Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľky - Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená - Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom V. L. XX, XXX XX E., proti odporcovi - Československá obchodná banka, a.s., so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený - URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom: Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie neplatnosti výpovede, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -173 zo dňa 30.1.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým po pripustení jeho zmeny uznesením -157 zo dňa 29.11.2012 sa domáhala: 1/ určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.12.2010 zo strany odporcu, 2/ že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.1999 medzi odporcom a navrhovateľkou skončil dňa 31.10.2011, 3/ uloženia povinnosti odporcovi nahradiť mzdu za obdobie od 1.4.2011 do doby opätovného prideľovania práce vo výške 486,361 eur mesačne spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V časti jej návrhu uplatnený nárok o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru - okresný súd uznesením č.k. -155 zo dňa 23.10.2012 vylúčil na samostatné konanie.

Dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru videla navrhovateľka v tom, že:

- výpoveď nebola vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov,

- dôvod výpovede - „neskorý príchod do práce dňa 17.9.2010“ bola objektívna okolnosť - nejde o porušenie pracovnej disciplíny, navyše možnosť výpovede z tohto dôvodu bola prekludovaná, pretože výpoveď zo strany odporcu bola spísaná až 20.12.2010,

- opustenie pracovnej týždennej porady dňa 20.9.2010, kde jej boli vytýkané pracovné nedostatky, nastalo v dôsledku nezvládnutých emócií na jej strane,

- nesplnenie úlohy zo dňa 27.10.2010, mala dohodnúť minimálne 5 schôdzok s klientmi banky, na plnenie tejto úlohy nemala vytvorené dostatočné pracovné podmienky, pretože na plnenie pracovnej úlohy nemala dostatok času a plnenie tejto úlohy odvádzalo jej pozornosť od plnenia jej ďalšej funkcie hlavnej pokladníčky, nebola na prácu so systémom dostatočne vyškolená,

- od 27.11.2010 do 5.12.2010 v dobe, kedy čerpala riadnu dovolenku, pri odchode na ňu neodovzdala hotovosť pokladne nad 3.500 eur inému zamestnancovi, čím mala porušiť predpis týkajúci sa manipulácie s hotovosťou, - tvrdila, že takýto postup pri nakladaní s hotovosťou bol zo strany zamestnancov bežný a nebol nikomu inému vytýkaný.

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázaný vznik pracovného pomeru navrhovateľky so zamestnávateľom - odporcom, skutočnosti ohľadne vzniku pracovného pomeru neboli medzi účastníkmi sporné. Odporca listom zo dňa 20.12.2010 skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa § 63 ods. 1

písm. e/ z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bola navrhovateľka písomne upozornená vytýkacími listami. Výpovedné dôvody zamestnávateľ - odporca vo výpovedi špecifikoval, jednalo sa o štyri výpovedné dôvody, ktoré boli skutkovo konkrétne vo výpovedi vymedzené v rozsahu, ako to uvádza súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku pod bodom 1/, 2/, 3/, 4/ na strane 3 písomného vyhotovenia rozhodnutia. Navrhovateľka prevzatie výpovede potvrdila svojim podpisom dňa 30.12.2010. Na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 17.9.2010 (skutkové vymedzenie v bode 1) a zo dňa 20.9.2010 (skutkové vymedzenie v bode 2 výpovede) bola navrhovateľka upozornená vytýkacím listom zo dňa 30.9.2010, ktorý navrhovateľka prevzala tým istým dňom. Bola poučená na možnosť výpovede v zmysle v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny. Na porušenie pracovnej disciplíny uvedenej v skutkovom vymedzení výpovede pod bodom 3 bola navrhovateľka odporcom upozornená vytýkacím listom zo dňa 26.11.2010, zároveň i na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa . Tento vytýkací list prevzala dňa 6.12.2010 s výhradou, že s jeho znením nesúhlasí. Na porušenie pracovnej disciplíny uvedenej pod bodom 4 skutkového vymedzenia výpovede bola navrhovateľka odporcom upozornená vytýkacím listom zo dňa 7.12.2010 a zároveň i na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa , tento vytýkací list navrhovateľka prevzala dňa 30.12.2010. Listom zo dňa 8.2.2011 navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, z vyjadrenia odporcu zo dňa 22.02.2011 vyplýva, že tento považoval skončenie pracovného pomeru za platné.

