Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/159/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom v právnej veci navrhovateľky: Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U.. M. X.-XX, M., proti odporcom: 1. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.N. X, Z., 2. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. X, Z., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcom v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade boli manželia od 12.04.1986 do 27.11.2006 kedy ich manželstvo skončilo rozvodom. Počas manželstva odporca v 1. rade bez jej súhlasu aj vedomia kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.1998 kúpil od družstva vtedy družstevný byt, ktorý spoločne užívali. Byt je v okrese Bratislava II m. č. Ružinov, k. ú. Ružinov, a je zapísaný na LV č. XXXX ako byt č. 1. na prízemí, vchod V.. v bytovom dome sup. č. 3151 na parcele č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX. Okrem bytu odkúpil podiel na spoločných častiach aj spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 612/10000. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca v 1. rade dosiahol kúpu len na svoju osobu tak, že ju pred predávajúcim - SBD zatajil, keď uviedol, že je rozvedený, čo nebola pravda. Na Okresnom súde Bratislava II sa vedie medzi navrhovateľkou a odporcom konanie o vyporiadanie ich BSM pod. sp. zn. XC/XXX/XXXX. Do masy BSM je zaradený aj vyššie označený byt. Jeho vlastníctvo sa však v tomto konaní nedá riešiť, nakoľko v súčasnosti byt vlastní osoba, ktorá nemôže byť účastníkom konania o rozdelení BSM. V priebehu konania zistila, že odporca v snahe opätovne ju oklamať XXC/XXX/XXXX-XX R.: XXXXXXXXXX

predmetný byť Darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2012 daroval odporcovi v 2. rade, ktorý je jeho syn z prvého manželstva. Zmluva bola vložená v katastri nehnuteľností pod O.-XXXXX/XX. Nakoľko byt bol zakúpený počas manželstva, je toho názoru, že jeho vlastníctvo svedčí im obom a preto bez jej súhlasu byt nemohol byť platné prevedený.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaní doručeným súdu dňa 23.10.2013 v ktorom uviedol, že predmetný byt je v jeho výlučnom vlastníctve a neviazli na ňom žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. Právny úkon darovania medzi ním a obdarovaným bol urobený slobodne, vážne určite a zrozumiteľne. Bol výlučným vlastníkom predmetného bytu a nebol ničím obmedzený s nakladaním s ním. Ako výlučný vlastník mohol nakladať so svojím vlastníctvom podľa svojej slobodnej vôle. Predmetný byt nadobudol do užívania od jeho zamestnávateľa ako družstevnostabilizačný byt. Byt užíval spolu so svojou prvou manželskou a ich deťmi až do rozvodu. Po rozvode pri delení BSM mu manželka prenechala tento predmetný byt za náhradu s tým, že jej zabezpečí iný primeraný byt, čo sa aj stalo. Ďalej v byte býval aj s jeho troma deťmi pokiaľ sa neosamostatnili. Jeho prvá manželka mu ponechala tento byt aj s podmienkou, že ostane ich deťom. Vlastníctvo k bytu nadobudol od Stavebného bytového družstva Bratislava II po usporiadaní majetkových vzťahov v bytovom družstve v súlade so o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Byt nadobudol bezplatne a na byte neviazli žiadne ťarchy a práva tretích osôb. Jedine on bol v zmysle citovaného zákona oprávnenou osobou, ktorá mohla vyzvať bytové družstvo na prevod bytu do vlastníctva a spĺňal zákonnú podmienku stanovenú . Za nadobudnutie bytu do vlastníctva a za jeho užívanie počas jeho druhého manželstva s navrhovateľkou nepoužívali žiadne spoločné peniaze nakoľko sa presťahovali do Stupavy. Byt prenajímal študentkám za úhrady nákladov spojených s užívaním a správou bytového domu. Spolu s navrhovateľkou boli iba formálne prihlásení na trvalý pobyt ale bývali v Stupave a po rozvode manželka býva niekde v prenajatom byte. Navrhovateľka od samého začiatku vedela o tom, že tento byt je jeho a následne ho má bezplatne previesť na niektoré jeho dieťa z prvého manželstva. Z dôvodu, aby neboli medzi súrodencami z prvého a druhého jeho manželstva majetkové spory a nedorozumenia dohodli sa s navrhovateľkou, že pre ich spoločné deti postava v Stupave rodinný dom. Tento dom aj začali stavať a v súčasnosti je táto stavba pred dokončením bez užívacieho povolenia. Na výstavbu tohto rodinného domu venoval všetku svoju silu a peniaze až pokiaľ neprišli k problémom v ich manželstve a následne k atakom na jeho osobu. Na základe útokov naňho sa značne zhoršil jeho zdravotný stav a to ako fyzicky tak aj psychicky a nemá silu dostavať tento dom. Navrhovateľka ich spoločné deti nejavia záujem o dostavanie tohto domu aj keď ich k tomu odporca v 1. rade niekoľko krát vyzýval. Navrhovateľke odkázal po synovi, že dostavia aspoň jednu časť domu tak, aby bolo na ňu vydané užívacie povolenie a mohla v nej bývať. Navrhovateľka mu odkázala, že nemá záujem. Navrhovateľka od samého začiatku ako sa stal výlučným vlastníkom predmetného bytu o tom vedela a nikdy jeho vlastníctvo nespochybnila a rešpektovala ho. Navrhovateľka sa nikdy po ich rozvode nedomáhala tohto bytu ani bývania v ňom. Taktiež sa nikdy nepodieľala na financovaní nákladov spojených s užívaním a správou bytu a to ani počas manželstva ani po jeho zániku. O tom, že si nárokuje spoluvlastníctvo na byte sa dozvedel až z doručenej žaloby o vysporiadanie BSM. Tento spor je prejednávaný na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Byt previedol darovacou zmluvou na svojho syna Milana ako jediný a výlučný vlastník. Týmto úkonom splnil svoj záväzok voči manželke z prvého manželstva a z dôvodu, aby jeho deti z prvého manželstva mali v prípade núdze kde bývať a to najmä jeho dcéra S., ktorá žije v zahraničí a na Slovensku nemá XXC/XXX/XXXX-XX R.: XXXXXXXXXX

