Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-9-2014.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava proti odporcovi: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX v konaní o zaplatenie 147,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 102,07 eur a 8,75% úrokov z omeškania zo sumy 249,33 eur od 1.8.2012 - 10.1.2013 , zo sumy 200,33 eur od 11.1.2013 do 19.3.2013, zo sumy 151,07 eur od 20.3.2013 do 18.4.2013, zo sumy 102,07 eur od 19.4.2013 do zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 6,27 € a trovy právneho zastúpenia 22,26 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 147,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 14.06.2011. Predmetom tejto zmluvy bola povinnosť navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 279,- € na financovanie nákupu tovaru uvedeného v zmluve a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnutú čiastku spolu s úrokom formou 15 mesačných splátok po 24,59 €, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2011.
Odporca prevzal tovar financovaný uvedeným úverom, čo i potvrdil podpisom na úverovej zmluve, a súčasne žiadosťou o financovanie, ktorá je súčasťou tejto zmluvy požiadal navrhovateľa, aby uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru na účet predajcu ako kúpnu cenu za prevzatý tovar. Na základe tejto žiadosti o financovanie navrhovateľ uhradil požadované finančné prostriedky na účet predajcu. Pri uzatváraní zmluvy súhlasil odporca s Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytovanie úverov.
Navrhovateľ uviedol, že od zmluvy odstúpil dňa 07.06.2012 v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany odporcu a odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 31.07.2012.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu 147,- € spolu s úrokom 39 % ročne zo sumy 216,50 € od 05.06.2012 do 19.03.2013, zo sumy 196,- € od 20.03.2013 do 18.04.2013, zo sumy 147,- € od 19.04.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 288,82 € od 01.08.2012
do 10.01.2013, zo sumy 245,26 € od 11.01.2013 do 19.03.2013, zo sumy 196,- € od 20.03.2013 do 18.04.2013, zo sumy 147,- € od 19.04.2013 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vec prejednal v prítomnosti odporcu a za neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2011, Všeobecných obchodných podmienok, odstúpenia od úverovej zmluvy č. 42697320149001 zo dňa 07.06.2012, doručenkou od neho, výpisom z účtu odporcu, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením prijatia splátok od odporcu, špecifikáciou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, výpoveďou odporcu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 14.06.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy bola povinnosť navrhovateľa poskytnúť odporcovi 279,- €, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť v 15 mesačných splátkach po 24,59 €, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2011 a posledná splátka bola splatná 15.09.2012. RPMN bola 46,83 %, pričom priemerná RPMN pre príslušný typ úveru bola ku dňu podpisu zmluvy 46,56 %.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP).
Podľa č.l. III - 6..1 druhej vety VOP Cetelem je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace...
Z odstúpenia od úverovej zmluvy vyplýva, že dňa 07.06.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že vzhľadom na jeho omeškanie so splácaním úveru odstupuje od zmluvy podľa čl.III.6.1. Všeobecných obchodných podmienok a žiada zaplatiť spolu 294,26 € do 14 dní, inak voči odporcovi uplatní i nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 1.8.2012. Z priloženej kópie doručenky vyplýva, že odstúpenie bolo doručené odporcovi dňa 12.06.2011.
Z prehľadu úhrad odporcu vyplýva, že ten spolu uhradil 254,93 €, a to nasledovnými splátkami: 24,59 € dňa 18.07.2011, 53,08 € dňa 19.09.2011, 30,- € dňa 19.03.2012, 49,- € dňa 10.01.2013, 49,26 € dňa 19.03.2013 a 49,- € dňa 18.04.2013.
Nakoľko odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi 357,- € a reálne mu vrátil 254,93 €, zostalo mu ešte vrátiť ešte 102,07 €, avšak navrhovateľ žiadal priznať 147,- €. Z uvedeného dôvodu súd vyzval navrhovateľa, aby tento rozdiel vysvetlil.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 31.10.2013, doručenom súdu dňa 8.11.2013 uviedol, že suma 107,67 € uhradená do odstúpenia od úverovej zmluvy bola sčasti použitá na uhradenie dlžných mesačných splátok úveru (64,87 €) a sčasti na úhradu zmluvných pokút, poplatkov za omeškanie so splatením mesačných splátok (42,80 €). Zo splátky zaplatenej dňa 19.03.2012 bolo 17,20 € použitých na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (ktoré boli vyčíslené vo výške 17,90 €). Navrhovateľ zároveň priložil i generálny výpočet nákladov na uplatnenie pohľadávky v pomere na jedného klienta, pričom podľa navrhovateľa je dátum a výška jednotlivých nezaplatených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky zrejmá z výpisu z úverového účtu odporcu, a tieto náklady má tvoriť poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady na telefonický kontakt s klientom a náklady na telefonické zasielanie SMS správ.
Následne navrhovateľ na ďalšiu výzvu súdu, aby uplatnenú zmluvnú pokutu špecifikoval v podaní doručenom súdu dňa 09.12.2013, v ktorom navrhovateľ uviedol, že suma42,80|€ nebola započítaná na úhradu zmluvných pokút - poplatkov za omeškanie, ako mylne v predchádzajúcom podaní uvádzal, ale na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Navrhovateľ nakoniec v podaní doručenom súdu 5.2.2014 uviedol, že čiastku 42,80 € bola použitá na splatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nasledovne:
- Dňa 02.09.2011 vo výške 3,90 €, kvôli nezaplateniu splátky splatnej do 15.08.2011,
- Dňa 14.09.2011 vo výške 8,90 €, kvôli nezaplateniu splátky splatnej do 15.08.2011 a 15.09.2011,
- Dňa 02.11.2011 vo výške 3,90 €, kvôli nezaplateniu splátky splatnej do 15.10.2011,
- Dňa 15.11.2011 vo výške 8,90 €, kvôli nezaplateniu splátky splatnej do 15.10.2011 a 15.11.2011,
- Dňa 01.12.2011 vo výške 17,90 € kvôli nezaplateniu splátky splatnej do 15.10.2011 a 15.11.2011.
Navrhovateľ uviedol, že časť týchto nákladov vo výške 17,20 € bola uhradená zo splátky zo dňa 19.3.2012. V ostatnom sa odvolával na podanie zo dňa 31.10.2013 označeného ako špecifikácia dlžnej sumy.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že ako dominus litis civilného konania vymedzil v žalobnom návrhu predmet konania na zaplatenie zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 147,- €. Navrhovateľ je tak toho názoru, že súd sa nemá zaoberať skutočnosťami, ktoré nie sú predmetom sporu.
Odporca na pojednávaní dňa 13.02.2014 vypovedal, že mal viacero dlžôb a v tomto prípade prestal splácať dlh, pretože nemal dostatok fin.prostriedkov, mal súrnejšie dlhy, tak zostal dlžný so sumou, ktorá bola rozdielom medzi tým, čo zaplatil a sumou poskytnutého úveru. Má prisľúbené zamestnanie. V súčasnosti pracuje na dohodu a od marca bude v trvalom pracovnom pomere.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obch.zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obch.zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 351 ods. 1 Obch.zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 324 ods. 2 Obch.zák. záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Občianskeho zákonníka .“/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikla zmluva o úvere, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 279,- € a záväzok odporcu poskytnutý úver vrátiť spolu 357,- €, a síce 15 splátkami po 24,59 €.
Nakoľko je všeobecne známe, že poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa, a v konaní sa nepreukázalo, že by odporca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, súd považuje túto zmluvu za spotrebiteľský úver. Pretože zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, súd použil najmä ustanovenia Obchodného zákonníka, ale tiež použil tie ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, prípadne upravujúce tie právne vzťahy, ktoré Obchodný zákonník neupravuje.
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 147,- €. Navrhovateľ ako dominus litis vymedzil predmet konania a súd skúmal, či povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi túto sumu ešte stále existuje a nezanikla napríklad splnením. Naviac, hoci sú dodávateľ (veriteľ) a spotrebiteľ teoreticky v rovnocennom postavení, reálne má dodávateľ oproti spotrebiteľovi informačnú prevahu, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemôže ovládať jednotlivé právne predpisy, upravujúce ochranu spotrebiteľa rovnako dokonale ako navrhovateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. V spotrebiteľských zmluvných vzťahoch práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch (napr. rozsudok zo dňa 4. októbra 2007, Rampion a Godard, C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Preto je súd povinný vstúpiť do vzťahu medzi nimi, aby z tejto faktickej rovnosti vytvoril rovnosť reálnu.
Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi 357,- € a vrátil mu len 254,93 €. Pokiaľ navrhovateľovi počas trvania zmluvného vzťahu nevznikol nárok na ďalšie peňažné plnenia, tak by zostávalo odporcovi vrátiť navrhovateľovi ešte 102,07 € a vo zvyšnej časti jeho povinnosť vrátiť túto peňažnú čiastku splnením zanikla (§ 324 ods. 2 Obch.zák.).
Navrhovateľ ale žiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu 147,- €. Tento rozdiel po prvýkrát špecifikoval ako zmluvnú pokutu a neskôr ju definoval ako náklady spočívajúce v uplatnení pohľadávky.
Avšak súd sa nemôže stotožniť so spôsobom, akým si navrhovateľ náklady na uplatnenie pohľadávky vyčíslil. Je neprípustné, aby navrhovateľ vyčíslil paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky pomernou sumou pripadajúcou na každého jedného klienta, ktorý je v omeškaní. Žiaden zákon síce takýto postup vyslovene nezakazuje, ale pokiaľ by súd pripustil takýto postup pri určovaní príslušenstva, spotrebitelia, ktorí sa dostali do omeškania so zaplatením jednej splátky a po doručení upomienky ju okamžite dodatočne uhradili, by doplácali na spotrebiteľov, ktorí nič neplatia a upomienky sa im doručujú opakovane, prípadne sú dokonca i osobne navštevovaní zamestnancami veriteľa za účelom ich presvedčenia, aby začali platiť. Podľa názoru súdu, navrhovateľom požadované náklady sú nepreukazné, navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože navrhovateľ náklady na uplatnenie pohľadávky, ktoré mu vznikli voči odporcovi vôbec nešpecifikoval, súdu predložil len ich všeobecný výpočet, preto súd v tejto časti jeho návrh zamietol.
Súd sa nestotožnil ani s postupom navrhovateľa, ktorý za súčasť príslušenstva považuje režijné náklady ako mzdové náklady (46,51 € mesačne na 1 klienta) a ostatné režijné náklady (21,11 €). Jednak sú tieto náklady absolútne nepreskúmateľné, pretože súd by musel poznať mesačnú výšku týchto nákladov a počet klientov v omeškaní, pričom ani jedno mu nie je známe, a jednak spotrebiteľ - odporca vôbec nie je povinný znášať tieto náklady. Možnosť, že spotrebiteľ nezaplatí včas a riadne svoje splátky, je súčasťou podnikateľského rizika, ktoré znáša veriteľ - navrhovateľ a toto riziko premieta do výšky úroku. Práve v prípadoch nebankových spoločností, kde je toto riziko vyššie v porovnaní s bankami, sú vyššie v porovnaní s bankami i úroky. Navyše tieto režijné výdavky mohla pokryť i zmluvná pokuta, pokiaľ by si ju navrhovateľ dojednal v súlade so zákonom a následne by ju i v konaní uplatnil, čo však tiež neurobil.
Z uvedeného dôvodu má tak súd za to, že odporcovi už dodatočne nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žiadne ďalšie finančné plnenia, a teda mu zostáva zaplatiť navrhovateľovi len 102,07 € titulom nesplateného úveru a v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.
Okrem „istiny“ si uplatnil navrhovateľ i nárok na zaplatenie zmluvného úroku 39 % ročne zo sumy 216,50 € od 05.06.2012 do 19.03.2013, zo sumy 196,- € od 20.03.2013 do 18.04.2013, zo sumy 147,- € od 19.04.2013 do zaplatenia.
Vzhľadom na nesprávny postup pri určovaní nákladov na uplatnenie pohľadávky, súd konštatuje, že uplatnený úrok je nepreskúmateľný. Navrhovateľ vždy započítal časť z úhrad odporcu na úhradu nákladov na uplatnenie pohľadávky. Nakoľko však navrhovateľovi nárok na ich zaplatenie nevznikol, mal tieto čiastky správne započítať na úrok, iné poplatky alebo na istinu. Z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil, nevyplýva, na aký účel by sa tieto platby mali priradiť, preto nie je možné určiť, aká časť z jednotlivých platieb by sa mala priradiť na úrok a iné poplatky, ktoré už nemožno ďalej úročiť, a aká časť na istinu, ktorá by bola ďalej úročená. Navyše zmluvné úroky čiastočne boli zahrnuté už i v žalovanej „istine,“ ktorú súd navrhovateľovi priznal.
Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ zvolil ako spôsob ukončenia úverového vzťahu odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ sa odstúpi od zmluvy o úvere, obchodný zákonník stanovuje, že veriteľovi vzniká právo na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi, ale nestanovuje, za aké obdobie môže tieto úroky požadovať. Podľa súdu by v tomto prípade teda bolo potrebné uplatniť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a priznať navrhovateľovi úroky len do doby, kedy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, lebo týmto okamihom zmluva zanikla ex tunc (§ 351 Obch.zák.), vrátane všetkých práv, ktoré z nej vyplývajú, teda i práva žiadať úroky. Podľa § 349 Obch. zák. zmluva zanikla dňom 12.06.2012, keď bolo odstúpenie doručené odporcovi. V odstúpení síce navrhovateľ uviedol, že odstúpenie nadobúda účinnosť až dňom 31.07.2012, avšak navrhovateľ sa nemôže jednostranným vyhlásením odchýliť od ustanovení Obchodného zákonníka v neprospech spotrebiteľa, ktorý by tak musel platiť úroky za dlhšie časové obdobie, teda pokiaľ by boli preskúmateľné.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanov. § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania.
Možnosť zosplatniť úver bola dohodnutá vo VOP a navrhovateľ odporcu upozornil na uplatnenie svojho práva a poskytol mu lehotu na splnenie, preto ku dňu 01.08.2012 bol odporca v omeškaní so zaplatením 249,33 €, pretože k tomuto dňu mal vzhľadom k doručenému odstúpeniu od zmluvy povinnosť zaplatiť celý úver, no zaplatil len 107,67 €. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca zaplatil dňa 10.01.2013 sumu 49,- €, dňa 19.03.2013 sumu 49,26 € a dňa 18.04.2013 sumu 49,- €. Čiastka so zaplatením ktorej bol odporca v omeškaní sa tak vždy od nasledujúceho dňa znížila o sumu, ktorú odporca uhradil.
Odporca sa dostal do omeškania dňa 01.08.2012, čo bola lehota, dokedy mal podľa odstúpenia od zmluvy poskytnuté peniaze vrátiť. K prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,75 % a sadzba úroku z omeškania tak bola 8,75 %.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania nasledovne: 8,75 % ročne zo sumy 249,33 eur od 1.8.2012 do 10.1.2013 , zo sumy 200,33 eur od 11.1.2013 do 19.3.2013, zo sumy 151,07 eur od 20.3.2013 do 18.4.2013, zo sumy 102,07 eur od 19.4.2013 do zaplatenia a vo zvyšku uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 147 €. Súd jeho návrhu vyhovel v časti týkajúcej sa 102,07 € a vo zvyšku 44,93 € návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa tak bola 69 % (102,07/147 x 100%) a miera úspechu odporcu bola 31% (44,93/147 x 100%). Čistá miera úspechu navrhovateľa tak bola 38%.
Navrhovateľovi vznikli trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a titulom trov právneho zastúpenia takto:
- prevzatie a príprava podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 16,60 € eur + 7,81 eur paušál,
- podanie vo veci samej - návrh zo dňa 07.10.2013 podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 16,60 eur + 7,81 eur paušál,
Spolu náhrada trov právneho zastúpenia 48,82 €, čo po navýšení o DPH predstavuje 58,58 €. Vzhľadom na to, že miera čistého úspechu navrhovateľa bola len 38%, súd mu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal len pomernú časť náhrady trov konania, t.j. 6,27 € titulom náhrady trov konania a 22,26 € titulom trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.