Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-183-2014.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/183/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Bratislava, Olejkárska 1, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER-KÁN & PARTNERS, Bratislava, Nám. A. Benku 9, P. O. BOX 75 proti odporcovi: L. X., bytom B. XXX/XX, O., zastúpený opatrovníčkou Y., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 20C/323/2013-26, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné plnenie vo výške 50,70 eura z titulu porušenia zmluvy o preprave zo strany odporcu. Plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi plnú náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku však podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil na sumu 16,60 eura, pretože v danom prípade sa jedná o drobný spor a zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia 11,72 eura. Súd mal z listinných dôkazov za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol občianskoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca nastúpil do dopravného prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby, poskytované navrhovateľom. Bolo preto povinnosťou odporcu ako cestujúceho zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. Odporca túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného lístka. Preto podľa § 8 ods. 5, ods. 6 zák. č. 514/2009 Z.z., podľa článku 6 Prepravného poriadku navrhovateľa a článku 5 Tarify navrhovateľa, platných a účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50 eur a cestovné vo výške 0,70 eura, t.j. spolu 50,70 eura. S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú súdny poplatok 16,50 eura za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 87,88 eura. Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 15.04.2013, podanie návrhu na súd 20.06.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 eura x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 eura x 2 úkony + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, t.j. spolu 58,58 eura. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon, a síce za pokus o zmier a ďalšiu poradu s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie veci a príprava zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné uplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie odporcu, dátum porušenia prepravných
podmienok, v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd potom podľa § 150 ods. 2 O.s.p. priznal 20 % z trov 58,58 eura za dva úkony právnej služby, t.j. 11,72 eura, ktoré zníženie považoval za primerané vzhľadom na uvedené skutočnosti.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej výške a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eura. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu, upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné vykladať ako trovy aspoň dvakrát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza, že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezohľadňujúce náročnosť právneho zastúpenia navrhovateľa, ako aj jeho práv na zastúpenie advokátom.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu, a odvolací súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci, a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie, ako uplatnená pohľadávka, tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.
Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v napadnutej časti vecne správne, a odvolací súd ho preto potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .