Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/428/2013

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľky: X. R., V.. X.X.XXXX, P. Q. XXXX/X, XXX XX X., proti odporcovi: J.. J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX X., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, rozhodujúc o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 6.12.2013 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Skalica dňa 9.12.2013 návrh, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1.7.2013 zapísaná na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva V - 1445/13 zo dňa 4.7.2013 je neplatná. Zároveň požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a to bytom č. XX nachádzajúcim sa na X. p. bytového domu na Q. ulici, súpisné číslo č. XXXX, ktorý je vybudovaný na parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený správou katastra T., obec a k. ú. X.. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka bola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy č. 1365/04 zo dňa 8.9.2004. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je na dôchodku a jej manžel bol istý čas bez práce vznikol im dlh na nájomnom vo výške 1306,21 eur a navyše manžel má exekúciu vo výške 3815,08 eur. Vtedy prišiel za navrhovateľkou pán E. a uviedol, že pozná človeka, ktorý by im s dlhmi pomohol. Tak sa stretli s odporcom, ktorý tvrdí, že za nich vyplatí ich dlhy, ale aby nebol škodný a aby sa uistil, že peniaze sa mu vrátia chcel, aby sa byt prepísal na odporcu a pri vrátení dlžnej sumy sa byt prepíše naspäť na navrhovateľku a jej manžela. Odporcovi verili a podpísali mu listiny, ktoré nachystal a kúpno - predajnú zmluvu natočil na poslednú stranu, aby navrhovateľka a jej manžel nevedeli, že ide o predaj bytu. Keby vedeli, že sa jedná o predaj bytu, by na to nepristúpili. Doklady, čo všetko odporca z dlhov navrhovateľov uhradil nedostala, aj keď to odporca stále sľuboval. K prepisu bytu prišlo dňa 1.7.2013. Pri ďalšej návšteve odporcu, odporca povedal, že mu má byť vyplatená suma 8000 eur za náklady na cestu 1000 eur, zaplatenie človeka, ktorý to vybavoval za odporcu + 1000 eur pánovi E.. Peniaze dali dokopy a mali nachystané 5121,29 eur, ktoré odporca vyplatil Prvej teplárenskej - 1306,21 eur a súdnemu exekútorovi 3815,08 eur + cestovné náklady, ktoré odporca preukáže. Od tej doby sa im odporca vyhýba, nedvíha telefón, stretnutia odkladá. Odporca zneužil neznalosť, tieseň, úzkosť a strach prísť o strechu nad hlavou a obohatil sa na niečiu neskúsenosť. Navrhovateľka chcela získať byt späť a vrátiť dlžnú sumu. Navrhovateľka následne upustila od riešenia vzniknutej situácie súdnou cestou, nakoľko jej odporca prisľúbil, že môže dokonca života v predmetnej nehnuteľnosti bývať, bude prispievať na úhrady spojené s užívaním bytu. V tom čase však navrhovateľka nevedela, že na zriadenie vecného bremena doživotného užívania je potrebný vklad dohody o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností. Odporca mal v tomto smere prevahu vzhľadom na jeho právnické vzdelanie. Navrhovateľka si nie je vedomá, že by podpísala kúpnu zmluvu, ktorou by prenechala predmetnú nehnuteľnosť odporcovi a trvá na tom, že uvedený právny úkon je neplatný. V danom prípade je dôvodný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko hrozí nebezpečenstvo nenapraviteľného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade, ak by odporca

previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ďalšiu osobu. Z toho dôvodu je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením.

Navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazmi a to výpis z LV č. XXXX, darovaciu zmluvu zo dňa 8.9.2004, kúpnu zmluvu zo dňa 19.6.2013, zmluvu o nájme zo dňa 1.7.2013, potvrdenie o úhrade od Prvej teplárenskej , a.s., potvrdenie o úhrade od súdneho exekútora, a sobášny list.

Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. - 24 zo dňa16.12.2013 súd vyzval navrhovateľku okrem iného aj na to, aby odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy teda uviedla z akých konkrétnych skutočností vyplýva, že odporca chce nehnuteľnosť predať alebo prepísať na inú osobu (doložila sms komunikáciu medzi navrhovateľom a odporcom, doložila inzerát v novinách, návrh kúpnej zmluvy a pod.) alebo inak preukázala, že je tu obava, že odporca má v úmysle s vecou nakladať, a uviedla aká ujma by nastala ak by súd predbežné opatrenie nenariadil.

