Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-232-2013.pdf
PDF · 102.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/232/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. E., F.. XX.X.XXXX, I. S., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky J. P., F.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej R. P.O. F. K. U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, za účasti otca O. P., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho R. P. F. K. S. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jánom Kicom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Alžbetinej ulici č. 15 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C 65/2006 zo dňa 8.11.2006 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca za obdobie od 30.10.2013 do budúcna voči maloletému E. P.Z., F.. XX.X.XXXX, zo sumy 2.500 Sk, t.j. 82,98 € na sumu 200 € mesačne a voči maloletej S. P.Z., F.. XX.XX.XXXX, zo sumy 2.500 Sk, t.j. 82,98 € na sumu 195 €, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 30.10.2013 do 31.1.2014 voči maloletému E. vo výške 354,90 € a voči maloletej S. vo výške 369,70 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 30.1.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na obe maloleté deti na sumu po 200 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom vo veci rozvodu manželstva rodičov detí tunajšieho súdu sp. zn. 13C 65/2006-30 zo dňa 8.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2006 a ktorým na čas po rozvode manželstva účastníkov súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých detí po 2.500 Sk mesačne (82,98 €), od tohto rozhodnutia sa zmenili pomery, prešla dlhšia doba, obe deti začali navštevovať základnú školu, maloletý E. toho času navštevuje už 2. ročník strednej školy, zvýšili sa náklady na potreby do školy, vrátane špeciálnej obuvi, nákupu technických pomôcok, vzhľadom na výšku dieťaťa sa zvýšili náklady na jeho oblečenie i sezónne obutie, matka uhradila jednorazový poplatok za už spomínanú obuv a odev na odborný výcvik 60 €, na technické pomôcky 40 €, na ostatné školské pomôcky 30 €, uhradila školský poplatok 30 € a hygienické potreby 30 €, maloletý má problém s pleťou, preto používa prípravky s liečivými účinkami, venuje sa mimoškolským
aktivitám vrátane športovania, maloletá S. navštevuje 1. ročník gymnázia, taktiež ona má problémy s pleťou, čo zvyšuje výdavky na dieťa, začiatkom roka mala imatrikuláciu, na čo jej matka zakúpila nové šaty, má mesačné výdavky na hygienické potreby, kozmetiku, oblečenie, školský poplatok je uhradila matka 30 €, náklady na imatrikuláciu 4 €, obe detí majú náklady s cestovaním a majú mobilné telefóny, matke pribudla vyživovacia povinnosť voči C. I., F.. XX.X.XXXX, matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ona sama je zamestnankyňou K.. J.. J. R. P., bývajú v 3-izbovom byte, ktorý matka kúpila do osobného vlastníctva, spolu s priateľom v tejto súvislosti splácajú hypotéku po 349,90 € mesačne, výška nájomného je 161,74 €, za média platí v priemere 60 €, matka je zamestnanou, maloletú I. nosí do detských jaslí, za ktoré platí mesačný poplatok 230 €, maloletým deťom E. I. S. hradí poplatok za obedy v školskej jedálni 20 € mesačne, otec hradí na výživu detí po 83 € mesačne, ďalšími formami sa na úhrade ich potrieb nepodieľa. K návrhu matka vo fotokópií pripojila rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí.
Otec sa k návrhu matky napriek výzve zo strany súdu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť z dôvodu podstatnej a výraznej zmeny pomerov na strane maloletých detí od poslednej úpravy výživného.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C 65/2006 zo dňa 8.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2006 a ktorým na čas po rozvode manželstva účastníkov bola schválená rodičovská dohoda o zverení oboch maloletých detí E. I. S. do osobnej starostlivosti matky a o zaviazaní odporcu, teda otca detí, prispievať na výživu každého z detí po 2.500 Sk mesačne. Ako vyplýva zo spisu tunajšiemu súdu sp. zn. 13C 65/2006 pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že obaja rodičia boli v tom čase zamestnancami v spoločnosti K.. J.. J. P., J..S..Z.., u ktorého zamestnávateľa otec detí dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 31.963 Sk (t.j. 1.061 €) a matka 24.835 Sk (824,30 €), maloletý E. navštevoval 4. ročník základnej školy, maloletá S. navštevovala 3. ročník základnej školy, obe deti sa stravovali v školskej jedálni, kde im matka platila spolu za stravu 1.000 Sk, navštevovali ľudovú školu umenia - výtvarný odbor, kde matka štvrťročne hradila poplatok 600 Sk, deťom v rámci základnej školy hradili školné po 200 Sk mesačne na dieťa, za školský klub deťom hradila 100 Sk na jedno dieťa, rodina žila v 3-izbovom byte, náklady na bývanie hradil otec detí vo výške po 7.000 Sk, okrem uvedeného bytu rodičia detí iný majetok nevlastnili a okrem týchto dvoch detí nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka spolu s maloletými deťmi a svojim terajším partnerom býva v 3-izbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky a jej priateľa, každý je spoluvlastníkom po 1/2, v súvislosti s kúpou tohto bytu si matka s priateľom vzali hypotéku, ktorú splácajú v splátkach po 350 € mesačne, v súvislosti s bývaním v tomto byte hradia náklady spolu vo výške 217 € mesačne, priateľ matky je riadne zamestnaný a dosahuje príjem okolo 1.000 € mesačne, matke z tohto vzťahu medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej I., F.. XX.X.XXXX.
Matka disponuje motorovým vozidlom značky Škoda Fabia (10 ročným), ktoré bolo pôvodne v spoluvlastníctve rodičov maloletých detí, následne prešlo do jej výlučného vlastníctva a toho času je vo vlastníctve jej priateľa, (čo matka odôvodňovala len údajnými problémami s poistením auta).
Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že obaja rodičia sú naďalej ako v čase ostatnej úpravy výživného, zamestnancami spoločnosti K.. J.. J. P., J..S..Z...
Z opisov mzdových listov otca od jeho zamestnávateľa vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem od októbra 2012 doposiaľ je 1.181,40 €.
Matka maloletých detí od 24.12. do 31.12.2012 bola na materskej dovolenke s maloletou I. a Sociálnou poisťovňou jej bolo vyplácané materské, následne bola práceneschopnou od 16.1.2013 do 4.3.2013, pričom od 26.1.2013 do 4.3.2013 jej bolo vyplácané nemocenské Sociálnou poisťovňou. Ako vyplýva z jej opisu mzdových listov od zamestnávateľa v mesiacoch december 2012 až doposiaľ mala vyplácaný priemerný mesačný čistý príjem 886 €.
Otec býva v 1 a pol izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, kde býva spolu s priateľkou, ktorá sa občasne zdržiava aj u svojho otca bývajúceho v Ť. a to aj z dôvodu, že otec pracuje v zmennej prevádzke, na náklady na bývanie mu priateľka neprispieva, čo otec odôvodňoval tým, že pracuje ako masérka a po úhrade odvodov jej údajne zostáva len 160 €, táto občas nakupuje potraviny do ich domácnosti, ako je chlieb, mlieko, prípadne koláče, ostatné potraviny zakupuje otec. Otec okrem týchto dvoch detí účastníkov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Okrem uvedeného bytu vlastní auto značky Octavia Combi, ktoré zakúpil v lete roku 2013 za 5.600 €, ako protihodnotu poskytol svoje staršie auto značky „Fabia“ (10 ročné), v súvislosti s kúpou nového auta si vzal pôžičku, ďalší majetok otec nevlastní. Pokiaľ ide o náklady na bývanie uviedol, že v súvislosti s bývaním vo svojom 1 a pol izbovom byte hradí nájomné 165 € a za elektrinu a média ďalších 80 €.
Maloletý E. je študentom 2. ročníka strednej školy, matka, ako už bolo uvedené, mu uhradila jednorazovú úhradu za obuv a odev na špeciálne vyučovanie 60 €, náklady na technické pomôcky na vyučovanie 40 € a na školské pomôcky 30 €, pričom pri nákupe technických pomôcok a školských pomôcok ide o náklady hradené matkou ročne, maloletý sa v školskej jedálni nestravuje, do triedneho fondu matka hradí ročný poplatok 30 €, z dôvodu prudkého rastu dieťaťa s ním matka má zvýšené výdavky na oblečenie a obuv a v súvislosti s týmto maloletý navštevuje odborné ambulancie a matka s ním má zvýšené výdavky na liečivá, predovšetkým na vitamíny na podporu kĺbov a svalov, v priemere okolo 10 - 15 € mesačne. Maloletý sa v rámci školy venuje basketbalu, naďalej má problémy s aknóznou pleťou, preto naďalej užíva špeciálne prípravky, s čím matka má stále zvýšené výdavky.
Maloletá S. navštevuje 1. ročník strednej školy, za obedy v školskej jedálni jej matka uhrádza okolo 30 € mesačne, matka jej v škole hradí ročný poplatok ZRPŠ 30 €, na školské pomôcky jej ročne vynakladá v priemere okolo 30 €, v škole matka uhradila poplatok 15 € na rok na rôzne pomôcky zabezpečované školou, maloletá zdravotné problémy nemá.
Žiadne z detí nenavštevuje mimoškolské platené aktivity. Matka deťom hradí za mobilné telefóny po 14 € mesačne, obom hradí študijné poistky v sume 14,05 € mesačne, obom hradí náklady na MHD po 10 € mesačne a poskytuje im vreckové po 10 € mesačne.
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014 s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac tým, že po úhrade pôžičky na vozidlo Octavia Combi a pri jeho zvýšených nákladoch na dopravu, ktoré odôvodňoval tým, že pracuje v zmennej prevádzke tak, že 5 dní pracuje, 4 dni má voľno počas ktorých dní chodieva ku svojim rodičom, čo zvyšuje jeho náklady na dopravu na sumu okolo 60 € mesačne, pričom náklady na dopravu do práce a z práce vyčíslil taktiež na 60 € mesačne, po úhrade výživného, mu zostáva z jeho výplaty 230 €, mal za to, že pri zvýšení výživného navrhovaného matkou by mu nezostali žiadne prostriedky na jeho osobné potreby, tvrdil, že deťom on zakupuje všetko oblečenie, prípadne toto nakupujú jeho rodičia alebo jeho sestra, poprel, že by matka kúpila maloletej S. šaty na imatrikuláciu, tvrdil, že na tieto sa použila suma 50 € z ním daného daru maloletej k sviatku, poukazoval na to, že deti uňho majú vždy navarené, k čomu následne upresnil, že S. chodieva k nemu do domácnosti raz za týždeň alebo dva a maloletý E. k nemu chodieva jeden alebo 2-krát za mesiac napr. na víkend a raz mesačne on s deťmi chodieva na víkend k svojim rodičom žijúcim v obci G., ktorí sú už prestárli, majú svoje problémy a preto im pomáha v starostlivosti o domácnosť i keď v domácnosti s nimi býva jeho sestra, ktorá ale takéto práce okolo ich domácnosti nevykonáva, tvrdil, že s rodičmi chodieva v čase svojho pracovného voľna aj k lekárom, a to aj napriek tomu, že jeho sestra má motorové vozidlo, ale údajne ide o terénne auto, keďže sestra pracuje ako zootechnička a chodí „po teréne“. Ako dôvod prečo užíva svoje osobné motorové vozidlo na dopravu do práce udával problémy s dopravením sa na pracovisko hromadnou dopravou. Otec na výzvu, aby upresnil čím prispel na úhradu potrieb maloletých detí počas sporného obdobia, uviedol, že na Vianoce dal každému z detí po 50 € a poskytol im drobné okolo 2 - 3 €. K vyjadreniu matky, že v uvedenom období mal kúpiť S. nejaké botasky, spodné prádlo a tričko a E. nohavice, pričom matka nevedela špecifikovať hodnotu týchto nákupov ani titul ich poskytnutia otcom deťom, otec uviedol, že k tomuto sa on bližšie vyjadriť nevie, keďže takéto výdavky na deti si neznačil do septembra 2013, odkedy si takéto výdavky na deti začal zapisovať aj vrátane darov deťom od jeho rodičov, doplnil, že deťom v spornom období kúpil sladkosti a drobnosti na Mikuláša a dobil im mobily za 9 € na dieťa, iné plnenia uviesť nevedel, iné si nepamätal.
Súd zistil z výpovedí účastníkov, že rodičia si vysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo ako bývalí manželia v roku 2009 z dôvodu čoho bolo matke vyplatených 15.973 € a získala uvedené auto Škoda Fabia, otec získal 37.270 €, po predaji ich pôvodného spoločného bytu a obaja rodičia hradia poistky.