Okresný súd hodnotením vykonaného dokazovania vychádzajúc aj z obsahu výpovede svedkov (N. B., X. G., V. K., Ing. S. W., B. K., R. T., Ing. G. K., F. N.), ako aj z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania pre účely súdneho konania súdu predkladali, aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení , , , , , , (ďalej „“) účinného v rozhodnom čase dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, keďže nezistil žiaden dôvod, prečo by mala byť výpoveď neplatná. V konaní súd mal preukázané prerokovanie výpovede danej navrhovateľke príslušným odborovým orgánom, túto skutočnosť potvrdili členovia odborového orgánu, napokon i to, že im boli známe výpovedné dôvody, pre ktoré je jej daná výpoveď. Z emailovej komunikácie bolo preukázané, že k prerokovaniu výpovede došlo na základe žiadosti príslušného zamestnanca odporcu zo dňa 10.12.2010, prerokovanie výpovede bolo oznámené predsedkyňou odborového orgánu dňa 17.12.2010, výpoveď bola datovaná dňom 20.12.2010, z čoho vyplýva, že k prerokovaniu výpovede došlo vopred. Výpoveď odborovým orgánom bola platne prerokovaná, pretože súčasťou žiadosti o prerokovanie výpovede bola listina obsahujúca dôvody, pre ktoré mieni dať odporca navrhovateľke výpoveď, túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia. Preto účinky prerokovania výpovede v zmysle sú dané. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza svoje závery ku každému jednotlivému výpovednému dôvodu nasledovne:

Bolo preukázané, že navrhovateľka sa dňa 17.09.2010 dostavila na pracovisko oneskorene. Jej oneskorený príchod do práce bol spôsobený objektívnym meškaním dopravného prostriedku, čo by samo osebe nebolo výpovedným dôvodom pre menej závažné porušenie disciplíny. Navrhovateľka sa však následne dopustila ďalšieho konania, ktoré podľa názoru súdu má charakter menej závažného a dokonca opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ďalšie následné porušenia pracovnej disciplíny sú objektívne výpovedným dôvodom podľa . Za takéto dôvody považoval súd ostatné dôvody a to: a/ bezdôvodné opustenie pravidelnej týždennej porady pobočky dňa 20.9.2010, čoho sa dopustila po tom, čo jej boli vytýkané nedostatky v jej práci. Nebolo sporné, že navrhovateľka poradu opustila. Opustenie pracovnej porady je podľa názoru súdu bolo menej závažným porušením pracovnej disciplíny bez ohľadu na to, čo navrhovateľku viedlo k opusteniu porady. Nezvládnutie emócií po tom, čo jej boli vyčítané nedostatky v práci, nemôže byť ospravedlnením neúčasti navrhovateľky na pravidelnej porade na ktorej bola jej účasť povinná. b/ nerešpektovanie pokynu zadaného nadriadeným 27.10.2010 dohodnúť minimálne 5 schôdzok s klientmi týždenne a uvedené zadať do systému CM. Navrhovateľka sama potvrdila, že klientov síce vyhľadávala, ale že si nesplnila povinnosť evidovať schôdzky a kontakty s nimi v systéme v zmysle zadania. Nijakým spôsobom však nepreukázala, že by skutočne aktívne klientov vyhľadávala, napríklad tým, že si o tom viedla záznamy iným spôsobom. V systéme nemala evidovaných žiadnych klientov a schôdzky s nimi. Pokiaľ argumentovala, že mala nedostatok času na plnenie tejto úlohy popri práci pokladníčky, svojho zamestnávateľa neupozorňovala, pracovnú úlohu prijala bez výhrad. Rovnako tak u

zamestnávateľa nereklamovala prípadnú chybu programu pre ktorú by povinnú evidenciu nebolo možné realizovať, zamestnávateľa neupozornila na to, že na prácu so systémom ju nedostatočne vyškolil. Tým, že neevidovala povinný počet schôdzok a kontaktov s klientmi v počítačovom systéme v zmysle písomného pokynu zamestnávateľa zo dňa 27.10.2010, porušila druhýkrát menej závažne pracovnú disciplínu, keď neuposlúchla pokyn nadriadeného a neplnila si zadané povinnosti. c/ porušenie povinnosti pri nakladaní s hotovosťou pri odchode na plánovanú dovolenku. Súd v konaní mal taktiež preukázané, že navrhovateľka pri odchode na plánovanú dovolenku v dňoch 27.11.2010 až 5.12.2010 ponechala v pokladni hotovosť vo výške 14.376,84 eur. Potvrdila, že porušila časť 4 bod 1.1 interného predpisu INSG 2009.643B2. Podľa názoru súdu ponechanie hotovosti v pokladni v sume niekoľkonásobne prevyšujúcej povolenú výšku povolenej hotovosti v pokladni je výslovným porušením interného predpisu, ktorý bez ďalšieho možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takýmto nedbanlivým konaním navrhovateľky mohla byť odporcovi spôsobená značná škoda. Súd podotýkal, že na svoju obranu navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesplnenie si tejto povinnosti, nepreukázala, že by takýto postup pri manipulácii s hotovosťou bol na pobočke kde pracovala bežný.

V posudzovanej veci na základe konštatovaných skutočnosti súd mal za to, že boli dané výpovedné dôvody, tie boli vo výpovedi riadne skutkovo vymedzené tak, aby boli nezameniteľné a riadne identifikovateľné, bola splnená aj podmienka výpovede uvedená v , bola splnená aj dvojmesačná lehota pre výpoveď požadovaná ust. .

Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa 142 ods.1 , odporcovi - úspešnej procesnej strane priznal právo na náhradu trov od navrhovateľky - neúspešnej účastníčky v konaní. Odporcovi vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia, po preskúmaní účelnosti ich vynaloženia a správnosti vyčíslenia postupujúc v zmysle ust. Vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal súd titulom trov právneho zastúpenia sumu 911,39 eur .

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, vytýkala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Domáhala sa preto zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Naďalej zotrvávala na tom, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, nesplnil hmotnoprávnu podmienku v zmysle . V osobitostiach poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku pod sp. zn. podľa ktorých sa musí prerokovať samotná výpoveď zamestnávateľa, t.j. jeho už vyhotovený, existujúci právny úkon, nie však len zámer, úmysel, alebo rozhodnutie dať zamestnancovi v budúcnosti výpoveď. Svedkovia

- zástupcovia odborovej organizácie jednoznačne nepotvrdili, že im bola doručená príloha k mailu, vypracovaná listina rozviazania pracovného pomeru, potvrdili iba, že dostali od odporcu mailom žiadosť o prerokovanie výpovede s prílohami, teda zámer odporcu skončiť s ňou pracovný pomer. Keďže odporca vypracovával právny úkon - skončenie pracovného pomeru s ňou až 20.12.2010, nemohol taký úkon predložiť zástupcom zamestnávateľa dňa 17.12.2010 na prejednanie, takýto úkon odporca len účelovo predstieral.

Odvolateľka nesúhlasila s hodnotením opodstatnenosti jednotlivých dôvodov výpovede súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o jej vytýkané omeškanie do práce a vytýkané pochybenie ku ktorému malo dôjsť 17.9.2010 - možnosť tejto výpovede bola prekludovaná podľa 63 ods. 4 , nakoľko výpoveď zo strany odporcu bola spísaná až dňa 20.12.2010. Poznamenala správnu konštatáciu súdu prvého stupňa, že meškanie spoja do zamestnania je objektívnou okolnosťou, ktorú nemôže zamestnanec ovplyvniť a nie je to možné považovať ani za porušenie pracovnej disciplíny. Obdobne možnosť výpovede k vytýkanému pochybeniu dňa 20.9.2010 (opustenie miestnosti, kde prebiehala pracovná týždňová porada) bola tiež prekludovaná, nakoľko výpoveď zo strany odporcu bola spísaná až dňa 20.12.2010. Túto skutočnosť súd poznal z písomného vyjadrenia jej právneho zástupcu , avšak tomuto nevenoval patričnú pozornosť pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Dodala, že takýto dôvod výpovede je možné považovať aj za dôvod v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej nadriadená vyvolala u nej negatívne emócie a následne aj jej reakciu využila ako dôvod výpovede, pričom je dôvodné sa domnievať, že vytýkanie pracovných výsledkov nebolo opodstatnené a sledovalo jediný cieľ - zníženie počtu pracovníkov na prevádzke odporcu. Bolo však preukázané, že ona napriek uvedenému neopustila svoje pracovisko, budovu pobočky a aj pracovná porada bezprostredne po jej odchode sa skončila, nie

však z dôvodu jej odchodu, ale z dôvodu ukončenia programu schôdze. Aj tento výpovedný dôvod súd vyhodnotil nesprávne. Ďalší dôvod výpovede - nesplnenie úlohy zo dňa 27.10.2010 - táto úloha s ňou nemohla byť splnená v rozsahu ako to odporca od nej požadoval, vzhľadom na jej pracovné zaradenie, čo odporca poznal. Odporca jej zadal takúto úlohu len preto, aby jej nesplnenie mohol neskôr vytknúť a získať dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Zadaním takejto úlohy odporca musel vopred vedieť, že nie je schopná túto úlohu časovo zvládnuť bez ohrozenia plnenia svojej hlavnej pracovnej úlohy

- práce hlavnej pokladníčky banky odporcu. Na plnenie uloženej úlohy nemala dostatočne vytvorené pracovné podmienky, časový priestor ako iné pracovníčky prevádzky, pretože ako jediná plnila funkciu hlavnej pokladníčky. V konaní bolo ďalej preukázané, že nebola ani dostatočne vyškolená na prácu so systémom „CM“. Napokon samotné zistene, že systém CM neeviduje splnenie úlohy z jej strany ešte neznamená že túto úlohu si neplnila, alebo že by ju ignorovala. Pokiaľ by odporca považoval za splnenie úlohy iba tú skutočnosť, že v systéme CM sa nachádza záznam o stretnutiach, napriek tomu, že by takéto stretnutia neorganizovala, je potrebné považovať vyžadovanie plnenia takejto úlohy iba za šikanovanie podriadených, pretože zmyslom tejto úlohy nie je iba zaznamenávať do evidencie CM stretnutia s klientmi ale reálne ich podnecovať, čo ona plnila. Bolo i z výsluchu svedkov preukázané, že skutočne odkazovala klientov banky na stretnutia s inými kolegami, teda ich podnecovala na stretnutia a plnila túto úlohu riadne v rámci svojich časových možnosti hlavnej pokladníčky banky. Po kontrole zo strany nadriadenej ktorou bolo zistené, že systém CM nezaznamenáva plnenie uvádzanej úlohy tie odstránila po riadnom poučení a evidovala následne schôdzky riadne. Ďalší výpovedný dôvod, že pred odchodom na dovolenku v období od 27.11.2010 do 5.12.2010 neodovzdala hotovosť pokladne nad 3.500 eur inému zamestnancovi, čím mala porušiť predpis týkajúci sa manipulácie s hotovosťou, s ktorým bola oboznámená,- v konaní sa preukázalo, že takýto postup, aký ona zvolila pri nakladaní s hotovosťou bol zo strany viacerých zamestnancov v minulosti bežný, no nikomu z radov iných zamestnancov takýto nedostatok vytýkaný nebol, na takýto nedostatok v predchádzajúcom období zo strany nadriadených upozornená nikdy nebola. Napriek tomu, že pracovníci odporcu ktorí mali rovnaký problém, poukazovali na tento problém na poradách, nadriadení tento problém až s výnimkou jej, nikdy neriešili. Ak by bolo možné pripustiť, že tento dôvod výpovede mohol súd vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny, absentujú zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru podľa ust. , hmotnoprávna podmienka, že bola v období 6 mesiacov pred výpoveďou upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny, horeuvedené dôvody totiž nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny na jej strane. Takéto právne posúdenie menej závažného porušenia pracovnej disciplíny neobstojí ani z hľadiska škodlivých následkov vyplývajúcich pre odporcu a ani z hľadiska rovnakého posudzovania porušovania pracovnej disciplíny inými zamestnancami. Z týchto dôvodov sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala vyhovieť podanému návrhu v celom rozsahu, alternatívne žiadala zrušenie rozsudku podľa a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zvýraznil, že ako zamestnávateľ splnil povinnosť vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle ust. nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede uvedené v . Uvedené náležitosti jeho žiadosť o prerokovanie splnila, bola teda v súlade s v nadväznosti na . K jednotlivým porušeniam pracovnej disciplíny navrhovateľky sa vyjadril jednak na pojednávaní (15.2.2012), v písomných podaniach (18.7.2011, 5.3.2012) ako aj v podaniach právneho zástupcu (14.9.2012, 29.10.2012). Navrhovateľka svoje tvrdenia účelovo zmenila s cieľom zľahčovania situácie, dostala sa do rozporu so svojimi prvotnými vyjadreniami, jej tvrdenia ktorými dôvodí, že pracovnú disciplínu neporušila, neobstoja. Rovnako neobstoja jej tvrdenia o znižovaní počtu zamestnancov a s tým súvisiace konanie voči nej ako zamestnancovi. On preukázal v konaní listinnými dôkazmi, že k žiadnej diskriminácii zamestnancov nedošlo. Práve naopak, ako zamestnávateľ postupoval v danom prípade obozretne, transparentne. Navrhovateľka vedomá si následkov svojho konania napriek tomu svoju pracovnú disciplínu nezlepšila a preto došlo s ňou k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré plynuli z dôkazov, vec správne právne posúdil, neopomenul žiadnu skutočnosť ktorá by mohla mať vplyv na odlišné právne posúdenie veci. Z tohto

dôvodu odporca žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky za dôvodné.

Preskúmaním spisu bol jednoznačne preukázaný vznik pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, že odporca sa rozhodol ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou, výpoveď zo dňa 20.12.2010 v písomnej forme doručil odporkyni do vlastných rúk a skončenie pracovného pomeru na základe jednostrannej výpovede sa opiera o ( v platnom znení) pre opakované porušenie pracovnej disciplíny.

Z obsahu písomnej výpovede zo dňa 20.12.2010 (č.l. 11, 12 spisu) vyplýva, že výpovedná doba je trojmesačná, začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede, t.j. dňom 1.1.2011 a podľa tohto pracovný pomer navrhovateľky sa mal skončiť dňa 31.3.2011. Zároveň vo výpovedi sa konštatuje, že bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 17.12.2010. Bezpochyby prevzatie tejto výpovede potvrdila navrhovateľka dňa 30.12.2010, z toho vyplýva, že je zachovaná aj hmotnoprávna lehota na podanie návrhu o neplatné skončenie pracovného pomeru, tento návrh navrhovateľka u súdu podala 20.4.2011.

Nemožno uprieť súdu prvého stupňa, že v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a najobjektívnejšieho rozhodovania vykonal dokazovanie rozsiahle, avšak doterajšie skutkové zistenia súdu prvého stupňa nepostačujú pre prijatie objektívneho záveru o tom, že boli naplnené zákonom požadované podmienky pre danie výpovede odporcom navrhovateľke z dôvodov podľa .

Krajský súd zistil, že odporca v písomnom vyhotovení výpovede vymedzil konkrétne skutkové dôvody a v rozsahu tohto vymedzenia dôvody skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom predložil na prerokovanie so zástupcami zamestnancov, boli naplnené podľa názoru krajského súdu podmienky platného prerokovania. Túto skutkovú okolnosť súd prvého stupňa správne zistil a po právnej stránke aj správne uzavrel. Krajský súd sa nestotožnil preto s odvolacou argumentáciou navrhovateľky namietajúcou neplatnosť prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.

V ďalšom sa krajský súd zaoberal so spornými otázkami, ktoré sa dotýkali skutkových zistení a právnych hodnotení jednotlivých skutkových dôvodov - tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou.

Výpovedný dôvod - neskorý príchod navrhovateľky dňa 17.9.2010 na pracovisko, správne bola vyhodnotená súdom prvého stupňa ako objektívna okolnosť, s uvedeným záverom sa i krajský súd stotožňuje, nejde v prípade uvedeného dôvodu o porušenie pracovnej disciplíny, neskorý príchod navrhovateľky bol zapríčinený objektívnou okolnosťou, naviac za oneskorený príchod sa ospravedlnila. Tento dôvod nebolo možné kvalifikovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Výpovedný dôvod - opustenie pracovnej týždennej porady 20.9.2010, kde navrhovateľke boli vytýkané pracovné nedostatky - bol okresným súdom vyhodnotený nesprávne ako porušenie pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka na označenej pracovnej porade neuniesla psychickú a emočnú záťaž, v dôsledku citovej indispozície opustila miestnosť v ktorej sa konala pracovná porada, nie však pracovisko, mala záujem sa vrátiť na poradu po tom ako sa čiastočne upokojila, porada sa však medzičasom ukončila, nebolo sa už kam vrátiť. Vzhľadom na intenzitu tých okolností, ktoré túto reakciu u navrhovateľky vyvolali - opätovne možno uzavrieť, že existovala okolnosť objektívnej povahy, preto ani tento dôvod nemožno považovať za porušenie ( ani menej závažné ) pracovnej disciplíny.

