Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Tv-3-2013.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tv/3/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich Z.. S. G. a Ing. A. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2014 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e X. I., E.. XX.X.XXXX K. J., trvale bytom J., S. Č.. XXXX/XX spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov, zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že vedel, že ako nájomca bytu, ktorý je vo vlastníctve obce v zmysle ustanovenia § 170 ods. 2 písm. d/, zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z. z. /ďalej len „zákon“/ je oprávnený poberať príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy ustanovenej § 170 ods. 1 zákona, dňa 2.8.2007 na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenej s Bytovým podnikom J., S.. X.. o., Z. Č.. XX, J. sa stal nájomcom bytu č. 14 na Q. S. Č.. 3758/94 v Trebišove, ktorý je vo vlastníctve mesta J., uvedenú skutočnosť nenahlásil príslušným orgánom K. XXXX J., ktorého je príslušníkom a od 1.8.2007 do súčasnej doby neoprávnene poberal naďalej príspevok na bývanie v plnej výške priznaný mu na základe čestného vyhlásenia podľa § 171 ods. 2 zákona zo dňa 3.7.2007, čím takto svojím konaním spôsobil pre Ministerstvo obrany SR škodu vo výške 7.284,68 €, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske- súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 26.6.2013 obžalobu na obvineného slob. X. I. pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný X. I. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Uviedol, že od 1.3.2005 je v armáde zaradený ako operátor protitankového družstva, pričom od 12.4.2013 je postavený mimo službu. K skutku, ktorý je mu kladený za vinu uviedol, že v uvedený deň prišli na finančný odbor celá rota, kde im bolo povedané, že ten, kto má služobný byt, alebo vojenský byt sa má postaviť na jednu stranu a ostatní na druhú stranu. Potom im dali niečo podpísať, kde on ani nevie uviesť čo, robilo sa to rýchlo a išli preč. Obžalovaný ďalej uviedol, že on mal v tom čase nárok na celý príspevok, pretože býval v byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Obžalovaný ďalej upresnil, že predmetné čestné vyhlásenia im na podpis rozdával jeho kolega X. Ú., pričom on to len podpísal, nič tam neškrtal. Ďalej uviedol, že on nájomný byt dostal niekedy 2 alebo 3 augusta, pričom do 15. augusta to ohlásil na
útvare a to odovzdaním nájomnej zmluvy a to kópie na mzdovom oddelení, bola tam Z. M. a T. a ústne to oznámil na personálnom a mzdovom oddelení. Uviedol, že po tom mu bolo povedané, že táto zmluva v jeho osobnom spise nie je, on ju však určite doložil. Obžalovaný ďalej uviedol, že on je ochotný sumu, ktorú neoprávnene poberal vrátiť, pričom ju už spláca, on nechcel nikoho oklamať.
Svedkyňa Ing. P. E., rod. T.á na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona pracuje na finančnom odbore. Uviedla, že v dôsledku toho, že došlo k zmene zákona od 1.7.2007 vznikol každému profesionálnemu vojakovi nárok na poskytnutie príspevku na bývanie a to v polovičnej alebo plnej výške. Z toho dôvodu sa v júly 2007 rozdali vojakom čestné vyhlásenia, kde mali zakrúžkovať niektorú z koloniek a toto čestné vyhlásenie podpísať, na základe toho bola zriadená komisia, ktorej členkou bola aj ona na posúdenie týchto čestných vyhlásení, kde sa tieto čestné vyhlásenia prekontrolovali, či tam bolo podpísané všetko a potom sa predložili veliteľovi, ktorý každému z vojakov priznal buď plný alebo polovičný príspevok na bývanie. Svedkyňa ďalej uviedla, že konkrétne na to, ako toto čestné vyhlásenia podpisoval obžalovaný uviesť nevie. Taktiež sa nevedela vyjadriť k tomu, či boli vojaci pred podpisom tohto čestného vyhlásenia nejakým spôsobom poučení, pričom ani zákon č. 346/2005 nestanovuje vojakom povinnosť ohlásiť zmeny podmienok na poskytovanie príspevku na bývania, pričom to nestanovuje ani žiadny ich interný predpis alebo normatívny akt. Svedkyňa zároveň uviedla, že občas sa im na finančnom oddelení stane, že sa stratí nejaký doklad.