Otec, ako uviedla, matka detí, platí výživné na každé z detí po 83 € mesačne.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na obe maloleté deti od 30.10.2013, t.j. odo dňa doručenia návrhu vo veci súdu do budúcna, keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerom predovšetkým na stranách oboch maloletých detí, ktoré sumy odôvodňujú rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, takýmito zmenami pomerov sú predovšetkým zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí v súvislosti s ich fyzickým a psychickým vývinom nadväzujúcim na uplynutie doby 2-krát po tri roky od poslednej úpravy výživného, pričom podľa ustálenej súdnej praxe už uplynutie troch rokov býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže uvedené obdobie má za následok výrazný nárast potrieb detí súvisiacich so spomínaným vývinom detí. Podstatná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnutie súdu o zvýšení výživného nastala na strane každého z detí i v súvislosti s ich prechodom na 2. stupeň základnej školy, čo je taktiež podstatný kvalifikovaný dôvod v dôsledku nárastu odôvodnených potrieb maloletých detí majúci za následok zvýšenie výživného obdobne, ako prechod oboch maloletých detí na stredné školy, čo je zase podstatná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, na takto zvýšených výdavkoch na detí sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom pri stanovení výšky výživného súd zohľadňuje aj zmenu ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, ako i prípadnú zmenu ich možností a schopností, takže na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany o deti formou osobnej starostlivosti o ne, prihliadol k rodinným prídavkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb detí a ktoré sú vyplácané k jej rukám, zároveň zohľadnil zmenu jej majetkových pomerov spočívajúcu v tom, že sa stala podielovou spoluvlastníčkou 3-izbového bytu na rozdiel od ostatnej úpravy výživného, kedy bola spoluvlastníčkou bytu s otcom, na strane matky súd zohľadnil ďalej pribudnutie jej ďalšej vyživovacej povinnosti R. E. XXXX, ako aj na skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, otcom maloletej I., ktorý je spolu s ňou spoluvlastníkom už uvedeného bytu a ktorý je samostatne zárobkovo činným, teda je spolupodieľajúcim sa na úhrade nákladov na ich spoločnú domácnosť, čím sa pomerné náklady matky na túto znižujú, na strane matky súd zároveň zohľadnil, že u tejto nedošlo k výraznej zmene v jej príjmoch, jej príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného sa zvýšil o v priemere 60 €. Na strane otca súd zohľadnil, že aj tento na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného zmenil svoje majetkové pomery, stal sa výlučným vlastníkom bytu, pričom, obdobne ako matka, v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol bezpodielovým spoluvlastníkom ich pôvodného spoločného bytu, súd zároveň prihliadol k tomu, že otec v prevažnej miere, ako uviedol sám vo svojej výpovedi, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, pričom, ako z jeho výpovede vyplynulo, bezdôvodne uhrádza s tým súvisiace náklady za svoju priateľku, ak sa táto na nákladoch na bývanie pomerným spôsobom nepodieľa, i keď prihliadol súd k tomu, že táto s ním údajne nebýva v spoločnej domácnosti nepretržite, iba v čase zmenového voľna otca a zároveň súd prihliadol k tomu, že otec sa v prevažnej miere v takýchto situáciách ich spolubývania podieľa na jej nákladoch na stravovanie. U oboch rodičov súd zohľadnil skutočnosť, že títo v podstate vlastnia motorové vozidlá, pričom na strane otca súd zohľadnil, že otec v lete 2013 nadobudol nové motorové vozidlo napriek tomu, že bol vlastníkom staršieho, (obdobne ako matka), 10 ročného motorového vozidla, čím došlo z pohľadu výživného k bezdôvodnému navýšeniu jeho výdavkov. Na strane otca v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 120 €. Pokiaľ ide o potreby detí u týchto súd vyhodnocoval i potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj s ich vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím a vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 30.10.2013 do 31.1.2014 k vzniku dlžného výživného voči maloletému E. vo výške 354,90 € (t.j. rozdiel medzi súdom toho času určeným výživným a otcom plateným výživným po 83 € mesačne, za 3 mesiace sporného obdobia, to je spolu 351 € a pomerná časť za jeden deň mesiaca október 2013 uvedeného rozdielu, čo je 3,90 €) a voči maloletej S. vo výške 369,70 € (t.j. rozdiel medzi toho času stanoveným výživným a otcom plateným výživným 83 € mesačne, čo je rozdiel 112 €, za tri mesiace sporného obdobia, to je spolu 336 € a pomerná časť tohto rozdielu za jeden deň mesiaca október 2013, čo je 3,70 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti, v ktorej matka žiadala určiť výživné v sume 200 € mesačne na maloletú S., súd návrh zamietol, keďže dospel k záveru vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že vzhľadom na rozdielnosť potrieb E. a S. v prevyšujúcej časti bol návrh matky bezdôvodný.
Pokiaľ ide o samotné dlžné výživné súd pre úplnosť poukazuje na to, že otec nepreukázal žiadne plnenia na potreby maloletých detí v rozhodnom období, ktoré by spĺňali charakter výživného a ktoré by bolo možné mu z takto vzniknutého výživného odpočítať.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).