Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-441-2012.pdf
PDF · 104.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/441/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO : 36234176, proti odporkyni: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX, o 287,06 eur a príslušenstvo, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/174/2011
- 36 zo dňa 6. augusta 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa 1/ návrh zamietol (ktorým sa pôvodne navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 297,06 eur, avšak po obmedzení ním požadovaného žalobného nároku, ktorý vzal čo do rozsahu zaplatenia 10 eur späť, súd prvého stupňa v tejto časti uznesením č. k. 3C/174/2011-27 konanie zastavil) a 2/ odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na obsah úverových podmienok zmluvy a to Hlavy 7 § 3 a § 6 Hlavy 8 § 1, § 2, § 3, § 10, Hlavy 9 § 5 a §7, Hlavy 13 § 3, ako aj § 37 ods.1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4 a § 544 ods. 1, 2 O. z. ( Občiansky zákonník č. 40/1964Zb v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a ust. § 4 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Vecne potom tým, že návrh nebol podaný dôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol. V konaní totiž nebolo preukázané, žeby medzi odporkyňou a navrhovateľom došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá by zodpovedala ustanoveniam zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, ktoré (§ 4 ods. 1, 2 cit. zák.) vyžaduje písomnú formu zmluvy a ďalšie náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 tohto zákona. Odporkyňa s navrhovateľom uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom kúpy tovaru vo výške niekdajších 7.990 Sk. V rámci tejto primárnej zmluvy navrhovateľ vnútil odporkyni v rámci predtlačeného formulára aj iný právny úkon než ten, o ktorý mala odporkyňa v danom čase záujem a tak jej nanútil ďalšiu zmluvu, o ktorú záujem nemala a jej úmysel nesmeroval k uzavretiu takejto zmluvy. Takéto konanie navrhovateľa je potom potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, a preto súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Tiež uviedol, že v danom prípade sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby, tzn. spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Pri uzatváraní tohto „sekundárneho právneho úkonu“ je zrejme nedostatok slobodnej určitej a vážnej vôle odporcu časťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, a preto aj s poukazom na ust. § 37 O. z. je tento úkon neplatný. Odporkyňa súčasne jedným podpisom na prednej strane zmluvy podpísala aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho úkonu a ktorého podmienky sú ďalej uvedené len v úverových podmienkach všeobecne pre každú zmluvu o revolvingovom úvere. Z toho dôvodu zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať ako individuálne dojednanú, keď jej text je písaný malým
písmom (oproti zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedenej v hornej časti zmluvy) a nachádza sa v spodnej časti zmluvy za inými všeobecnými časťami zmluvy, ktoré sa zdajú byť len nepodstatnými časťami zmluvy. V tejto časti zmluvy sa len konštatuje, že účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, pričom pri výške úverového rámca a ostaných podmienkach sa odkazuje na úverové podmienky. Táto ,,zmluva“ neobsahuje ani podstatné náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 a to najmä RPMN, údaj o úroku, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V úverových podmienkach v hlave 9 § 7 je síce uvedené, že mesačná úroková sadzba je rovná základnej úrokovej miere uvedenej v aktuálnom sadzobníku poplatkov, súd však nepovažoval uvedené ustanovenie za riadne dojednanie úroku za poskytnutý úrok pre jeho neurčitosť. Súd má za to, že všeobecné úverové podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru, a teda nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver, prípadne RPMN. Taktiež v žiadnych listinných dôkazoch sa nenachádza údaj o RPMN a ani skutočnosť o tom, že bol odporca o výške RPMN informovaný. Za takýto dôkaz nemožno považovať listinný nazvaný ako ,,Strieborná karta Home credit“, ktorý pripojil navrhovateľ k návrhu a v ktorom je uvedený úverový rámec: 500 eur - 1350 eur, úroková sadzba 2,21 % mesačne, poplatok za vedenie účtu 1,49 eur mesačne a ostatné údaje a poplatky, avšak z ktorého nevyplýva, ktorej zmluvy a ktorého účastníka sa táto listina týka. Odhliadnuc od konkrétne vytknutých nedostatkov potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá v predpísanej písomnej forme, a preto je táto zmluva neplatná. Pri absencii riadnej písomnej dohody strán neexistuje potom ani dohoda o výške úroku z úveru, výške úroku z omeškania a ani dohoda o zmluvnej pokute alebo poplatkoch, ktoré si navrhovateľ nárokuje. Vzhľadom na to, že zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej požaduje navrhovateľ plnenie je neplatná, nemôže byť návrh navrhovateľa dôvodný, najmä pokiaľ ide o istinu, uplatnené nároky na zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov a zmluvných pokút, ktoré by mohli byť uplatnené len základe platnej zmluvy, a preto súd celý návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnej odporkyni súd náhradu trov nepriznal, nakoľko odporkyňa si trovy nevyčíslila a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, a preto súd o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s použitím odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písmeno d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ odvolaním napadol rozsudok v celom jeho rozsahu a poukázal predovšetkým na to, že odporkyňa podpísaním úverovej zmluvy č. 3611037914, podpísala a súhlasila aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednania o revolvingovom úvere. Odporkyňa však pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musela byť vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s tým, že podpisom úverovej zmluvy, zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporkyni nevznikli, keďže muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu z jeho strany k aktivácii karty. Nesúhlasil s tvrdením, že uzavretím zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru porušil zmluvnú slobodu odporkyne, tým spôsobom, že podpisom jednej zmluvy nanútil podpis ďalšej zmluvy. Z chovania odporkyne je evidentné, že mala záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože vykonala prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Aj keď v danom prípade ide o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter, súd prvého stupňa si nemôže osvojovať úlohu advokáta toho ktorého spotrebiteľa. S poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka pokiaľ má byť právny úkon neplatný musí zistiť určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi nastáva bez ohľadu na to, kto tento rozpor spôsobil a bez ohľadu na to, či druhá strana bola pri vzniku právneho úkonu v dobrej viere. Predmetná úverová zmluva nebola a ani nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a nebola ani uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, preto názor súdu prvého stupňa je neopodstatnený a neodôvodnený. Uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach a vôbec už nie k nerovnováhe značnej ku škode odporkyne. Čo sa týka úverových podmienok poukázal na ustanovenia Hlavy 8 § 1, § 2, Hlavy 9 § 4 a Hlavy 13 § 10 a 17 a s poukazom na ich obsah uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný, bola dodržaná predpísaná forma ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je zmluva o revolvingovom úvere platná. V závere odôvodnenia podrobne špecifikoval uplatnenú sumu a zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil danú zmluvu neplatnú ako celok. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskej veci Perenič a Pereničová verzus SOS Financ spol. s r.o., vo veci C453/10, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 zo dňa 29.6.2010, z ktorého vyplýva názor, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 28,80 eur, zmluvný úrok vo výške 179,13 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 17,49 eur a mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 38,82 eur, úrok z omeškania zo sumy 28,80 eur vo výške 0,024 % denne od 15.7.2009 do zaplatenia spolu s trovami prvostupňového a odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p., po uskutočnení odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania uvedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/174/2011 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 28,80 eur, zmluvného úroku vo výške 179,13 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 17,49 eur a mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 38,82 eur, úroku z omeškania zo sumy 28,80 eur vo výške 0,024 % denne od 15.7.2009 do zaplatenia spolu s trovami konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol.
Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť a navrhovateľovi čerpaný úver nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených návrhom.
V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 11.8.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 11.8.2008, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 11.8.2008 založenej v spise a úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3808066946, v ktorej je uvedené, že úver sa poskytuje ako finančná hotovosť na kúpu tovaru, digitálneho fotoaparátu Samsung, výška úveru bola niekdajších 4.129 Sk (137,06 eur), mesačná splátka 1.186 Sk, počet splátok 4, RPMN 118,89 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky uvedené na rube tejto listiny na samostatných listoch, pričom odporkyňa podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaná. Podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach.
Podľa návrhu doručeného súdu dňa 1.12.1981, navrhovateľ sa ním domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť istinu vo výške 28,80 eur, zmluvný úrok vo výške 179,13 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 17,49 eur, zmluvnú pokutu vo výške 22,30 eur, sankčný úrok 10,52 eur, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 38,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 28,80 eur od 15.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to na základe toho, že dňa 6.11.2006 uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č. 36110379141, ktorá je zároveň aj zmluvou o poskytnutí úveru č. 5703145014 s úverovým rámcom vo výške 331,94 eur a to v súlade s úverovými podmienkami. Odporkyňa bola tento úver oprávnená čerpať prostredníctvom úverovej karty. Keďže sa odporkyňa so splnením podľa zmluvných podmienok oneskorila a to s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšej ako 3 mesiace, navrhovateľ jej 29.6.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 302,06 eur. Odporkyňa po zosplatnení úveru zaplatila len 5 eur a teda dlží navrhovateľovi žalobné nároky požadované jeho žalobným návrhom.
Podľa Hlavy 8 § 1 sa účastníci dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať opakovane prostredníctvom úverovej karty, s dohodnutým úverovým rámcom vo výške niekdajších 15.000 Sk. Podľa Hlavy 8 § 2 účastníci dohodli, že úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať ak si bude riadne plniť svoje povinnosti. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny Sadzobník poplatkov a odmien.
Z vyššie citovaných ustanovení úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplýva, že za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli jednoznačne prehlásené iba úverové zmluvné podmienky, ktoré zároveň odporkyňa pri podpísaní zmluvy i prevzala. Za neoddeliteľnú súčasť úverových zmluvných podmienok bol prehlásený aj Sadzobník poplatkov, ktorý sa ale nachádza v metodickej príručke, ktorá ale podľa obsahu úverových zmluvných podmienok nebola doručená odporkyni pri podpise zmluvy, a ktorú má veriteľ iba oprávnenie zaslať až po tom, ako bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, teda nie v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).
Rovnako možno tiež konštatovať, že pri čerpaní úveru niekdajších 7.990 Sk (265,22 eur), priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi malým písmom a je len málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti zmluvy.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu, ktorý odporkyňa nemohla ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého stupňa kvalifikoval správne ako nekalú praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver) s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (získanie spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru - CC642 CA1). Z uvedeného postupu navrhovateľa potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne spätý so skutočnosťou, či vôbec mala reálnu možnosť odmietnuť poskytnutie revolvingového úveru. V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporkyňa sa môže v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne.
Čo sa týkalo odvolacej námietky navrhovateľa spočívajúcej v tom, že prvostupňový súd mal v prípade posúdenia neplatnosti zmluvy uznať jeho nárok titulom bezdôvodného obohatenia je treba uviesť, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p. návrh okrem iného musí obsahovať, čoho sa navrhovateľ domáha, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva. Opis rozhodujúcich skutočností je mimoriadne dôležitou súčasťou návrhu. Pod opisom rozhodujúcich skutočností treba rozumieť v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ odvodzuje opodstatnenosť návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodné skutočnosti vyplýva nielen z ust. § 79 O.s.p., ale aj z § 120 O.s.p., z ktorého je zrejmá povinnosť tvrdenia účastníkov konania. Treba zdôrazniť, že vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych alebo procesných predpisoch, ktoré sú predmetom konania. V konaní pred súdom každý z účastníkov uplatňuje svoje práva spravidla opierajúc sa o všeobecne záväzný právny predpis alebo dohodu zmluvných strán, a to práve preto, že právny predpis alebo dohoda s určitými skutočnosťami spája určité právne následky. Od skutkových okolností je potrebné odlišovať neuvedenie alebo nesprávne uvedenie právnej kvalifikácie v návrhu uvedeného skutkového stavu. Treba poukázať na to, že súd je viazaný nielen navrhovaným žalobným petitom, ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo, preto nemôže rozhodnúť tak, že prizná navrhovateľovi plnenie uvádzané v navrhovanom petite, avšak na základe iného skutkového (nie právneho) dôvodu ako je uvedené v návrhu, keď by napríklad priznal náhradu škody, resp. bezdôvodné obohatenie, hoci sa navrhovateľ domáha plnenia z úveru čo preukazujú skutkové tvrdenia v návrhu o peňažné plnenie, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., vrátane rozhodnutia o trovách konania potvrdil.
V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, preto jej podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.