Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_21S-98-2013.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ľubomír Kolčák, s miestom podnikania Vážska 1544/3, Sučany, IČO: 33 928 312, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš,
s. r. o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/142786/2013 zo dňa 18.03.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 27.05.2013, ktorá bola postúpená na Krajský súd v Žiline Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 29.07.2013 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/142786/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č, 9514401/5/2409721/2012/Glö zo dňa 04.09.2012, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 1.371,77 Eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že nemožno dávať na ťarchu žalobcovi skutočnosť, že Marián Milanec nevedel uviesť, od koho nadobudol drevo, ktoré predal žalobcovi. Žalobca zaplatil za drevo Mariánovi Milancovi. Postup žalovaného, ktorým sa snažil žalobcovi dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal, tento bránil žalobcovi v podnikaní, na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným plnením daňovej povinnosti nielen vlastnej, ale aj povinnosti iného daňového subjektu. Výpovede svedkov, ktorí nákup potvrdili, vyhodnotil tak, že neposkytli informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr. Svedkovia v tejto veci potvrdzovali len skutočnosti ohľadne reálneho dodania dreva v r. 2008, ktoré si vzhľadom na odstup štyroch rokov mohli pamätať. Žalobca preukázal v rámci svojich možností nákup tovaru od dodávateľa. Pokiaľ žalovaný spochybnil dôkaz - kópiu evidencie skladu z r. 2008, mohlo ísť o chybu, ktorú urobila účtovníčka žalobcu, o ktorej sa žalobca v čase podávania daňového priznania nemohol dozvedieť . Nesprávne vedenie účtovníctva O. V. i u iných daňových subjektov je predmetom jej trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vo svojom konaní postupoval v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. Výsledkom bol záver uvedený v protokole a následne v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní dokazovanie vykonáva správca dane, avšak podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je v jeho právomoci posúdiť ich vierohodnosť a rozhodnúť o ich použití ako dôkazu. Z dikcie ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a zúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo vedených záznamov. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. Žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto správca dane oprávnene neuznal v zdaňovacom období máj 2008 nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 5/2008. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a došiel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2008, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 - december 2008. O výsledku zistenia z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9514401/5/2051199/2012/Glö zo dňa 01.08.2012 vrátane Dodatku zo dňa 03.09.2012. Výsledkom daňovej kontroly bol dodatočný platobný výmer č. 9514401/5/2409721/2012/Glö zo dňa 04.09.2012. Dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Žilina podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi - Ľubomírovi Kolčákovi, Vážska 1544/3, Sučany, IČO: 33 928 312, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 1.371,77 Eur. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, na ktorej je ako dodávateľ uvedený Marián Milanec, Brezová 3, Martin, IČO: 35 071 516, jedná sa o faktúru č. 5/2008 zo dňa 22.05.2008, ktorá bola vystavená na celkovú sumu 176 557,- Sk, z toho 19 % DPH, v sume 28 190,- Sk za dodanie guľatiny v kvalite A,B,C v množstve 43,81 m3 a 41,05 m3. K faktúre bol priložený doklad označený ako preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie č. 5/08 zo dňa 21.05.2008 a č. 5/08 zo dňa 22.05.2008. Faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 22.05.2008. Podľa preukazu pôvodu na prepravu a spracovanie dreva zabezpečil prepravu drevnej hmoty odberateľ - daňový subjekt - Ľubomír Kolčák nákladným vozidlom MAN s ev. č. MT 826BM. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že Urbár Martin v r. 2008 nevykonával a ani nevykonáva žiadne podnikateľské aktivity s daňovým subjektom Marián Milanec. V r. 2008 uskutočňoval Urbár Martin predaj dreva len priamo pre daňový subjekt Ľubomír Kolčák. Dodávateľ daňového subjektu Marián Milanec bol vypočutý na ústnom pojednávaní, pričom sa aj vyjadril k spôsobu nadobudnutia dreva tak, že drevo bolo nakúpené, on nebol vlastníkom lesa, niektoré drevo kúpil za hotové, niektoré drevo vyťažil. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú doklady o nákupe dreva. Nevie uviesť mená osôb, ktoré by dosvedčili, že drevo skutočne dodal. Predávané drevo ciachoval daňový subjekt, pretože on vlastní ciachu. Nevie konkrétne popísať miesto nakládky dreva v Martine. Svedok W. L. vypovedal, že bol vodičom na nákladnom vozidle MAN a vykonával odvoz dreva na určené miesto. V r. 2008 mu organizoval prácu zamestnávateľ Ľubomír Kolčák, ktorý mu určoval miesto, kde má isť s vozidlom naložiť drevo a odviezť ho. Jeho pracovná náplň nebola preberať drevo z hľadiska kvality. Pri nakladaní dreva bol vždy prítomný Marián Milanec a niekedy Ľubomír Kolčák. Marián Milanec vystupoval vždy ako vlastník dreva. Svedok Mgr. O. W. uviedol, že v období medzi rokmi 2008 - 2010 videl daňový subjekt a Mariána Milanca pri navozenom dreve na panelovej ceste - tankodrómu v časti Martin - Stráne. Nevie, koho majetkom bolo toto drevo. Bolo odvážané nákladným autom prispôsobeným na prepravu dreva. Daňový subjekt uviedol, že Marián Milanec kupoval drevo od súkromníkov - Mgr. K., JUDr. P.. JUDr. P. potvrdil, že pozná Mariána Milanca, že uvedenému subjektu predával drevo, ale nie ako súkromná osoba, ale ako konateľ firmy JHC, s. r. o, Bratislava. Jeho firma JHC, s. r. o., predala Mariánovi Milancovi v r. 2006 drevo. V r. 2008 však žiadne drevo Mariánovi Milancovi nepredala. Čo sa týka osoby Mgr. K., z osôb s týmto menom, ktoré sú uvedené v administratívnom spise vedenom na Daňovom úrade v Žilina nepotvrdila, že by v r. 2008 predala drevo firme Marián Milanec. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je vznik daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.). Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare osobe vznikla nielen daňová povinnosť po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie je povinnosť preukázať nárok na odpočítanie dane faktúrou vystavenou platiteľom, ktorý dodal tovar alebo službu. Daňový subjekt však predložil len faktúry, preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie, pokladničné doklady o hotovostných úhradách faktúr. Nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že tovar (drevná hmota a guľatina) bol dodaný platiteľom, ktorý je uvedený na faktúrach. Podmienkou pre priznanie nároku je nielen skutočnosť, že odberateľ tovar zaplatil, vrátane DPH. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazná povinnosť nespočíva len v ústnych vyjadreniach, ale je spojená s povinnosťou svoje tvrdenia doložiť dôkazmi. Bolo teda jeho povinnosťou preukázať, že faktúra, na ktorej je ako dodávateľ uvedený platiteľ dreva Marián Milanec bola vystavená na základe reálne dodaného tovaru práve uvedeným platiteľom. Aj bez súčinnosti daňových subjektov správca dane vykonal dôkazy, a to vypočutie svedkov - Mariána Milanca, L. W., Mgr. O. W., z ktorých však vyplývajú len pochybnosti o reálnom obchode medzi daňovým subjektom a Mariánom Milancom. Výpovede svedkov sú všeobecné bez poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľovi drevnej hmoty, bez možnosti overenia ich tvrdení. Všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia daňového subjektu nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukázali, že tovar dodala práve osoba uvedená na faktúre. Správca dane preveril i daňovým subjektom poskytnuté ústne informácie ohľadne dodávateľa Mariána Milanca, ktoré však nepreukázali tvrdenia daňového subjektu. Nebolo teda preukázané reálne dodanie tovaru odberateľovi - Ľubomír Kolčák, zo strany Mariána Milanca, t.j. k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Mariána Milanca na základe dodania tovaru nedošlo, najmä keď samotný daňový subjekt Marián Milanec
