Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoP-26-2013.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. detí Y. H., nar. XX.XX.XXXX, mal. Q. H., nar. X.X.XXXX, mal. Q. H., nar. X.X.XXXX, bytom F., T. X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, pochádzajúcich z rodičov U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. X, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4P148/2012-117 z 11.6.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Zrušuje rozsudkom vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2C 127/2011-36 z 15.12.2011 vo výroku o výživnom pr mal. deti tak, že toto výživné zo strany otca mal. detí U. H., nar. XX.X.XXXX, znížil pre mal. Q. H. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 27 eur mesačne, mal. Y. H. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 27 mesačne a pre mal. Q. H. zo sumy 60 eur mesačne na suma 27 eur mesačne, ktoré výživné je otec mal. detí povinný uhrádzať vždy do 10-tého dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky Y. H., počnúc 6.6.2012. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec detí je od 9.5.2012 vo výkone trestu odňatia slobody a z toho dôvodu sa jeho pomery majetkové a finančné zmenili, keďže nebol zaradený do pracovného programu, je v hmotnej núdzi. Rovnako mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť voči mal. A. W., nar. XX.X.XXXX. Dňa 15.8.2013 utrpel úraz v dôsledku toho bol aj vyradený z práce. Matka žije v spoločnej domácnosti s mal. deťmi, o ktoré sa riadne stará. Mal. Q. a mal. Q. majú zdravotné problémy, potrebné je navštevovať alergológa a podávať im každý deň lieky. Maloletý Q. má nábeh na astmu, často kašle a mal. Q. má ten istý problém. Býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde spolu obývajú jednu samostatnú izbu. Otec si dlhodobo riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, preto vymáha dlh na výživnom prostredníctvom exekúcie. Má pravidelné výdavky do práce vo výške 70 eur mesačne, lieky na mal. Q. a Q. 15 eur mesačne a prispieva na domácnosť 100 eur mesačne. Maloletá Q. má 10 rokov a je žiačkou 4 ročníka základnej školy. Maloletá Y. má 8 rokov, je žiačkou druhého ročníka ZŠ a maloletý Q. má 6 rokov a nastúpil do základnej školy. Okrem toho mal. Q. chodí do ZUŠ na hru na klavír, okrem toho bolo deťom
potrebné zakúpiť počítač kvôli hodinám informatiky v škole. To si mohla dovoliť len vďaka pomoci jej matky. Pracuje vo firme TREVES Slovakia, s.r.o. a jej mesačný príjem je 470 až 490 eur mesačne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny plní náhradné výživné vo výške 150 eur mesačne. Z príjmu otca vyplynulo, že v roku 2012, kedy bol aj zaradený do práce zarobil za rok 654,34 eur, v roku 2013 18,5 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. V svojom odvolaní uviedla, že nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, poukázala na vek detí a na potreby, ktoré sú spojené tak s návštevou školy ako so zdravotnými problémami, ktoré sú u detí jednak mal. Q. a Q. v dôsledku respiračných a alergických chorôb a tiež skolióze u mal. Q., ktorá navštevuje aj rehabilitačné cvičenia. Rovnako mal. Q. nastúpi v septembri 2013 do školy s čím sú spojené samozrejme výdavky na zakúpenie školských potrieb, tašky, oblečenia, kvôli hodinám informatiky zakúpila počítač, len vďaka pomoci svojej matky, ktorá si zobrala na svoje meno pôžičku a teraz ju spláca. Maloletá Q. navštevuje ZUŠ, hrá na klavír, úhrady sú 35 eur polročne, preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a ponechal výživné v naposledy stanovenej výške, to znamená na najstaršiu dcéru 80 eur, následne na mladšiu dcéru a syna po 60 eur mesačne.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada potvrdiť rozsudok prvého stupňa vzhľadom na to, že odvolanie matky je nedôvodné a žiadal, aby mal vedomosti o tom ako sa deťom darí, keďže je výkone trestu odňatia slobody.
