Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-347-2013.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/347/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporcovi: L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. I. T., O. L. XXX/XX, o zaplatenie sumy 394,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 6. mája 2013, č. k. 12C/153/2012-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 320 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 53,34 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 14,57 eur na ďalších trovách na adresu sídla právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 115a ods. 2, § 200e.a ods. 1, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) až i), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v tejto zmluve absentujú niektoré podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo navrhovateľa ako dodávateľa požadovať len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom navrhovateľ nie je oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za omeškanie, poistenie. V danom prípade zmluve chýbajú náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. g/, i/ a j/. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky. Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.), napriek nemožnosti vyčísliť túto hodnotu, nemožno obchádzať potrebu ostatných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom. Tu súd poukazuje najmä na určenie výšky splátky, ktoré je pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, nejasné a nemôže sa týmto údajom riadiť, keďže týmto určoval navrhovateľ výšku splátky každý mesiac až vo výpise z úverového účtu. Výšku splátok má poznať spotrebiteľ už pri uzavretí zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je potom odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len hodnotu toho, čo mu dodávateľ - právny predchodca
navrhovateľa poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru, bez poplatkov, poistenia. Navrhovateľ odporcovi v zmysle zmluvy poskytol úverové prostriedky vo výške celkom 360 eur. Iba túto čiastku je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi. Podľa predložených listín odporca na úvere splatil pred odstúpením 40 eur, vrátiť musí teda ešte 320 eur, v tomto smere odporca nárok navrhovateľa ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. V tejto časti bol nárok navrhovateľa dôvodný a v tejto časti súd návrhu vyhovel. Čo sa však týka nároku na zmluvnú pokutu, táto zmluvná podmienka je „dojednaná“ v obchodných podmienkach a nespĺňa zákonom stanovenú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle odporcu. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov voči odporcovi v rozsahu 62% (podľa pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu 81%:19%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 23,50 eur a z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby), paušálne výdavky 2x 7,63 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2012) a DPH.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to z dôvodu, že má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 1.10.2009 úverovú zmluvu č. 5910000096, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý revolvingový úver z úverovým rámcom vo výške 350 eur prostredníctvom kreditnej karty. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, ktorých súčasťou je hneď na prvej strane sadzobník poplatkov a odmien. V zmysle § 1 hlavy 6 úverových podmienok sa odporca zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde výška mesačnej splátky bola určená v bode 39 úverovej zmluvy ako 4 % z dlžnej čiastky splatná vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (pod bodom 53 úverovej zmluvy). V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvné dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, pravidelné poplatky a prípadne nepravidelné poplatky. V zmysle ust. § 1 hlavy 6 úverových podmienok sa odporca zaviazal hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované v ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a je teda platná a nie je dôvod považovať úver na jej základe poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ uviedol, že žiaden právny predpis neurčuje, že výška splátky má byť špecifikovaná konkrétnym číslom a nemôže byť vyjadrená percentuálne. Slovné spojenie uvedené v bode 39 úverovej zmluvy 4 % z dlžnej čiastky je dostatočne určité a každá dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony musí pochopiť, čo znamená toto slovné spojenie. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, čiže pri revolvingovom úvere nie je priamo a vopred možné určiť výšku RPMN ako aj ďalšie údaje závislé od výšky čerpanej sumy a v takýchto prípadoch musí byť spotrebiteľ písomne informovaný o úverovom limite ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, o postupe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Tak ako bolo vyššie uvedené predmetná úverová zmluva resp. úverové podmienky a sadzobník, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou všetky tieto náležitosti upravujú a preto nemôže byť platná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. je potrebné aplikovať maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú za druhý štvrťrok r. 2009 podľa predmetného nariadenia, ktorá je podľa prehľadu priloženého v prílohe a získaného zo stránky Ministerstva financií SR pri kreditných kartách 38,76 %. V bode 41 úverovej zmluvy bola uvedená priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty vo výške 19,38 % a teda navrhovateľom uplatňovaná sadzba je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ taktiež poukázal na zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej v úverových podmienkach, keď je toho názoru, že ide o platné dojednanie, nakoľko odporca na prednej strane zmluvy vyhlásil, že prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.9.2000 sp. zn. 4Obdo/4/99. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, keď si zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti a v časti trov konania vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12c/153/2012 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 394,28 eur.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti rozsudku a v časti trov konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 320 eur napadnutý nebol a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p..
Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených zamietnutou časťou návrhu a to v časti istiny vo výške 28,84 eur a zmluvného úroku a pokuty vo výške 45,44 eur.
V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 1.10.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 1.10.2009 založenej v spise a úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 5910000096, v ktorej je uvedená výška kreditného limitu (úverového rámca) 350 eur, výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 % a priemerná hodnota úrokovej miery 19,38 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky navrhovateľa, pričom odporca podpisom potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaný.
Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere zo dňa 1.10.2009, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ). Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 21.8.2012 t.j. až po dátume 01.03.2010.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov zo dňa 1.10.2009 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto
ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 1.10.2009 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky odporkyne na predmetnom úvere vo výške 40,- eur len na istinu poskytnutého úveru vo výške 360 eur a odporcu zaviazal na zaplatenie rozdielu vo výške 320,- eur , keď návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 74,28 eur s prísl. rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.