Podaním navrhovateľky zo dňa 24.1.2014, navrhovateľka doplnila návrh tak, že uviedla, že medzi účastníkmi bola ústna zmluva, že odporca požičia navrhovateľke peniaze, pod podmienkou, že byt sa prepíše na neho a keď sa mu vrátia peniaze, opäť sa prepíše. Odporca dal navrhovateľke podpísať kúpnu zmluvu, z ktorej videla len poslednú stranu. Odporca kúpnu zmluvu zaniesol na Matriku do X., kde mu Mesto overilo podpisy bez ich účasti. Na zadnej strane kúpnej zmluvy chýba meno matrikárky, ktorá disponovala s papiermi kúpnej zmluvy. Dňa 24.1.2014 sa navrhovateľka stretla s odporcom, ktorý priniesol aj papiere o spätnej výmene bytu do vlastníctva navrhovateľky. Papiere však nikto nepodpísal, nakoľko odporca sumu 5200 eur nechcel a za byt požadoval sumu 8000 eur.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka a jej manžel ako predávajúci uzavreli s odporcom ako kupujúcim zmluvu predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. XX nachádzajúci sa na X. p. bytového domu na Q. ulici, súpisné číslo č. XXXX, ktorý je vybudovaný na parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený správou katastra T., obec a k. ú. X.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 8000 eur, pričom kúpna cena bola podľa zmluvy predávajúcim vyplatená pri podpise tejto zmluvy v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude použitá na zaplatenie záväzkov predávajúcich.

Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom predmetného bytu v celosti je odporca, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V- 1445/13 zo dňa 4.7.2013- 711/13.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici odbor kriminálnej polície súd zistil, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie dňa 2.12.2013. V zápisnici o trestnom oznámení navrhovateľka presne popisuje, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva na odporcu s tým, že tieto okolnosti navrhovateľka uviedla aj v návrhu na začatie tohto konania.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ods. l písm. e/ a f/ predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa , súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

Z výpisu LV č. XXXX mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX je odporca, pričom navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha, aby súd určil, neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2013. Navrhovateľka ako bezprostredne hroziacu ujmu uviedla to, že ak by odporca byt predal tretej osobe vznikol by nenapraviteľný stav a prišla by o strechu nad hlavou.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V tomto konaní ide o nariadenie povinnosti odporcovi ako výlučnému vlastníkovi svojej nehnuteľnosti

- byt č. XX zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by malo mať za účinok prevod vlastníctva, ako aj sa zakazuje zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako majetkový vklad do právnickej osoby, alebo akokoľvek inak s vecou nakladať. Pri nariadení predbežného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Potreba dočasnej úpravy pomerov v určitej veci existuje spravidla vtedy, ak u navrhovateľa reálne a bezprostredne hrozí v dôsledku správania sa odporcu vznik značnej ujmy a vzniku tejto ujmy je možné predísť dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia má byť skutočnosť, že odporca ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností by mohol v budúcnosti byt predať alebo prenajať tretej osobe. Samotná existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom osvedčené. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia však takéto konkrétne ohrozenie nároku navrhovateľky nevyplýva. Navrhovateľka neosvedčila konkrétne bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, ktoré by odôvodňovalo vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľka nepreukázala, len uviedla, že do budúcnosti takáto možnosť existuje. Len zo samotného tvrdenia navrhovateľky, že je dôvodná obava, že odporca bude nehnuteľnosťami nakladať spôsobom, že ich scudzí alebo zaťaží, nie je možné dospieť k záveru, že práva navrhovateľky sú bezprostredne ohrozené a právna úprava vzťahov medzi účastníkmi vyžaduje potrebu predbežnej úpravy. Dôvodná obava navrhovateľky je len v rovine hypotetickej, ktorej zákon cez predbežné opatrenie nepriznáva ochranu, nakoľko nebola splnená zákonná podmienka a to bezprostredne hroziaca ujma účastníka konania prípadne, že by budúci výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený.

Súd je názoru, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala úmysel odporcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a účelovo ich prevádzať na tretiu osobu, vyjadrila iba dôvodnú obavu o možnosti takéhoto konania. Súd nemal osvedčené, že by konanie odporcu v súčasnosti smerovalo k tomu, že by mala navrhovateľke vzniknúť akákoľvek ujma a preto je súd toho názoru, že práva navrhovateľky nie sú bezprostredne ohrozené. Z konania odporcu nevyplýva zámer, že by byt previedol na tretiu osobu do právoplatného skončenia konania v tejto veci o neplatnosť kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je podaný dôvodne, nakoľko súd nezistil zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia v zmysle § a ods. 1 , t.j. že by bez okamžitej úpravy právnych pomerov bolo právo navrhovateľa porušené alebo ohrozené, a bolo by potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. V danom prípade navrhovateľ osvedčil vlastnícke právo odporcu k predmetným nehnuteľnostiam a poskytnutie ochrany proti vlastníkovi by bolo v rozpore s právnymi predpismi a právnym stavom na strane odporcu. Navrhovateľ vo veci neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a preto návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )