Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3C-65-2013.pdf
PDF · 72.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/65/2013
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: Q. Š., G.. X.X.XXXX, K. J. XXX, XXX XX Š. - A., štátny občan SR proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 76,32 € a iné, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 21.8.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 76,32 €, primeraného finančného zadosťučinenia v sume 372,44 € a zároveň aby určil, že poplatok v časti dvoch tretín zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2008 (ďalej len zmluva o úvere) je neprijateľný. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o úvere v sume 20.000 Sk za poplatok 11.220,13 Sk na sedem mesiacov, z čoho vyplýva, že poplatok predstavuje 114,92 % ročne, čo považuje za úžerný poplatok v rozpore s dobrými mravmi, pričom zároveň poukázal na neurčitosť jeho predmetu, nakoľko zo zmluvy o úvere nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ trval na vyslovení neplatnosti predmetného úveru, a to v časti úrokov a neprijateľného administratívneho poplatku, pričom poukázal aj na porušenie jeho spotrebiteľských práv neuvedením RPMN na zmluve o úvere, ktorá skutočnosť je dôvodom na vydanie bezdôvodného obohatenia (rozdiel medzi platbami navrhovateľa a výškou poskytnutého úveru), preto v takomto prípade sa mal spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie navrhovateľ oprel o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa a vyčíslil ho vo výške 372,44 € (t.j. v sume administratívneho poplatku, teda v ujme, ktorá hrozila navrhovateľovi). Navrhovateľ zároveň neuznal rozhodcovské konanie z dôvodu vzdialenosti miesta jeho konania od bydliska navrhovateľa (500 km).
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.12.2013 poukázal na prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., keďže zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2008, ktorá je predmetom tohto konania, sa už zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., pričom konanie bolo ukončené právoplatným a vykonateľným rozsudkom sp. zn. SR 20878/09 zo dňa 3.12.2009, ktorým bolo odporcovi prisúdené právo na plnenie. Z uvedeného dôvodu odporca požiadal konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Zároveň sa však vyjadril aj k predmetnej zmluve o úvere a poplatku - uviedol, že podľa jeho názoru je uvedenú zmluvu potrebné posúdiť ako obchodnoprávny vzťah a je teda vylúčené použitie právnych noriem upravujúcich ochranu spotrebiteľa, poukázal na nepreukázanie nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj na predčasnosť uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia. Odporca sa tiež vyjadril k argumentom navrhovateľa týkajúcimi sa rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo v súlade s právnym poriadkom.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 20878/09 zo dňa 3.12.2009 bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení odporcu) zaviazaný zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení navrhovateľa) sumu 306,03 € spolu 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 296,08 € od 9.6.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 127,16 €, a to z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2008. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa zaoberal platnosťou zmluvy o úvere, ktorú posúdil ako absolútny obchod, na základe čoho stanovil, že sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, pričom bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o úvere záväzkový vzťah, z ktorého im vznikli povinnosti, navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení odporcu) si však svoju povinnosť nesplnil, t.j. nezaplatil splatný záväzok. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2010.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 (t.j. iným rozhodcom, resp. rozhodcami), má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Vzhľadom na to, že nebol navrhovateľom napadnutý, stal sa pre účastníkov konania podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní právoplatný a predstavuje exekučný titul, ktorý môže byť za určitých podmienok preskúmaný len exekučným súdom v exekučnom konaní.
Rozsudok na plnenie vytvára prekážku rozsúdenej veci, ktorá patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu k zastaveniu konania. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. treba v novom konaní posudzovať ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia, materiálny dôsledok spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov konania a všetky orgány. Súd konštatuje, že jednotlivé nároky navrhovateľa na ochranu spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia neprijateľných podmienok, vychádzajú z rovnakého skutkového základu, a to zo zmluvy o úvere, ktorej platnosťou, resp. neplatnosťou sa v rozhodcovskom konaní musel prejudiciálne zaoberať rozhodcovský súd a vzhľadom na povahu nároku na plnenie musel skúmať aj prijateľnosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi ochranu práv spotrebiteľa. Súd má za to, že v danej veci je neodstrániteľná prekážka konania spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), preto konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.