Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoP-13-2014.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Subarea
17CoP/13/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. U. - C. K., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov: Bc. Z. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou AK Považská Bystrica, Železničná 90/12 a E. B. U. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XXXX/ XX (IV. poschodie, vlastník bytu p. E., právne zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. decembra 2013, č.k. 3P/13/2013-12, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo vzťahu k maloletej C. K. p o t v r d z u j e .
Uznesenie okresného súdu vo vzťahu k maloletej P. a maloletej G. m e n í tak, že do skončenia konania vo veci samej je otec oprávnený stretávať sa s nimi každú nepárnu sobotu od 14.00 h do 17.00 h za stálej prítomnosti matky na mieste dohodnutom rodičmi, inak určenom matkou v meste S..
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením nariadil na návrh matky predbežné opatrenie, ktorým otcovi dočasne zakázal stretávať sa s maloletými deťmi a navštevovať ich. Súčasne matke uložil podať návrh na začatie konania vo veci samej. Okresný súd mal z vyjadrení matky a lekárskej správy z 18.12.2013 za osvedčené, že najmä u maloletej C. vyvoláva kontakt s otcom strach a stres do takej miery, že má tráviace a psychické ťažkosti. Vyhýba sa aj školskej dochádzke, pretože ju otec v škole už v minulosti hľadal. Strach z kontaktu s otcom pramení u maloletej najmä z obavy, že otec ju proti jej vôli vezme natrvalo do Egypta, odkiaľ otec pochádza. Z obavy pred nepriaznivým vývojom zdravia maloletej C. a z obavy pred nedovoleným odcestovaním otca s ktorýmkoľvek z detí do zahraničia zakázal dočasne okresný súd stretávanie otca so všetkými tromi maloletými deťmi.
Proti uzneseniu podal otec v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a navrhol jeho zrušenie. Nariadené predbežné opatrenie považoval za neprimeraný zásah do svojich práv, ako aj do práv maloletých detí a považoval ho za vydané v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože situácia nie je zďaleka tak dramatická, ako uvádza okresný súd v odôvodnení. Obava z vycestovania s deťmi je úplne nedôvodná, pretože cestovnými pasmi detí disponuje matka, a tak je cestovanie otca s nimi bez jej súhlasu objektívne vylúčené. Otec uviedol, že v súčasnosti sa vedie konanie o rozvod manželstva, z ktorého deti pochádzajú, no poprel tvrdenia matky o akomkoľvek násilí z jeho strany voči nej, tvrdenia o snahe zobrať ktorékoľvek dieťa natrvalo do Egypta, ako aj tvrdenia o jeho snahe vnucovať deťom, najmä mal. C. moslimské vierovyznanie. Za účelové považoval tiež tvrdenia matky, že jediným záujmom otca je získať trvalý pobyt na Slovensku. Problémy, ktoré boli medzi rodičmi počas manželstva, považoval otec za obvykle sa vyskytujúce v každom manželstve a uviedol, že napriek ním a rozvodu manželstva má svoje deti veľmi rád, v žiadnom prípade by im neublížil a nechce prísť o kontakt
s nimi. Uviedol, že matka podmieňovala jeho stretnutia s maloletými poskytnutím financií. Najmä postoj maloletej C. voči nemu považoval za vyvolaný jej manipuláciou zo strany svokry a matky maloletej, keď maloletej je zakazované sa s ním hrať, dať mu pusu na dobrú noc a maloletej sú podsúvané nepravdivé informácie o pomeroch v Egypte a moslimstve ako vierovyznaní otca. Otec potvrdil, že mal záujem navštíviť maloletú C. v škole, no ohlásil sa u riaditeľky, ktorá uviedla, že matka maloletej si to neželá. Otec tiež uviedol, že kvôli rodine odišiel z Egypta a rozhodol sa žiť spolu s rodinou na Slovensku. Pre nezhody so svokrou, s ktorou bývali v jednej domácnosti, navrhol otec matke v apríli 2013 samostatné bývanie, čo matka odmietla. Od marca 2013 do júla 2013 pracoval otec vo Švajčiarsku. Po návrate na Slovensko začal vybavovať trvalý pobyt a slovenské občianstvo, to všetko s plnou podporou matky maloletých. Následne bol od začiatku augusta 2013 do začiatku novembra 2013 v Egypte, a to na podnet matky maloletých, aby tam zotrval do vyliečenia ruky, ktorú mu operovali v júli 2013. Od 15.11.2013 si otec prenajal byt v Púchove a od 01.01.2014 je v S. aj zamestnaný.
K odvolaniu otca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila matka a žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. K vyjadreniu pripojila viacero listín na podporu svojich tvrdení, a to potvrdenie triedneho učiteľa, vyjadrenie riaditeľky ZŠ, vyjadrenie Mgr. Z. D., čestné vyhlásenie M. C., vyjadrenie D. D., vyhlásenie Z. A., list maloletej C., adresovaný súdu a osobné vyjadrenie matky.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 74 - § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Predbežné opatrenie je teda prostriedkom, ktorým možno efektívne zabrániť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy na strane účastníka. Nie je založené na jednoznačnom preukázaní tvrdených skutočností dokazovaním, pretože na dokazovanie ako spoľahlivé overenie pravdivosti tvrdených skutočností súdom nie je časový priestor. Skutočnosti, ktoré sú východiskom rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení, nie sú teda jednoznačne preukázané. Vzhľadom na potrebu rýchleho rozhodnutia sa súd musí uspokojiť s takými zisteniami, o ktorých pravdivosti nie sú závažné pochybnosti a ktoré aspoň nasvedčujú, že tvrdenia navrhovateľa sú pravdivé.
V danom prípade sú zo strany matky tvrdené mnohé skutočnosti, týkajúce sa spolužitia rodiny a správania sa otca maloletých, a široko sa ich snaží aj preukazovať. Pre nariadené predbežné opatrenie sú však rozhodujúce iba tie, ktoré sa týkajú správania sa otca k deťom, a naopak správania sa detí k otcovi. Tu je zásadné tvrdenie, že maloletá C. sa s otcom nechce stretnúť a z tohto stretnutia má také obavy, že u nej dochádza k zažívacím a psychickým komplikáciám. Odmieta tiež navštevovať školu. Toto tvrdenie možno mať za osvedčené z potvrdenia ošetrujúcej lekárky maloletej, ktoré uvádza i príčiny, ako sledovanie maloletej otcom a vyhrážanie sa únosom zo strany otca. Z takéhoto vyjadrenia ošetrujúceho lekára je osvedčená závažná situácia, vyžadujúca čo najskoršiu nápravu. Tú možno dosiahnuť práve predbežným opatrením ako rýchlou a účinnou úpravou pomerov účastníkov. Z povahy predbežného opatrenia ako operatívneho rozhodnutia súdu nie je pre jeho účely možné zisťovať, akou mierou sa na vzniknutom stave podieľa správanie otca a akou mierou je tento stav dôsledkom prípadnej manipulácie zo strany matky. Je však jednoznačné, že závažnému stresovaniu maloletej C. stretnutiami s otcom možno nateraz predísť iba dočasným vylúčením ich vzájomného kontaktu. Akékoľvek stretnutia rodiča s dieťaťom proti jeho vôli nie sú dieťaťu na prospech a sileným kontaktom môže dôjsť nanajvýš k nežiaducej averzii. S akceptovaním uvedeného by mal k veci pristupovať i otec, pokiaľ vychádza z tvrdení uvedených vo svojom odvolaní a nevytvárať tlak na maloletú C., ale naopak,
snažiť sa o ukľudnenie situácie a následné konštruktívne hľadanie cesty k obnoveniu záujmu maloletej o stretnutie s ním. Vzhľadom na uvedenú potrebu zmiernenia stresov maloletej C. zo stretnutí s otcom bolo namieste stretnutia otca s maloletou C. dočasne zakázať. Vzhľadom na nižšiu frekvenciu doterajších osobných kontaktov otca s maloletou, danú objektívnymi okolnosťami, je i tak závažným rozhodnutím, akým je zákaz styku, zasiahnuté do existujúcich pomerov menej intenzívne, ako by to bolo v prípade každodenného spolužitia otca s maloletou. Pre uvedené dôvody bolo rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k maloletej C. vo výroku vecne správne, a krajský súd ho preto v tejto časti potvrdil.
Na strane maloletej P. a G. nebolo osvedčené negatívne vnímanie kontaktu s otcom, ako je to na strane maloletej C., preto nebolo dôvodné úplne zakázať otcovi stretnutie aj s týmito deťmi. Hrozbe vycestovania oboch mladších detí do zahraničia bez súhlasu matky možno dostatočne predísť prítomnosťou matky pri stretnutí otca s nimi, ktorá je súčasne potrebná pre ich nízky vek a doterajší menej častý kontakt s otcom. Pre uvedené krajský súd napadnuté predbežné opatrenie zmenil zo vzťahu k maloletej P. a mal. G. podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že s týmito je otec oprávnený stretávať sa každú nepárnu sobotu od 14.00 h do 17.00 h za stálej prítomnosti matky, tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Pre úplnosť je k napadnutému uzneseniu potrebné uviesť, že ak by matka nesplnila povinnosť podať návrh vo veci samej uloženú jej napadnutým rozhodnutím, je povinnosťou okresného súdu začať takéto konanie z moci úradnej (ust. § 76 ods. 3 O.s.p.), a preto nie je správny záver okresného súdu, že nariadené predbežné opatrenie v dôsledku nepodania návrhu zanikne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .