Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-138-2013.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/138/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci navrhovateľa: K. I., R.. X.X.XXXX, D. XXX XX H. Č..XXX, proti odporkyni: R. I., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/X, XXX XX Ž., v konaní o zvýšenie výživného plnoletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca voči oprávnenej R. I. uložená rozsudkom OS Žilina č.k. 37P/251/2011 - 122 zo dňa 30.11.2011 vo výške 110,- Eur sa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku z n i ž u j e na sumu 49,79 Eur mesačne, ktorú sa navrhovateľ naďalej z a v ä z u j e platiť vždy do 15- teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje na účet oprávnenej do času, kým sa nezmenia pomery.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu (pôvodne ku konaniu poručenského oddelenia tunajšieho súdu k sporu 9P 147/13) dňa 6.5.2013 domáhal voči odporkyni zníženia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/251/2011 zo dňa 30.11.2011 vo výške 110,- Eur s účinnosťou od doručenia návrhu na začatie konania na sumu 39,83 Eur mesačne. Návrh odôvodnil námietkami proti dôvodom predchádzajúceho rozsudku, ako aj zmenou jeho finančnej situácie k horšiemu. Práca pre neho ako živnostníka nie je žiadna, v r. 2013 dva a pol mesiaca pracoval na stavebných prácach v Begicku, z čoho dostal zaplatenú iba zálohu vo výške 300,- Eur a ďalšie peniaze sú pravdepodobne nedostupné. So životnými nákladmi mu pomáhajú jeho rodičia.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrila dňa 17.1.2014 (s chybou v písaní „2013“) tak, že situcia zašla ďaleko. Ona namieta navrhovateľovi formulácie, ktoré proti nej používa a sama uvádza, že ona od septembra je študentkou denného štúdia na Prešovskej univerzite v Prešove. Je pravdou, že podala proti navrhovaterľovi trestné oznámenie pre neplatenie výživného, bez ohľadu na tvrdenia navrhovateľa je to jej rozhodnutie. Nechce viesť spor, preto s návrhom súhlasí. Potreby študenta sú vyššie než aj v súčasnosti určné výživné 110,- Eur, v živote sú aj iné dôležité veci.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.2.2014.
Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa pridržiaval podaného návrhu a najmä dodal, že za r. 2013 ešte nemá podané daňové priznanie, ale zase mu z bilancie vyplýva, že mal príjmy okolo 2.000,- € ročne a z týchto musí platiť ako výdavky minimálne sociálnej aj zdravotnej poisťovni spolu vo výške 150,- € mesačne, túto povinnosť zatiaľ za neho platili jeho rodičia. K môjmu obnovovaniu živnosti sa vyjadruje, že práca nie je hlavne v zime, preto sa môže spravidla koncom roka zo živnosti odhlásiť a vtedy sa po 6
mesiacoch môže zase prihlásiť. On sa koncom roka zo živnosti odhlásil a potom neskôr prihlásil, nie si istý, či to bolo už koncom r. 2012 alebo 2011. Výpisom z listu vlastníctva sa bránil naopak proti zvýšeniu výživného tak, že matka detí - jeho bývalá manželka okrem bytu na Hájiku dostala aj ďalší v Podhorí a žije tam s ďalšou osobou, ktorú on vyznačil, zmluvou o pôžičke preukazuje, že on si na výživné svojich detí musel požičať.
Odporkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila.
Na základe dokazovania vykonaného výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi súd zistil:
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/251/2011 zo dňa 30.11.2011 vo výške 110,- Eur bol tunajší navrhovateľ zaviazaný prispievať svojim deťom tunajšej navrhovateľke R., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 110,- Eur, a ďalšej dcére A., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške 110,- Eur.
Podľa obsahu daňových priznaní navrhovateľa (č.l. 8, 9 spisu) navrhovateľ v r. 2011 nevykázal žiaden ročný základ pre výpočet dane (hrubý príjem) a v r. 2012 vykázal ročný základ pre výpočet dane vo výške 319,27 Eur.
Podľa zmluvy o pôžičke zo 4.1.2013 si navrhovateľ požičal od veriteľa č. 1 C. I. 1.000, Eur a od veriteľa v r. 2/ D. D. 500,- Eur na výživné svojich detí.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 Zákona o rodine
1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky na zníženie vyživovacej navrhovateľa voči odporkyni podľa výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal súd z možností a schopností navrhovateľa ako otca, ako aj oprávnených potrieb odporkyne ako jeho plnoletej dcéry, teda oprávnenej.
Na strane oprávnenej je namieste poznamenať, že jej životné potreby sú jednoznačne odôvodnené aj vo vyššje výške, než je či už doterajšie, alebo aj navrhované znížené výživné. Podporne v tejto súvislosti sumou životného minima podľa zák. č. 601/2003 Z.z. v znení účinnom v súčasnosti je 198,09 Eur, takže prakticky tieto životné náklady ako primerané vyplývajú zo všeobecne známych skutočností, aj bez osobitného dokazovania. Navyše životné náklady navrhovateľky sú osobitne odôvodnené jej štúdiom na vysokej škole, čo síce odporkyňa sama ani len východiskovou správou školy nepreukázala, ale v tomto bolo možné rámcovo vychádzať zo zhodných tvrdení sporových strán.
Otec oprávnenej nemá pravidelný mesačný príjem, jeho príjmom je príjem zo závislej činnosti. Je namieste skonštatovať, že keď navrhovateľ svoje živnostenské oprávnenie nezrušil úplne, nie sú vierohodné jeho vyjadrenia, že by bol reálny iba jeho deklarovaný symbolický príjem, lebo jeho poberanie po dlhšiu dobu by bolo ekonomicky neúnosné. Oproti tomu by vierohodnejším krokom bolo prihlásenie na do evidencie uchádzačov o zamestnanie a plnenie podmienok evidovaného uchádzača. Na druhú stranu pozastavenie živnostenského oprávnenia v minulosti je podporným dôkazom o nedostatku tohto zdroja príjmu predovšetkým vzhľadom na sezónnosť prác. Týmto dôkazom už nie je zmluva o pôžičke predložená navrhovateľom, keďže pôžička nie je definitívnym riešením vzniknutej situácie a navyše z hľadiska zníženej vierohodnosti jej poskytnutia táto nebola preukázaná výpisom o bankovom prevode, ktorý by bol potvrdením banky ako nezávislej finančnej inštitúcie. Za úplne nespôsobilý dôkaz k preukazovaniu osobných pomerov účastníkov súd považuje výpis z listu vlastníctva predložený navrhovateľom, s vyznačením inej osoby, než je ktorýkoľvek z rodičov odporkyne, za vlastníka bytu.
Pri určovaní výšky výživného sa súd riadil zásadou, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na jednu stranu stranu sa odporkyňa môže podieľať zároveň na životnej úrovni svojej matky, ktorej príjmom alebo naopak výdavkami vôbec neargumentovala, na druhú stranu obidvaja títo rodičia navrhovateľky majú okrem navrhovateľky aj druhú vyživovaciu povinnosť k toho času neplnoletej sestre navrhovateľky Nikole. Pri danej procesne aktivite odporkyne ako plnoletej účastíčky tohto konania, ktorá nepolemizovala so životnou úrovňou navrhovateľa preukazovanou vyššie oboznámeným spôsobom, sa súd napokon priklonil ku skutovému hodnoteniu vykonaného dokazovania, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa sú obmedzené iba na možnosť prispievať tunajšej odporkyni výživným vo výške 49,79 Eur. Súd preto určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na plnoletú odporkyňu ako jeho dcéru odkázanú na príjem svojich rodičov, v zníženej výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd by automaticky uvážil ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, ale vec bola charakteru spojeného s potenciálnym preukazovaním osobných pomerov účastníkov, čo spravidla bráni sporovej strane od začiatku stanoviť svoj postoj v spore spojený s uvádzaním určitých skutočností alebo dôkazov. Každopádne navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.