Svedok O.. F. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že príspevok na bývanie upravuje zákon číslo 346/2005 Z. z., kde každému profesionálnemu vojakovi vstupom do armády, teda prijatím do dočasnej štátnej služby, vzniká nárok na poberanie príspevku na bývanie, či už v plnej alebo polovičnej výške. Pri prijatí do tejto dočasnej štátnej služby je každý profesionálny vojak povinný do 15 dní predložiť čestné vyhlásenie na základe ktorého sa skúmajú podmienky, či má nárok na poberanie príspevku na bývanie v plnej alebo polovičnej výške. Čo sa týka podpisovania čestného vyhlásenia v roku 2007, bolo to v nadväznosti na zmenu zákona č. 346/2005, kde pred tým každý profesionálny vojak poberal príspevok na bývanie v plnej výške a na základe novely v roku 2007 došlo k diferencovaniu tohto príspevku buď na plnú výšku alebo na polovičnú výšku. Svedok ďalej uviedol, že on sa nevie konkrétne vyjadriť k tomu, ako prebiehalo podpisovanie týchto čestných vyhlásení, ani k tomu, kto tieto vyhlásenia vypracovával, taktiež nevie, či boli vojaci pred podpisom týchto čestných vyhlásení poučovaní alebo nie. Svedok ďalej uviedol, že zo strany Ministerstva obrany neboli vydané žiadne interné normy alebo inštrukcie, ako majú vojaci postupovať pri zmene bytových pomerov v nadväznosti na poberanie príspevku na bývanie.
Svedok X. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od roku 2002 pracuje ako profesionálny vojak na vojenskom útvare XXXX J., kde na prelome rokov 2009 a 2010 pomáhal na finančnom odbore z dôvodu zastupovania. V roku 2007 na tomto finančnom odbore nepracoval. Uviedol, že je možné, že dával obžalovanému na podpis nejaké listiny, ale len v roku 2009 - 2010 a nie v roku 2007. Čo sa týka spôsobu podpisovania čestných vyhlásení, svedok uviedol, že niekedy to bolo rozdávané po útvare, niekedy ich dali sadnúť do klubovne, kde sa to podpísalo, najčastejšie to bolo spôsobom, že vojaci po jednom, alebo dvoch vstupovali na oddelenie finančnej služby, kde im to dávali podpisovať a rozprávali sa s nimi o tom. Uviedol, že on si už si nepamätá, či takéto čestné vyhlásenie podpisoval, pričom on poberá príspevok na bývanie v plnej výške. Uviedol, že pred podpisovaním čestných vyhlásení nebolo žiadne hromadné poučenie.
Svedok O.. C. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako právny poradca K. XXXX J. od 1.3.2008, pričom predtým absolvoval výcvik a do armády vstúpil dňa 2.9.2007. Svedok ďalej uviedol, že nárok na príspevok na bývanie má každý profesionálny vojak od jeho prijatia do dočasnej štátnej služby, pričom sa rozlišuje príspevok na bývanie v plnej výške a v polovičnej výške, podľa podmienok uvedených v § 170 zákona č. 346/2005. Právo na poberanie príspevku na bývanie nemajú vojaci v prípravnej štátnej službe, ktorí absolvujú základný výcvik, pričom zákon určuje, že výšku príspevku na bývanie priznáva veliteľ útvaru na základe podaného čestného vyhlásenia vojaka. Svedok v ďalšej výpovedi uviedol, že v čase podpisovania čestných vyhlásení, on ešte nebol v armáde, ale z počutia od svojich kolegov vie, že sa uskutočňovali tzv. spoločné zamestnania, kde došlo k hromadnému poučeniu vojakov a k podpisovaniu čestných vyhlásení. Uviedol, že v súčasnosti sa to takouto formou nerobí, v prípade, ak príde na útvar nový profesionálny vojak, podpisuje tlačivo čestného vyhlásenia v kancelárii finančno-
ekonomickej služby a ak sú nejaké pochybnosti tak mu to pracovníci tejto kancelárie vysvetlia, respektíve prídu za ním ako právnym poradcom. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, v prípade zmeny podmienok pre posúdenie nároku na bývanie by mal vojak podať nové čestné vyhlásenie, pretože v podstate iným spôsobom sa veliteľ príslušného útvaru nemá ako dozvedieť, že sa zmenili podmienky.
Svedkyňa G. K.- C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2006 pracuje ako mladší pomocník na K. XXXX J.. Uviedla, že si vôbec nepamätá ne priebeh podpisovania čestných vyhlásení v roku 2007. Zároveň uviedla, že nikto nevie uviesť, kto vymyslel predmetné tlačivo čestného vyhlásenia. O priznaní príspevku na bývanie rozhodovala vtedy komisia v zložení Y., A. W. U.. T.. Posledný rok sa vykonávajú konkrétne poučenia profesionálnych vojakov ako majú postupovať v prípade nejakých zmien v poskytnutí príspevku na bývanie, kde takéto poučenie každý vojak podpíše, každý vojak má sám právo sa spýtať, či spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku. Uviedla, že predtým sa žiadne také poučenie nevykonávalo, nie je o tom žiaden záznam v spise.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal svedecké výpovede svedkov W. I., O.N. I., O., A. Č., O. D., W. D., U.. A. Y. W. Ľ. A..
Svedkyňa W. I. vypovedala, že obžalovaný je jej synom. Uviedla, že potom čo sa ich syn v roku 1995 oženil býval spolu s nimi v spoločnej domácnosti aj s manželkou asi jeden rok a potom sa odsťahovali ku svokrovcom, kde bývali až kým sa nepresťahovali do bytu na ulici S. K. J. W. J. K. X. XXXX.
Svedkyňa O. I. vypovedala, že od 1.8.2007 bývajú spolu s manželom teda obžalovaným a s deťmi v nájomnom mestskom byte na Q. S. XXXX/XX K. J..
Svedkyňa O.. A. Č. vypovedala, že pracuje ako právnik na bytovom podniku v J.. Uviedla, že obžalovaný je nájomcom mestského bytu na ulici S. Č.. XXXX/XX K. J. F. X.X.XXXX. Nájomnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú do 31.12.2007, následne bol uzatvorená druhá nájomná zmluva na dobu určitú od 1.1.2008 do 30.6.2008. Uviedla, že nájomný vzťah s obžalovaným sa predlžoval uzavretím ďalších nájomných zmlúv, kde sa nájom stále predlžoval o jeden rok a to do doby 30.6.2012 a od 1.7.2012 bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú.
Svedok O. D. vypovedal, že od roku 1997 alebo 1998 bývali s nimi v spoločnej domácnosti jeho dcéra s manželom teda obžalovaným a ich dvoma deťmi. Z uvedeného bytu sa presťahovali v roku 2007, kedy dostali väčší byt od mesta.
Svedkyňa W. D. vypovedala, že od roku 1997 alebo 1998 bývali s nimi v spoločnej domácnosti jeho dcéra s manželom teda obžalovaným a ich dvoma deťmi. Z uvedeného bytu sa presťahovali v roku 2007, kedy dostali väčší byt od mesta.
Svedok U.. A. Y. vypovedal, že je profesionálnym vojakom vo K. XXXX v J.. Uviedol, že v roku 2007 bol rozkazom veliteľa útvaru určený za predsedu komisie pre prideľovania príspevkov na bývanie pre profesionálnych vojakov v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. Uviedol, že údaje uvedené v čestnom vyhlásení oni ako členovia komisie neoverovali, lebo na to nemali možnosti, za to niesol zodpovednosť daný vojak. Uviedol, že on ako predseda komisie do kontaktu s vojakmi neprišiel, vyhodnocoval len skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení.
Svedok Ľ. A. vypovedal, že v roku 2007 bol rozkazom veliteľa útvaru určený do komisie pre prideľovania príspevkov na bývanie pre profesionálnych vojakov v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. Jeho úlohou bol po obdŕžaní čestných vyhlásení skontrolovať osobné údaje vojakov a to či sú príslušníkmi K. XXXX J.. Čo sa týka finančných vecí o tom rozhodovali na finančnom útvare. K výpovedi doplnil, že oni ako komisia nikdy spolu nezasadali, každý z nich jednotlivo posudzoval čestné vyhlásenia.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, pretože skutok nie je trestným činom.
Súd tu vychádzal predovšetkým zo samotnej skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu, ktorého sa dopustí ten, kto svojím konaním vyláka od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobí väčšiu škodu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný nevyvinul žiadne aktívne konanie smerujúce k tomu, aby mu bol poskytnutý príspevok na bývanie. Z listinných dôkazov ako aj z výsluchu zástupcu poškodeného ako aj jednotlivých svedkov bolo preukázané, že obžalovaný mal nárok automaticky zo zákona na poskytnutie predmetného príspevku, rozdiel bol len v tom, či spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške alebo v polovičnej výške. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že obžalovaný v čase vypisovanie čestného vyhlásenia pre poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške uvádzal pravdivé údaje. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že je potrebné aktívne konanie páchateľa k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu z hľadiska stránky subjektívnej, čo v tomto trestnom konaní nebolo preukázané. Je pravdou, že obžalovaný po tom, čo sa presťahoval do nájomného bytu nespĺňal podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške, ale len polovičnej. Z výpovede svedkov vyplýva, že vojaci neboli poučení o tom, že v prípade akýchkoľvek zmien pre posúdenie podmienok na poskytnutie príspevku na bývanie majú tieto zmeny hlásiť, ani to akou formou má byť to ohlásenie vykonané. Takáto povinnosť nevyplýva profesionálnym vojakom ani zo znenia zákona č. 346/2005 Z. z. a neboli usmernený ani žiadnym interným pokynom alebo rozkazom.
Súd teda k takto vykonanému dokazovaniu oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok, ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť nemožno právne kvalifikovať ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ani pod inú skutkovú podstatu trestného činu, pretože podľa názoru súdu nemožno niekoho stíhať pre porušenie povinností, ktoré mu neukladá žiaden právny predpis ani interný normatívny akt.
Súd zároveň v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku odkázal poškodeného na občiansko súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov.