Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/16/2014

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného

A. G.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. č. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 27. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. zo dňa 08.06.2010 bol A. G. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa §§ 14 ods. 1, 156 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa §§ 20, 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 20 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa , Tr.zák. s použitím rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca najmä poukázal na to, že odsúdený vykonal už 90% uloženého trestu odňatia slobody, pričom vo výkone trestu sa choval tak, že si vytvoril podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa Tr.zák. Ďalej obhajca namietal nedodržanie lehoty podľa , keď o návrhu odsúdeného nebolo rozhodnuté do 60-tich dní od doručenia návrhu. Napokon obhajca uviedol, že odsúdený od roku 2009 po prepustení z väzby až do roku 2013, keď nastúpil výkon trestu odňatia slobody, viedol na slobode príkladný rodinný život a riadne pracoval vo Veľkej Británii. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom v prítomnosti aj svojho obhajcu k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie. K vytýkanej chybe obhajcom, týkajúcej sa nedodržania lehoty podľa , uvádza senát nadriadeného súdu nasledovné. V predmetnom prípade síce ide o zákonnú lehotu, jej eventuálne nedodržanie nemôže však mať za dôsledok povinnosť konajúceho súdu (súd prvého stupňa, súd druhého stupňa) rozhodnúť o podmienečnom prepustení len v dôsledku tejto skutočnosti. K tomu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa konal prvé verejné zasadnutie len niekoľko dní po uplynutí predmetnej 60-dňovej lehoty, pričom k odročeniu verejného zasadnutia o jeden mesiac došlo najmä z dôvodu námietok obhajcu voči písomnému hodnoteniu správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súd si vyžiadal nové aktuálne hodnotenie. Na ďalšom verejnom zasadnutí dňa 27.11.2013 obhajca tiež žiadal doplniť dokazovanie pracovnou zmluvou odsúdeného a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Vec, sp.zn. zo dňa 25.10.2013 (tri dni pred konaním prvého verejného zasadnutia), ktorým bola odsúdenému do výkonu uloženého trestu odňatia slobody započítaná väzba v cudzine od 20.06.2013 do 11.07.2013.

Napokon je potrebné uviesť, že k ďalším prieťahom v konaní na nadriadenom súde už nedošlo, pretože vec bola predložená na Krajský súd v Trenčíne dňa 04.02.2014 na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, pričom o tejto bolo rozhodnuté na šiesty pracovný deň od nápadu veci.

Z vyššie uvedeného aj v dôsledku doplnenia dokazovania po odročení verejného zasadnutia vyplynulo, že odsúdený nemá predpokladaný koniec trestu 07.04.2014 (č.l. 8 - Skrátený výpis klienta), ale má predpokladaný koniec trestu už dňa 16.03.2014, čo vyplynulo zo Skráteného výpisu klienta vyžiadaného v štádiu druhostupňového konania krajským súdom (č.l. 69 Skrátený výpis klienta zo dňa 11.02.2014).

Súčasne však nadriadený súd zistil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody sa v januári 2014 podstatne zhoršilo, keď mu za porušovanie pracovnej disciplíny boli uložené dva disciplinárne tresty (zákaz telefonického volania a pokarhanie). Aj s prihliadnutím na tieto nové okolnosti sa potom senát nadriadeného súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený nespĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Tu je potrebné poukázať aj na tú významnú okolnosť, že odsúdený sa trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom už predtým bol 3-krát vo výkone trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.