Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-435-2013.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/435/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: C. V., nar. X.X.XXXX, bytom J., X. Č.. XX proti odporcovi: Bc. I. C., nar.XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, o zaplatenie 1.140 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.140 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2013 až do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 68 eur a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku, čo do úroku z omeškania, súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.140 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2013 až do zaplatenia z dôvodu, že dňa 31.1.2013 s odporcom písomne uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol 1.140 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 95 eur. Prvú splátku mal poukázať nasledujúci mesiac po podpise zmluvy, t. j. 15.2.2013. Snažil sa odporcu kontaktovať formou SMS správ, ktorý sľuboval, že peniaze pošle, ale tak neurobil.
Odporca sa pojednávanie nezúčastnil napriek tomu, že mal doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporcu poznal prostredníctvom svojho známeho, ktorý mu ho odporučil kvôli tomu, že v tom čase sa zaoberal otázkou dokončiť si stredoškolské štúdium. Informoval sa na škole, kde predtým študoval, ale štúdium maturitou neukončil. Povedali mu, že sa to dá urobiť, ale oni to nerobia. Obrátil sa na odporcu, ktorý v tom čase učil na Strednej odbornej škole dopravnej v Bratislave, ktorý mu povedal, že je to možné, aby si dokončil stredoškolské štúdium maturitou, ale bude musieť zaplatiť poplatok vo výške 1.140 eur. Neskôr sa pýtal odporcu čo je so školou, ale nedostalo sa mu riadnej odpovede, len vyhýbavej. Preto naliehal na neho, aby sa stretli a podpísali zmluvu o pôžičke, s čím odporca súhlasil a dobrovoľne ju podpísal. Odporca prisľúbil, že mu bude uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 95 eur. Túto povinnosť si odporca neplnil napriek prísľubom prostredníctvom SMS správ.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom zmluvy o pôžičke a zistil tento skutkový stav:
Podľa predloženej písomnej zmluvy o pôžičke podpísanej účastníkmi 31.1.2013 navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal odporcovi ako dlžníkovi poskytnúť pôžičku vo výške 1.140 eur na dobu 12 mesiacov. Odporca sa zaviazal dlh v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 95 eur splácať a to vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, na účet navrhovateľa. Tiež bolo dohodnuté, že odporca je povinný začať dlh splácať nasledujúci mesiac po podpise zmluvy. V prípade nesplnenia si svojej povinnosti v dohodnutom termíne navrhovateľ mal právo požiadať o zaplatenie celej pohľadávky.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že uvedené finančné prostriedky, t. j. 1.140 eur poskytol odporcovi za účelom dokončenia si stredoškolského štúdia maturitou, čo mu odporca prisľúbil s tým, že je to možné a na odporcu sa obrátil preto, lebo v tom čase učil na strednej odbornej škole dopravnej v Bratislave. Keďže zo strany odporcu k splneniu prísľubu nedošlo, na naliehanie navrhovateľa sa obaja stretli a podpísali vyššie uvedenú zmluvu o pôžičke, kde sa odporca zaviazal splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 95 eur a to vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po podpise zmluvy, teda februárom 2013. Odporca si však túto svoju povinnosť nesplnil a navrhovateľovi neuhradil ani jednu splátku.
Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 OZ, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/ doba splatnosti jej vrátenia. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, takže k nej nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, k čomu môže dôjsť odovzdaním do jeho rúk alebo aj prevodom na účet dlžníka. V sporovom konaní, ako je to v danom prípade, platí zásada dispozičná a prejednávacia a je vecou účastníkov konania, pre svoje tvrdenia označiť dôkazy, aby tak tieto tvrdenia boli preukázané. Dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporných strán, každá z nich musí označiť dôkazy pre svoje tvrdenia, pričom účastník, ktorý neoznačil potrebné dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, neuniesol svoje dôkazné bremeno a nesie nepriaznivé následky, vzhľadom na výsledok konania. Rovnako uvedené platí ak navrhnuté dôkazy nepreukazujú uvádzané tvrdenia. V konaní v zmysle § 657 OZ v spore o vrátení pôžičky žalobca vzhľadom na vyššie uvedené,
nesie dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným a odovzdanie predmetu pôžičky ako i to, že dlžník, teda žalovaný pôžičku riadne a včas nevrátil.
Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že ku vzniku zmluvy o pôžičke nestačí dohodnúť sa na jej obsahu, pretože táto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu vyžaduje zákon odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt. To znamená, že k uzavretiu takejto zmluvy je potrebné, aby bol odovzdaný predmet pôžičky veriteľom dlžníkovi. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku tohto záväzku potrebné odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, avšak k odovzdaniu takéhoto predmetu pôžičky podľa zmluvy fakticky nedošlo, keď naopak k odovzdaniu požičaných peňazí došlo skôr, než účastníci takúto zmluvu uzavreli, potom je treba prijať záver, že v zmluve účastníkmi urobený prejav vôle nezodpovedá skutočnému stavu.
Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu, ak má náležitosti požadované zákonom v ustanovení § 558 OZ. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom smere, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobnú úpis prechádza z veriteľa na dlžníka.
Z ustanovenia § 451 OZ vyplýva vyjadrenie všeobecnej zásady, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keď ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní, najmä zmluva. Druhou formou je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Treťou formou je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Nakoniec je to majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ odovzdal odporcovi sumu 1.140 eur, na základe jeho požiadania zaplatiť poplatok pre dokončenie štúdia navrhovateľa maturitou. Potom ako sa navrhovateľovi nedostalo od odporcu odpovede alebo len vyhýbavej, bola účastníkmi podpísaná listina označená ako zmluva o pôžičke k čomu došlo dňa 31.1.2013, ktorá listina tak bola vytvorená dodatočne po poskytnutí uvedených finančných prostriedkov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi predmetnú sumu, ktorú odporca potom ako mal vybaviť pre navrhovateľa dokončenie štúdia navrhovateľovi túto sumu nevrátil. Pretože nedošlo k naplneniu pojmových znakov zmluvy o pôžičke súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako nárok navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď navrhovateľ poskytol finančné prostriedky odporcovi z dôvodu uvedeného vyššie a v tom čase, keď poskytoval tieto finančné prostriedky bol v tom, že odporca mu vybaví to, čo prisľúbil, teda že mu vybaví dokončenie štúdia, ale tak neurobil, finančné prostriedky navrhovateľovi nevrátil a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvodnosť nároku vyplýva aj z toho, že odporca podpisom listiny označenej ako zmluva o pôžičke dňa 31.1.2013 potvrdil poskytnutie sumy 1.140 eur a tiež sa zaviazal túto sumu splatiť v mesačných splátkach po 95 eur a to do 15-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc nasledujúcim mesiacom po podpísaní zmluvy. Tiež bolo účastníkmi dohodnuté, že ak dlžník nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v listine, môže navrhovateľ žiadať zaplatenie celej svojej pohľadávky, čo navrhovateľ aj urobil. Keď odporca splátku neuhradil dostal sa do omeškania so splácaním a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť celú pohľadávku a tým je daný dôvod aj na úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po 15.2.2013, do ktorého dňa bol povinný odporca uhradiť splátku vo výške 95 eur, ktorú neuhradil. Výška úroku je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 68 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.