Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/474/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu F. M. C., s.r.o., R., Z. X, IČO: 34 103 384, proti žalovanému P. M., bytom R. I., J. XXX, o zaplatenie 2.063,63 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -399 zo 17.6.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd nárok žalovaného z titulu započítania zamietol.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách účastníkov a trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu žalobcu, vrátane nároku žalovaného z titulu započítania zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Ďalším výrokom zaviazal žalobcu a žalovaného nahradiť trovy štátu, každého osobitne vo výške 657,30 €, na účet Okresného súdu Rožňava, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.063,63 € s prísl. titulom schodku, čo odôvodnil tým, že tento u neho pracoval ako obchodný zástupca s hmotnou zodpovednosťou, a to na základe pracovnej zmluvy a po ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, po inventarizácii bol zistený predmetný schodok. Vzal do úvahy obranu žalovaného ktorý namietal, že samotný žalobca mu dlhuje nevyplatenú mzdu za 3 mesiace a nevyplatil mu ani náhradu za spotrebované pohonné látky do služobného vozidla a ďalšie výdavky. Súd prvého stupňa po vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane vyhotovenia znaleckého posudku vec právne posúdil podľa a a po preskúmaní charakteru vzťahu existujúceho medzi účastníkmi dospel k záveru, že dohoda o hmotnej zodpovednosti nimi uzavretá je neplatná. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani existenciu skutočnej škody, ktorá mu pričinením žalovaného mala vzniknúť, a to predovšetkým v dôsledku svojho vlastného postupu (vykonaním skartácie dokladov). Vzhľadom na uvedené jeho žalobu musel v celom rozsahu zamietnuť. Citoval ďalej a , a uviedol, že žalovaný vo svojich podaniach označil svoje pohľadávky uplatňované voči žalobcovi z titulu započítania do výšky ním uplatnenej pohľadávky. Poukázal na to, že aj žalovaný bol povinný preukázať existenciu a výšku nárokov uplatnených v rámci započítania a keďže k tomuto nepredložil žiadne relevantné doklady, vyhodnotil jeho započítanie ako nedôvodné. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. berúc do úvahy, že úspech v konaní v rozsahu uplatnených nárokov nemal ani žalobca a ani žalovaný. O trovách štátu rozhodol v zmysle , a nakoľko ani jeden z účastníkov v konaní nemal úspech, uložil im obom povinnosť nahradiť trovy štátu v rovnakej miere, po jednej polovici, čo znamená v sume 657,30 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to vo výrokoch o trovách účastníkov, trovách štátu a v časti zamietnutia jeho nároku z titulu započítania. Upozornil, že počas celého súdneho konania svoje nároky voči žalobcovi uplatňoval len ako „obranu“, a to len do výšky žalovanej sumy. Túto „obranu“ vyslovil už v konaní pod sp.zn. a ani vtedy neuplatnil svoje nároky žiadnym protinávrhom. Zdôraznil, že v samotnom súdnom konaní bol úspešný, prvostupňový súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a súd nesprávne zamietol jeho nárok z titulu započítania. Svoje nároky voči žalobcovi neuplatňoval započítaním, iba v rámci obrany vyčísloval svoje nároky z titulu nevyplatených odmien a ohľadom jeho nároku súd svoje dokazovanie ani nezameral. V podstate ani nemal dôvod sa ním zaoberať, pretože žalobca nakoniec neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, výšku škody - schodku nepreukázal a z dokazovania tiež vyplynulo, že dohoda o hmotnej zodpovednosti nebola platná. V žiadnom prípade sa tak prvostupňový súd nemal zaoberať „započítaním vzájomných pohľadávok“, pretože takýto jednostranný úkon, t.j. započítací prejav ani nevykonal. Navrhol preto odvolaciemu súdu prvý výrok napadnutého rozsudku zmeniť tak, že časť výroku vynechá a ponechá ho iba v znení: súd žalobu žalobcu zamieta. Navrhol ďalej tiež zmeniť výrok o trovách konania účastníkov a tiež trovách štátu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu trovy konania vo výške 1.173,42 € a v ostatnej časti ho potvrdiť. Poukázal na priebeh celého konania a na to, že žalovaný sa sústavne nezúčastňoval pojednávaní vytýčených súdom, ignoroval súd a tak spôsobil prieťahy v konaní, čo bolo konštatované i v náleze Ústavného súdu SR III. ÚS 92/2013/30. Uvedeným postupom mu spôsobil zvýšené trovy konania, spočívajúce hlavne v cestovných nákladoch na trase z R. do B. a späť.

Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z , zistil, že žalovaným napadnutá časť výroku je nadbytočná, nemá oporu v platnej procesnej úprave a preto ju zrušil, pričom nadväznosti na to zrušil i súvisiace výroky o trovách konania.

Podľa odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

Podľa na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa vzájomný návrh je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Z cit. ustanovení vyplýva, že v záujme hospodárnosti konania, za splnenia zákonných podmienok je možné, aby žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoje práva vzájomným návrhom. Za vzájomný návrh je považovaný i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, ako uplatnil žalobca. Ak žalovaný uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa súd musí vysporiadať ako s otázkou predbežnou. Len ak navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca, má takýto prejav dôsledky predpokladané ustanovením . Správne posúdenie prejavu žalovaného je významné preto, aby súd rozhodol o celej prejednávanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku nie je potrebné o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Postačuje, ak sa s touto otázkou súd vyporiada v dôvodoch rozhodnutia. Len ak započítavaná pohľadávka prevyšuje plnenie uplatnené žalobcom, o vzájomnom návrhu sa rozhoduje vo výroku rozhodnutia.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že svoje nároky voči žalobcovi vyčísľoval iba v rámci obrany a nebol dôvod sa zaoberať „započítaním vzájomných pohľadávok“ vo výroku rozhodnutia a to tým skôr, že žalobca v časti ním uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno. Z obsahu spisu (rovnako ako z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava) nevyplýva, aby žalovaný voči žalobcovi svoje nároky uplatnil formou vzájomného návrhu a aby navrhoval, nech mu je prisúdené viac, ako uplatnil žalobca. Jeho prejavy mali teda vždy len povahu obrany, s ktorou sa súd prvého stupňa mal vyporiadať ako s otázkou predbežnou, a aj to len za predpokladu, ak by žalobca preukázal opodstatnenosť ním uplatneného nároku. V situácii, ak žalobca podľa záverov súdu prvého stupňa nepreukázal existenciu skutočnej škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný a ani existenciu platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, bolo potrebné žalobu (žalobcu) bez ďalšieho zamietnuť a nebolo potrebné osobitne sa ďalej vyporiadavať s nárokmi žalovaného, ktoré si v rámci obrany uplatňoval voči žalobcovi.

Vzhľadom na uvedené zamietnutie nároku žalovaného „z titulu započítania“, obsiahnuté vo výroku rozsudku sa odvolaciemu súdu javí ako nadbytočné a v tejto častí výrok preskúmavaného rozsudku bolo nevyhnutné zrušiť. Navyše možnosti využitia inštitútu započítania v pracovnom práve sú výrazne obmedzené.

V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa vychádzajúc z toho, že ani jeden z účastníkov nemal úspech v konaní v rozsahu uplatnených nárokov nesprávne rozhodol aj o trovách účastníkov. Z ustanovenia vyplýva, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na výsledok konania, žalovaný mal v konaní plný úspech a je nutné sa zaoberať tým, v akej výške mu patrí náhrada trov vynaložených na účelné bránenie práva. Obdobne pri trovách štátu ( ) je nevyhnutné o ich náhrade znovu rozhodnúť vychádzajúc z pomeru úspechu jednotlivých účastníkov, a to podľa výsledkov konania.

Úlohou súdu prvého stupňa po zohľadnení vyššie uvedených záverov bude opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov a tiež o trovách štátu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.