K odvolaniu matky sa vyjadril aj opatrovník, ktorý rovnako navrhoval v záujme maloletých detí zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a ponechať výživné podľa poslednej úpravy v zmysle rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni 2C 127/2011-36 z 15.12.2011.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V tomto konaní bolo nezhodne zistené, že posledná úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni dňa 15.12.2011. Vtedy bolo určené výživné na mal. deti vo výške 80 eur na najstaršiu dcéru Q. a na mladšiu dcéru Y. a syna Q. po 60 eur mesačne. V tom čase poslednej úpravy okrem toho bol otec samostatne zárobkovo činnou osobou s tým, že jeho príjem bol cca 300 mesačne. Matka bola v tom čase evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych a rodiny v Starej Ľubovni s príjmom 66,06 eur ako prídavky na detí a 200 eur ako náhradné výživné. Maloletá Q. bola žiačkou tretieho ročníka ZŠ v F., mal. Y. prvého ročníka v ZŠ F. a mal. Q. navštevoval materskú školu. Maloletá Q. navštevovala hru na klavír na ZUŠ. V súčasnej dobe deti už navštevujú vyššie ročníky základnej školy a aj maloletý Q. nastupuje do prvého ročníka ZŠ.
Otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Od 9.5.2012 a v dôsledku úrazu, ktorý utrpel nebol zaradený do pracovného procesu, matka vedie voči nemu exekučné konania pre dlžné výživné, keďže výživné nie je schopný platiť vo výške ako bol stanovený súdom. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol už rozsudkom z 23.10.2012, kedy návrh otca na zníženie výživného zamietol. V dôsledku odvolania otca bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené rozsudkom 2CoP 95/2012-69, 18.2.20123 a bolo uložené ako povinnosť súdu prvého stupňa vychádzať z aktuálnych problémov zárobkových, majetkových u oboch rodičov. Vzhľadom na situáciu, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody stráca objektívnu možnosť zabezpečiť si vyšší príjem a v súčasnej dobe otec žiaden príjem z práce vo výkone trestu odňatia slobody nemá. S poukazom na to, že v prípade, že trest odňatia slobody skoční nie je ničím bránené, aby bolo určené deťom primerané výživné, ktoré je potrebné na pokrytie ich potrieb.
Z vykonaného dokazovania rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplynulo, že pomery sa u otca nezmenili, naďalej bol vo výkone trestu odňatia slobody a z toho dôvodu nebolo možné rozhodnúť vzhľadom na príjem otca za rok 2013 v celkovej sume 18,50 eur, inak ako vyhovieť návrhu na zníženie výživného, čo vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine. Odvolací súd plne chápe situáciu matky, ktorá pracuje, stará sa o deti v školskom veku, že takýto verdikt súdu prvého stupňa je pre ňu neprijateľný. Na druhej strane je potrené vychádzať z aktuálnych pomerov účastníkov konania a vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané z daného stavu, žeby sa otec vyhýbal zamestnaniu, ale je vo výkone trestu odňatia slobody, kde dokonca utrpel úraz ruky, preto nie je zaradzovaný do pracovného procesu a teda nemá žiaden príjem. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa po doplnenom dokazovaní je vecne správne. Tak ako uviedol súd prvého stupňa, to isté zdôrazňuje odvolací súd, že ako náhle sa zmenia pomery na strane otca to znamená, že bude ukončený výkon trestu odňatia slobody, situácia sa zmení a matke nič nebráni podať návrh na zvýšenie výživného a otcova povinnosť je všemožne sa snažiť, aby zabezpečil výživné pre deti primerané ich veku a potrebám, keďže ide deti školopovinné.
Preto súd rozsudok okrem výroku o zamietnutí v prevyšujúcej ako vecne správny potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a §146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže išlo o konanie o úpravu práv a povinnosti voči mal. deťom, kde môže začať konanie aj bez návrhu na trovy odvolacieho konania účastníkom súd nepriznal.
Pokiaľ išlo o výrok súdu prvého stupňa, ktorý v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, keďže tento žiadal znížiť výživné po 25 eur na jedno dieťa a súd prvého stupňa rozhodol tak, že znížil výživné na 27 eur na jedno dieťa, vzhľadom k tomu, že išlo o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom rodiča, nie je potrebné rozhodovať o takomto nároku, ktorým nevyhovuje v celom rozsahu súd prvého stupňa, pokiaľ ide o výšku výživného, preto súd podľa § 221 O.s.p. tento výrok ako nadbytočný zrušil bez ďalšieho postupu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.