nepodal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008, teda do štátneho rozpočtu neodviedol DPH. Preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z uplatnených faktúr.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/142786/2013 zo dňa 18.03.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového orgánu. Ťažiskom bola najmä výpoveď svedka Milanca, ktorý správcovi dane nevedel uviesť, kde drevo, ktorého predaj v r. 2008 vyfakturoval odvolávajúcemu sa bolo nakladané, dodané Ľubomírovi Kolčákovi a nevedel konkretizovať osoby, ktoré mu zabezpečili prepravu tovaru, keďže nedisponoval žiadnym dopravným prostriedkom na prevoz predmetného dreva a ani, od ktorých konkrétnych osôb drevo nakúpil, resp. vyťažil. Obchodovať s drevom môžu právnické a fyzické osoby len v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch a vykonávacej vyhlášky. U vyťaženého dreva, ktoré sa ďalej predáva, toto je prepravované, skladované alebo spracovávané nákupcom dreva, musí byť preukázaný jeho pôvod. Marián Milanec ako dodávateľ nepreukázal nadobudnutie (pôvod) dreva od žiadneho súkromníka ani iného subjektu, a preto nemohol drevo predať odvolávajúcemu sa. Tiež boli preverené osoby, ktoré odvolávajúci označil ako možných predajcov dreva Mariánovi Milancovi. Nezistilo sa však, od koho Marián Milanec mal predmetné drevo nadobudnúť. Žiadna z preverovaných osôb nepotvrdila predaj dreva v r. 2008 Mariánovi Milancovi, ani svedkovia L. W. a Mgr. O. W., neposkytli správcovi dane informácie, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane z faktúry, t.j. preukázanie reálneho prevzatia tovaru od Mariána Milanca. Tiež hodnovernosť dôkazu
- kópia evidenciu skladu za r. 2008, je obmedzená, pretože nie je v súlade s účtovným výkazom o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, ktorý samotný daňový subjekt predložil správcovi dane ako prílohu k daňovému priznaniu na dani z príjmov FO za rok 2008. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že odvolávajúci sa dostatočne nepreukázal, že by sa medzi ním a Mariánom Milancom uskutočnili zdaniteľné plnenia deklarované faktúrou č. 5/2008. Neuniesol teda dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
Žalobca v žalobe namietal, že nemožno dávať na ťarchu žalobcu skutočnosť, že Marián Milanec, ktorý si neplní daňové povinnosti, nevedel uviesť, od koho nadobudol drevo. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné uviesť, že je to žalobca, ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Takéto dôkazy však nepredložil. Že tieto skutočnosti nevedel uviesť svedok Milanec Marián, stavajú žalobcu do dôkaznej núdze, ktorú môže preklenúť len ak navrhne vykonanie iných - relevantných dôkazov. Správca dane sám vykonal rozsiahle dokazovanie u subjektov, ktoré žalobca označil ako možných predajcov dreva svedkovi Mariánovi Milancovi, avšak obchod z ich strany nebol potvrdený, čo v konečnom dôsledku viedlo k neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu. Neplnenie daňovej povinnosti svedkom Mariánom Milancom nebolo dôvodom na neuznanie odpočítania dane, lebo správca dane preveroval konkrétny obchodný prípad, ktorý je uvedený vo faktúre za mesiac máj 2008. Vo vzťahu k námietke, že žalobca svedkovi Mariánovi Milancovi za nákup dreva riadne zaplatil, čo bolo nesporne preukázané, súd uvádza, že je irelevantné, že odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru v konkrétnom obchodnom prípade od dodávateľa uvedeného na faktúre. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný bránil žalobcovi v podnikaní a na jeho ujmu ho zaťažoval duplicitným plnením daňovej povinnosti tým, že sa snažil dokázať, že nemohol kúpiť drevo, ktoré následne predal. Zo správneho spisu nevyplývajú také procesné postupy žalovaného, ktoré by smerovali k tomu, aby žalobcovi preukazoval nemožnosť kúpy dreva od svedka Mariána Milanca. Naopak, správca dane vykonal komplexné dokazovanie ohľadne preukázania dodania dreva, pričom nevypočul len svedka Mariána Milanca, ale aj viackrát vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, pričom vykonal i ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca na preukázanie svojich tvrdení, že so svedkom Mariánom Milancom obchodoval. Nie je teda na mieste tvrdenie žalobcu, že vykonával len dôkazy, ktoré by svedčili v jeho neprospech. Čo sa týka tvrdeného bránenia žalobcovi podnikať, právo podnikať žalobcovi nie je vydaním napadnutého rozhodnutia obmedzené. Žalobca je zaviazaný zaplatiť DPH, čo je jeho zákonná povinnosť, ktorú zákon stanovuje ako dôsledok podnikania pri splnení zákonom stanovených podmienok. Námietku žalobcu, že nákup drevnej hmoty podľa vyššie uvedenej faktúry bol žalobcom v rámci jeho možností preukázaný, pretože svedkovia nemohli preukázať oprávnenosť odpočtu DPH z faktúry, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd uvádza, že svedkovia ani neboli vypočúvaný k oprávneniu žalobcu k odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, ale boli vypočúvaný za účelom objasnenia skutkových okolností pri možnom predaji drevnej hmoty z ich strany dodávateľovi žalobcu - Mariánovi Milancovi.
Správca dane všetky zhromaždené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a následne vyvodil záver, že dodanie drevnej hmoty v danom obchodnom prípade podľa dodávateľskej faktúry za máj 2008 nebolo preukázané. To, že sa právny záver žalovaného nezhoduje s právnym záverom žalobcu nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože tento právny záver žalovaného a správcu dane vychádza z vykonaného dokazovania a bol riadne odôvodnený. Nejedná sa teda o svojvoľné rozhodnutie o neuznaní nároku na odpočítanie dane.
Námietku žalobca, podľa ktorej chybu vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008 mohla urobiť účtovníčka a teda za takúto chybu žalobca nezodpovedá, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak by skutočne chybu vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, ktorý žalobca predložil správcovi dane ako prílohu k daňové priznaniu na daň z príjmov FO za r. 2008 urobila účtovníčka žalobcu, podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 430/2002 Z.z. o účtovníctve v znení k 31.12.2008, účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Poverením sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva podľa tohto zákona. Okrem toho samotný Výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2008, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nevykázal k tomuto dňu žiadnu hodnotu zásob, podpísal samotný žalobca. Žalobca teda vedel o tom, že k tomuto dňu nevykazuje žiadnu hodnotu zásob dreva. Uvedený dôkaz priamo spochybňuje Skladovú evidenciu zásob dreva z r. 2008 - 1 258,64 m3 dreva k 31.12.2008. Správne teda postupoval správca dane, keď na tento dôkaz ako nevierohodný neprihliadol.
Na záver krajský súd uvádza, že ak by aj k predaju dreva došlo, tým že nebol preukázaný jeho pôvod pri kúpe od svedka Mariána Milanca, neboli splnené osobitné požiadavky na prevod vlastníckeho práva vyťaženého a ďalej predávaného dreva podľa § 23 ods. 1,4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Po vyťažení dreva je povinný drevo nákupca označiť ciachou. To platí pre každého nákupcu dreva, t.j. nielen pre žalobcu, ale aj pre prípadného nákupca dreva - Mariána Milanca. Žalobca síce svoje drevo označil svojou ciachou, neoznačil ho však jeho právny predchodca - svedok Marián Milanec, ako pôvodný nákupca dreva (ako sám Milanec uviedol, drevo nakupoval, ale nevie od koho). Ak by aj drevo Milanec vyťažil (čo však žalobca poprel vo svojej výpovedi), aj vtedy mal povinnosť svedok Milanec drevo označiť ciachou. Toto neurobil, preto pôvod dreva sa nedá preukázať. Ide o dôležitý dôkaz o tom, že drevo tak, ako je uvedené na faktúre č. 5/2008 v skutočnosti nebolo obchodované a teda v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH nebolo dodané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.