žiadne zázemie. O prevode vlastníckeho práva na jeho sny rozhodla Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu svojím rozhodnutím č. vkladu: V 27345/12 zo dňa 17.12.2012. Domnieva sa, že konanie navrhovateľky je účelové v rozpore s právnymi predpismi v snahe znepríjemniť mu život. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by ju oprávňoval byť vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou predmetného bytu. Byt nikdy nekúpil a bol na neho prevedený bezodplatne na základe splnenia Navrhovateľka nebola nikdy členkou bytového družstva, ktoré na neho previedla vlastníctvo k bytu. Taktiež nebola evidovaná na družstve ako nájomca tohto bytu. Na základe uvedených skutočností a z dôvodu, že vlastníčka nebola nikdy vlastníčkou predmetného bytu, nie je ani legitimovaná na podanie takejto žaloby. Navrhovateľka vedela o jeho výlučnom vlastníctve k bytu od samého začiatku a nikdy ho nespochybňovala preto žiadal, súd aby návrh zamietol.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 v ktorom uviedol, že odporca v 1. rade previedol na neho darovacou zmluvou vlastníctvo predmetnému bytu. Byt nadobudol do vlastníctva v dobrej viere, že na byte neviaznu žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. V tomto byte vždy bývali a otec ho získal ako stabilizačný družstevný byt od svojho zamestnávateľa. V byte býval spolu so súrodencami a otcom aj po jeho rozvode s ich mamou. Mama a otec vždy vraveli, že mama byt prenechala otcovi s podmienkou, že bude slúžiť im a neskôr sa niekto z nich stane jeho vlastníkom. Podľa jeho vedomostí otec nadobudol vlastníctvo k bytu po usporiadaní majetkových vzťahov v bytovom družstve v súlade so ako člen družstva a jediný nájomca. Byt nadobudol bezodplatne a na byte neviazli žiadne ťarchy a práva tretích osôb. V byte bývala aj otcova druhá manželka (navrhovateľka) a tá vedela o tom, že byt patrí výlučne otcovi a následne sa niektoré z jeho detí pochádzajúce z prvého manželstva stane jeho vlastníkom. Navrhovateľka proti tomu nikdy nič nenamietala a spolu s otcom sa dohodli, že ako protihodnotu zabezpečia svoje deti tak, že im postavia spoločný rodinný dom v Stupave. Malo sa týmto zabrániť nedorozumeniam medzi nimi a majetkovým nárokom v prípade delenia majetku po otcovi. Otec si plnil svoju povinnosť a sľub, ktorý dal svojej druhej žene, dom pre svoje ďalšie deti začal stavať. Tento dom však nie je dostavaný a skolaudovaný pre rozpad manželstva a správanie sa navrhovateľky a ich dcéry k nemu. Navrhovateľka vedela, že otec je výlučný vlastník predmetného bytu od samého začiatku ako vlastníctvo nadobudol a nikdy výlučné vlastníctvo nenapadla ani sa nedomáhala byť spoluvlastníčkou. Návrh žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s výpisom z listu vlastníctva č. 4084, Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 05.05.1998, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.11.2006 právoplatného dňa 27.11.2006, ktorým súd manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade rozviedol, Nájomnou zmluvou zo dňa 05.05.1998, Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu V XXXXX/XX zo dňa 17.12.2012, Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.06.1993, Členskou prihláškou zo dňa 12.06.1980 ako aj ostatnými listinami v spise sa nachádzajúcimi.

Na pojednávaní konanom dňa 12.02.2014 odporca v 1. rade uviedol, že od vtedy ako sa manželke znepáčilo s ním žiť, boli ataky voči jeho osobe. Bolo to nekonečné. Ten dom čo postavil, tak jeho manželka bola spolu staviteľka, darovali ho deťom a keďže boli maloleté, XXC/XXX/XXXX-XX R.: XXXXXXXXXX

tak musel o tom rozhodnúť súd. Pretože manželka si nárokuje na predmetný byt tak preto začali stavať rodinný dom, aby patril deťom z druhého manželstva s čím navrhovateľka súhlasila. Lenže keďže neboli peniaze, ten dom je majestátny, tak to staval všetko sám a pri takej stavbe sa človek vysilí aj v robote mal na starosti zamestnancov a veľa starostí a nevedel čo sa okolo neho deje. Čo robila navrhovateľka nevie, lebo ju nekontroloval. Ona ho chce zničiť. Jeho dcéru na to zasadnutie ani nepozvali. Je za tým nejaká černota. Ten profil nenávisti voči jeho osobe prenáša na jeho aj jej deti. Zároveň uviedol, že nárok je premlčaný.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka sa má zamyslieť nad tým, že otec daroval jeho nevlastným súrodencom už v detstve ten dom, on nikdy nezbrojil proti majetku ktorý nadobudli. Nevie prečo je vláčený na súdy, on chcel vyhovieť otcovi a súrodencom.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že oni keď sa zoznámili tak ona mala byt, ktorý odporca v 1. rade predal za 200.000 Sk. Od tetky si kúpila záhradu s tým, že jej pomohla mama, odporca v 1. rade začal bez jej vedomia stavať na záhrade rodinný dom. Lenže ona nemohla zakročiť lebo bola so synom na materskej, keď prišla do Stupavy, tak základy boli spravené. Keď predala byt, tak povedal že má dať chatu jednému synovi, rodinný dom dá druhému synovi. Keby sa stalo niečo medzi nimi, že jej dajú byt na V.. Stalo sa čo sa stalo, nič jej z toho nedal, na rozvode povedal, že sa dohodnú. Dva a pol roka čakala nedošlo k ničomu, je sedem rokov v podnájme a keď jej sľúbil V., tak si ju prosí alebo nejaký iný byt. Nie je možné aby 7 rokov bývala v podnájmoch.

Všetci účastníci zhodne na pojednávaní konanom dňa 12.02.2014 vyhlásili, že si neuplatňujú trovy konania.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, 140 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40> a <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k

XXC/XXX/XXXX-XX

R.: XXXXXXXXXX

nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy uzatvorenej medi odporcom v 1. rade ako darcom a odporcom v 2. rade ako obdarovaným. V návrhu uviedla že odporca v 1. rade dňa 05.05.1998 kúpil od družstva bez jej súhlasu a vedomia vtedy družstevný byt, ktorý spoločne užívali. Zo zmluvy je zrejmé že odporca v 1. rade dosiahol kúpu len na svoju osobu tak, že ju pred predávajúcim zatajil, keď uviedol, že je rozvedený. Z ustanovenia v spojení s sa však takýto úkon považuje za platný pokiaľ sa ten, kto je neplatnosťou takéhoto úkon jej neplatnosti nedovolá. Nakoľko sa jedná a právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote, a v tejto sa navrhovateľka neplatnosti nedovolala, kúpna zmluva uzatvorená medzi bytovým družstvom a odporcom v 1. rade je platnou zmluvou. Na základe uvedenej skutočnosti súd nemohol vyhlásiť neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1. a 2. rade, keďže sa jedná o právny úkon, ktorý urobila osoba na to oprávnená a to odporca v 1. rade ako výlučný vlastník a darca o odporca v 2. rade ako obdarovaný, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy konal v dobrej viere, že nadobúda predmetný byt nezaťažený právom tretej osoby. Naviac súd viazaný v sporovom konaní petitom, kedy sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, nemôže prejudiciálnej riešiť otázku platnosti resp. neplatnosti predchádzajúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi bytovým družstvom a odporcom v 1. rade a následne vyhlásiť za neplatnú aj darovaciu zmluvu, ktorej platnosť sa v tomto konaní napáda, nakoľko mal za to, že kúpnopredajná zmluva o prevode vlastníctva bytu na odporcu v 1. rade je platnou zmluvou a navrhovateľka sa jej relatívnej neplatnosti nedovolala. Ak by sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu, ako aj neplatnosti darovacej zmluvy, a súd by návrhu vyhovel, v súlade s katastrálneho zákona by nastal právny stav pred podpisom oboch zmlúv a vlastníkom by sa stalo bytové družstvo. Účastníkom konania v takomto prípade malo byť na strane odporcu aj družstvo. Takýmto určením by však navrhovateľka dosiahla právny stav, kedy by vlastníkom sa stalo bytové družstvo, ale to už sa súd úvahami pohybuje v hypotetickej rovine. Právne postavenie navrhovateľky by sa tak vôbec nezmenilo. Tým je aj porušená základná podmienka určovacej žaloby a to naliehavý právny záujem, ktorý v tomto konaní nie je podľa názoru súdu vôbec daný.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľky, ktorý musí byť vy čase vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Navrhovateľka sa určovacou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy ako osoba odlišná od zmluvných strán, avšak takáto tretia osoba musí osvedčiť naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej hmotnoprávne postavenie môže byť súdom judikovanou neplatnosťou predmetnej zmluvy priaznivo ovplyvnené. S poukazom na vyššie uvedené, ak by súd rozhodol o neplatnosti oboch zmlúv, čo aj tak navrhovateľka nenavrhla, obnovený by bol stav pred kúpou bytu zo strany odporcu v 1. rade a vlastníkom by sa opäť stalo bytové družstvo a teda hmotnoprávne postavenie navrhovateľky by nebolo priaznivo ovplyvnené. Preto súd rozhodol tak ako znie výrok tohto rozsudku.

XXC/XXX/XXXX-XX

R.: XXXXXXXXXX

O trovách konania rozhodol súd podľa , nakoľko účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko si však účastníci konania trovy neuplatnili súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.