Nerešpektovanie pokynu nadriadenej zadaný dňa 27.10.2010 podľa ktorého mala dohodnúť si minimálne 5 schôdzok s klientmi banky - vyhodnotené súdom prvého stupňa ako porušenie pracovnej disciplíny podľa názoru krajského súdu bolo predčasné. Treba prisvedčiť ale súdu prvého stupňa, že ak navrhovateľka mala za to, že pre splnenie úlohy zamestnávateľ jej nevytvoril dostatočné pracovné podmienky, pretože na plnenie pracovnej úlohy nemala dostatok času, prípadne plnenie tejto úlohy odvádzalo jej pozornosť od plnenia zadanej úlohy, že nebola dostatočne vyškolená na prácu so systémom - bolo jej povinnosťou zamestnávateľovi oznámiť, z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by túto oznamovaciu povinnosť navrhovateľka voči odporcovi splnila. Na druhej strane existujúce skutkové zistenia vo veci neumožnili prijať ustálený záver o tom, že uvedené konanie navrhovateľky by dostatočne nasvedčovalo porušeniu pracovnej disciplíny. V súvislosti s uvedeným výpovedným dôvodom je potrebné zodpovedať ďalšie súvisiace otázky: či splnenie tejto novej úlohy (bezpochyby sa jednalo o novú úlohu) bolo problémom aj u ďalších zamestnancov, či zistené nedostatky vo vzťahu k iným zamestnancom boli tiež riešené obdobným postupom porovnateľným ako v prípade navrhovateľky, či zamestnávateľ zachoval obdobný štandardný postup aj vo vzťahu k iným zamestnancom ako navrhovateľke, t.j. či ich napomenul iba ústne, alebo obdobne tak, ako navrhovateľku. Sú to skutkové otázky, ktoré si vyžadujú relevantné odpovede a preto bez doplnenia týchto skutkových zistení záver o tom, že ide daným konaním o porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou je predčasný. Doplnenie týchto skutkových zistení presahujú aj rámec odvolacieho konania.

Ďalší dôvod porušenia pracovnej disciplíny - porušenie ustanovenia časti 4 bod 1.1 interného predpisu INSG 2009.643B2 (manipulácia s hotovosťou), teda porušenie povinnosti zamestnanca pracujúceho s hotovosťou v prípade plánovanej neprítomnosti na pobočke dlhšej ako 5 kalendárnych dní, previesť hotovosť na iného pokladníka tak, aby stav zverenej hotovosti nepresiahol výšku 3.500 eur - keď navrhovateľka v dňoch 27.11.2010 - 5.12.2010 si čerpala plánovanú riadnu dovolenku 9 kalendárnych dní a v pokladni ponechala hotovosť vo výške 14.376,84 eur, podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na obsah a intenzitu je porušením pracovnej disciplíny, vo vzťahu k uvedenému dôvodu výpovede krajský súd konštatoval nedôvodnosť odvolacej argumentácie navrhovateľky. Dodáva, že navrhovateľka zaradená v pracovnej pozícii a s pracovnou náplňou pokladníčky pracujúca s finančnou hotovosťou, bola viazaná vnútorným predpisom zamestnávateľa o hospodárení s finančnými prostriedkami, označené ustanovenie interného predpisu zamestnávateľa je požiadavkou splnenia tzv. prevenčnej povinnosti zodpovedného zamestnanca pred prípadnou škodou. V doterajšom štádiu konania však ide o jediný dôvod porušenia pracovnej disciplíny menej závažného charakteru (odporcovi

- zamestnávateľovi v dôsledku tohto konania navrhovateľky totiž škoda nevznikla, odporca to ani netvrdil) a tento jediný doposiaľ preukázaný dôvod porušenia pracovnej disciplíny podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho pre možnosť dania výpovede navrhovateľke podľa nepostačuje, pretože v zmysle tohto ustanovenia sa vyžaduje opakované porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Aby v posudzovanej veci mohol byť naplnený výpovedný dôvod v zmysle , muselo by byť preukázané, že pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľ navrhovateľku v posledných 6 mesiacoch písomne upozornil na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, zamestnanec musí najmenej dva krát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Už po prvom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď.

V konkrétnej posudzovanej veci bude preto významné ustáliť a zodpovedať, či bolo nesplnenie úlohy navrhovateľkou uloženej jej dňa 27.10.2010 a vytýkané jej zamestnávateľom porušením pracovnej disciplíny, alebo nie, na ustálenie tejto otázky krajský súd už naznačil v predchádzajúcej časti aké súvislosti je potrebné skúmať a zodpovedať.

Vzhľadom na súhrn všetkých uvedených okolností krajský súd musel rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (i v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.