke cesty č. I/65 v smere od Turčianskych Teplíc do Žiliny osobné motorové vozidlo zn. Citroën Jumper, EČ: L.-XXXDF, pričom v križovatke tejto cesty s Ul. Na Bystričku, v dôsledku toho, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nevšimol si chodca I. I., nar. XX. XX. XXXX, ležiaceho chrbtom na vozovke v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy obvineného v blízkosti stredovej deliacej čiary a následne po tomto chodcovi s vozidlom prešiel, čím poškodenému I. I. okrem iných zranení spôsobil traumaticko - hemoragický šok (úrazový šok a šok z vykrvácania) pri trieštivých zlomeninách panvy, kompresívnom poranení vnútrobrušných orgánov, vykrvácaní do dutiny brušnej a do mäkkých tkanív, na následky ktorého poškodený I. I. dňa 02. 06. 2011 v čase o 01.20 hodine v Univerzitnej nemocnici v Martine podľahol.
Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalovaný G. Š. sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je z konania usvedčovaný čiastočne vlastnou výpoveďou. Obžalovaný vypovedal, že svojím motorovým vozidlom vo večerných hodinách vchádzal po hlavnej ceste do mesta Martin. Na druhej strane cesty videl blikajúce, stojace motorové vozidlo. Za ním stálo druhé motorové vozidlo. Obidve vozidlá mali asi zapnuté výstražné smerovky. Myslel si, že na druhej strane cesty je nejaký problém, možno nehoda. Vzápätí nejakú prekážku pred sebou zbadal v čase, keď sa jej už nedokázal vyhnúť. Nevedel, že je to človek. Cítil, že tú prekážku zachytil spodnou časťou vozidla. Zastavil a až potom zistil, že to bol človek. Svedok C. Š. vypovedal, že v motorovom vozidle cestoval so svedkyňou T. O., rodenou K.. Jeho priateľka zastavila auto, pretože v protismernom pruhu videla na ceste ležiacu osobu. V tom momente sa z protismerného jazdného pruhu približovala dodávka. Vyskakoval zo svojho auta, zapol výstražné svetelné znamenie a kázal priateľke blikať svetlami. V momente, keď bol ešte pri pravých dverách spolujazdca dodávka prechádzala v protismernom pruhu okolo ich motorového vozidla. Keď dodávka prešla, musel zastavovať ešte ďalšie autá, aby ležiacu osobu znovu neprešli, lebo na tom mieste nebolo nič vidno. Svedkyňa T. O., rodená K. vypovedala, že výstražné svetlá zapla v okamihu, keď biela dodávka prešla okolo nich. Všetko bola jedna chvíľa. Jej priateľ jej dal pokyn na blikanie. Keď začala prvýkrát prepínať svetlá, tak prichádzajúce auto z opačného smeru bolo dosť blízko. Nevedela sa vyjadriť, či vodič prichádzajúcej bielej dodávky na ich prepínanie svetiel reagoval, ale asi nemal čas, lebo všetko sa zbehlo veľmi rýchlo.
Z listinných dôkazov - správy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky z 06. 06. 2013, správy Obvodného úradu Žilina, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia z 10. 06. 2013 a správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava z 22. 05. 2013 bolo ustálené, že k dopravnej nehode došlo v čase približne od 21.50 hod. až do 21.55 hod. dňa 01. 06. 2011; teda v čase tzv. nautického súmraku, keď k západu slnka došlo v ten deň o 20.40 hod.
Podľa znaleckého posudku č. 64/2012 Dipl. Ing. Igora Haracha z odboru doprava cestná rýchlosť motorového vozidla v okamihu reakcie obžalovaného na vznikajúcu situáciu bola asi 50 km/hod. V okamihu prvého kontaktu vozidla s ležiacou osobou na ceste bola rýchlosť vozidla nezmenená. Ležiaca osoba na vozovke bola v okamihu prvého kontaktu v pozdĺžnom smere (nie výrazne priečne) a nebola v pohybe. Dopravná nehoda sa stala v úseku so zníženými svetelnými podmienkami. Prvá reakcia obžalovaného na prekážku nachádzajúcu sa na vozovke bola podmienená dohľadnosťou a rozpoznateľnosťou tejto prekážky. Ležiaca osoba na ceste bola v odeve bez reflexných prvkov. Posudzovanie techniky jazdy obžalovaného je zložité, pretože ku kolíznej situácii došlo v úseku križovatky, pričom vodička osobného motorového vozidla značky Škoda Superb, stojaceho v protismernom jazdnom pruhu, upozorňovala prepísaním tlmených a diaľkových svetlometov (blikaním) na ležiacu osobu v jazdnom pruhu pohybujúceho sa motorového vozidla obžalovaného. Táto skutočnosť ale mala reálny vplyv na to, že odpútavala pozornosť obžalovaného na situáciu, ktorá mohla nastať
práve v protismernom jazdnom pruhu (kolízna situácia a podobne). Nie je preto možné vylúčiť, že mala zmätočný charakter pre vyhodnotenie skutočného nebezpečenstva. Obžalovaný po spozorovaní prekážky reagoval miernym vyhýbajúcim manévrom doľava tak, aby ležiacu osobu neprešiel kolesami. Z posúdenia možností, ktoré by viedli k zabráneniu zrážky vyplýva, že zrážke s ležiacou osobou by obžalovaný zabránil len intenzívnym brzdením a nižšou rýchlosťou ako 30 km/hod. Techniku jazdy obžalovaného možno hodnotiť ako techniku primeranú k vzniknutej situácii. Obžalovaný sa v danom úseku cesty pohyboval na úrovni povolenej rýchlosti, pričom reagoval na neočakávanú prekážku v čase, keď na to reálne vznikli podmienky. Je otázkou právnou a nie technickou, do akej miery mal obžalovaný predvídať, že v križovatke bez prechodov pre chodcov, v jeho jazdnom pruhu, bude ležať osoba v odeve bez reflexných prvkov a rýchlosť vozidla má byť nižšia ako 30 km/hod. Obžalovaný mohol zabrániť zrážke s osobou ležiacou na ceste, ak by jeho rýchlosť bola nižšia ako 41 km/hod. a reagoval by brzdením v okamihu, keď mohli byť splnené podmienky na rozpoznanie prekážky (vzdialenosť maximálne 26,9 metra). Podmienkou je, aby v čase vyhodnocovania situácie pred jeho vozidlom, osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb malo rozsvietené tlmené svetlomety a spomaľovanie (brzdenie) vozidla obžalovaného by dosahovalo maximálne možné brzdné spomalenie. Za takto definovaných parametrov by k zrážke nedošlo. Znalec v závere znaleckého skúmania dospel k záveru, že k dopravnej nehode došlo na komunikácii, ktorá svojím dopravným značením neumožňovala prechádzať vozovku chodcom a jediným obmedzením je dopravné značenie križovatky. Potom v zmysle interpretácie prekážky náhlej z technického hľadiska je možné konštatovať, že chodec tým, že si ľahol na vozovku v kritickom úseku vytvoril obžalovanému prekážku náhlu z technického hľadiska. Uvedené je možné interpretovať aj tak, že neboli vytvorené také podmienky, aby obžalovaný, prichádzajúci s nákladným motorovým vozidlom mal možnosť primerane reagovať na prekážku a z povolenej rýchlosti bezpečne zastať pred ležiacou osobou.
Znalec Ing. Michal Furík z odboru doprava cestná v odbornom vyjadrení č. 34/2011 z 17. 10. 2011 a 16. 09. 2013 dospel k záveru, že poškodený chodec ležal v kritickej dobe na vozovke. Táto skutočnosť mala nepochybne za následok vznik kolíznej situácie. Poškodený však obžalovanému nevytvoril technicky náhlu prekážku, pretože obžalovaný vyhodnotil nesprávnym spôsobom vzniknutú situáciu, keď v protismere spozoroval nachádzajúce sa a blikajúce vozidlo Škoda Superb. Z technického hľadiska bolo žiaduce, aby nevyhnutnú absenciu možnosti kontinuálneho pozorovania situácie pred svojím vozidlom kompenzoval súčasne znížením rýchlosti svojej jazdy na takú mieru, aby bol schopný zastaviť svoje vozidlo najneskôr pred úrovňou, v akej sa v pozdĺžnom smere nachádzal predný obrys v protismere stojaceho vozidla Škoda Superb, čo obžalovaný objektívne nevyužil.
Podľa znaleckého posudku č. 64/2011 z odboru zdravotníctvo a farmácia poškodený I. I. mal koncentráciu alkoholu v krvi 2,33 promile, čo je podľa všeobecného orientačného delenia ťažký stupeň opilosti. Telo menovaného prešlo len jedno motorové vozidlo. Bezprostrednou príčinou smrti I. I. bol traumaticko - hemoragický šok pri trieštivých zlomeninách panvy, kompresívnom poranení vnútrobrušných orgánov, vykrvácaní do dutiny brušnej a do mäkkých tkanív, ktoré menovaný utrpel ako chodec ležiaci na vozovke prejdený kolesami motorového vozidla.
Vyhodnotením dokazovania mal súd preukázané, že kolíznu dopravnú situáciu v cestnej premávke vyvolal a spôsobil (vysoký podiel zavinenia ) poškodený I. I., ktorý ležal v nočných hodinách, v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a v tme na hlavnej ceste v ťažkom stupni opilosti. Poškodený má vysoký podiel zavinenia nielen na vzniku kolíznej situácie, ale aj na utrpenom nenapraviteľnom následku. Obžalovaný, ktorý išiel v danom úseku dovolenou rýchlosťou, má nízky podiel zavinenia, pretože hoci išiel dovolenou rýchlosťou, nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu a nesprávne reagoval na blikajúce výstražné znamenia iného vozidla v protismernom jazdnom pruhu (i keď treba pripustiť, že podľa záveru znalcov ho práve toto mohlo zmiesť, pretože sa mohol domnievať, že k dopravnej kolízii mohlo dôjsť práve v opačnom jazdnom pruhu a na tento jazdný pruh zamerať svoju pozornosť) a neznížil rýchlosť svojho vozidla (§ 31 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke) tak, aby svoje vozidlo mohol zastaviť pred úrovňou, v akej sa v pozdĺžnom smere nachádzal predný obrys v protismere stojaceho vozidla, čím v určitej menšej miere spoluzavinil vzniknutý nenapraviteľný následok - smrť poškodeného.
Súd, aj v súlade s návrhom prokurátora a obhajcu na hlavnom pojednávaní, preukázané konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti (nízka miera spoluzavinenia) spôsobil smrť. V týchto súvislostiach je potrebné poznamenať, že za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie
akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí. Aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že medzi porušením takejto povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (judikát R 31/1966). Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ak ho za voľbu nesprávneho riešenia situácie je možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti (judikát R 43/1982).
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 31, 36, 37, 38 Trestného zákona. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Súd priťažujúce okolnosti nezistil. K celkovým okolnostiam prípadu je potrebné zdôrazniť, že aj konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému následku - smrti poškodeného. Na druhej strane práve poškodený svojím konaním, v stave ťažkej opilosti, vyvolal kolíznu dopravnú situáciu a v podstatnej, rozhodujúcej miere spoluzavinil svoju vlastnú smrť. Obžalovaný sa na tom spolupodieľal spoluzavinením, keď hoci išiel v svojom jazdnom pruhu dovolenou rýchlosťou, nesprávne vyhodnotil vzniknutú dopravnú situáciu. K osobe obžalovaného je potrebné uviesť, že doposiaľ nebol súdne trestaný a nie je o ňom známe, že by boli voči nemu vedené iné trestné stíhania. Súd z týchto dôvodov obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere dva roky. Súd je presvedčený, že takto uložený trest odňatia slobody zodpovedá celkovým okolnostiam prípadu, miere zavinenia obžalovaného, ako aj jeho osobe a povedie ho k tomu, aby v budúcnosti sa nedopúšťal obdobnej alebo inej trestnej činnosti a zároveň je výrazom aj generálnej prevencie trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.