Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/361/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti odporcovi - Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -71 zo dňa 18.6.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, v ktorom okresný súd konanie zastavil (výrok II) a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania (výrok III) a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

N e d o t ý k a sa výroku uznesenia, v ktorom okresný súd zamietol návrh na spojenie všetkých vecí do jedného konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa zastavil konanie v horeuvedenej veci. Mal za to, že nedostatok podmienky konania spočívajúci v nepreukázaní predbežného prerokovania nároku navrhovateľa podľa je nedostatok odstrániteľný a preto vykonal opatrenia na jeho odstránenie. Odporca ani na výzvu súdu nepredložil kópiu konkrétnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (v tvrdenej exekučnej veci), nakoľko žiadosti navrhovateľa boli odporcovi doručené so sprievodnými listami, na základe tohto kritéria odporca vytvoril 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v 8 sprievodných listoch. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti adresovaných navrhovateľovi, tento nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenie o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú hodnotu, doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Z tohto dôvodu odporca považuje nárok navrhovateľa za predbežne neprerokovaný, nemôže jednoznačne potvrdiť či jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadosti o predbežné prerokovanie. Navrhovateľ (v reakcii na opísané stanovisko odporcu) uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum podania. Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporca založil do svojho príslušného spisu, on nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, disponuje však jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (obsahujúcou 43597 návrhov), ktorú môže poskytnúť k dispozícii súdu. Zdôraznil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka zo strany odporcu, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej veci podaný nebol.

Uvedené skutočnosti okresný súd vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom vo vzťahu k osobitnej podmienke konania - preukázaniu predbežného prerokovania uplatneného nároku príslušným orgánom - Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd zároveň poukázal aj na vyjadrenie odporcu, v ktorom uviedol, že dôkazné bremeno preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane navrhovateľa, nemôže zaťažovať odporcu, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. Z týchto dôvodov okresný súd konštatoval dôvodnosť postupu podľa posledná veta a konanie zastavil. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa prvá veta , navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto by mal nahradiť odporcovi trovy, odporca si trovy konania neuplatnil a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal záver súdu o nepreukázaní predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, odvolateľ zotrvával na tom, že podmienku konania splnil predložením zoznamu jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Dodal, že odporca nikdy nenamietal okolnosť, žeby navrhovateľ v konkrétnej posudzovanej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vytýkal súdu, že napriek viacnásobnému označeniu dôkazu (poukaz na spis MS SR) tento dôkaz nevykonal, jeho dôkazný návrh odignoroval bez kvalifikovaného odôvodnenia. Záver súdu o tom, že odporca nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie označil odvolateľ za nelogické a zavádzajúce. Uzavrel, že jednak predložil dôkaz preukazujúci danú skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. Okresný súd však napriek tomu k svojmu záveru nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Svoj záver súd prvého stupňa založil len na základe pochybnosti. Odvolateľ zdôraznil, že v posudzovanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v ním označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno konajúceho sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu podľa odvolateľa bolo vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) podľa odvolateľa neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. , proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Takýto postup okresného súdu, ktorý predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu. Vytýkal ďalej, že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Nesprávne aplikoval ustanovenie On v dôsledku tohto postupu súdu nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení rozhodnutia. Nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V súvislosti s rozhodovaním o trovách odvolateľ poukázal na to, že odporca použil na dopravu neprimeraný cestovný prostriedok. Tieto náklady nie sú nevyhnutné a účelné na bránenie práva. Použitie motorového vozidla s tak enormnou spotrebou pohonných látok je neadekvátne a neúspešný účastník by za žiadnych okolností nemal znášať náklady, ktoré nemožno predpokladať.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie vo výrokoch zastavenia konania a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil v rozsahu tohto zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa , (výroky II, III) a nedotýkal sa výroku I, keďže odvolaním navrhovateľa tento výrok napadnutý nebol.

Krajský súd v sporovom konaní je viazaný odvolacími dôvodmi ( ). Navrhovateľ zodpovedá za konkrétne vymedzenie svojho odvolania, preto nebolo možné zaoberať sa prieskumom tých procesných situácií namietaných odvolateľom, ktorým v konaní pred súdom prvého stupňa ani nedošlo. Z tohto dôvodu za bezpredmetný vyhodnotil krajský súd odvolacie argumentácie o porušení práva na kontradiktórne konanie, o odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, o vydaní meritórneho rozhodnutia v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, o účelnosti „priznaných“ trov konania.

Za nenáležitú považoval krajský súd námietku odvolateľa o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom. V súdenej veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti (ako to uvádza odvolateľ) voči zákonnej sudkyni neexistuje, subjektívny pocit odvolateľa nie je v tomto smere určujúci. Odvolateľova argumentácia o konaní vylúčeného sudcu je irelevantná, kontroverzná, keďže samotný odvolateľ - navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 30.10.2012 (doručené okresnému súdu 2.11.2012) výslovne vylúčil podanie námietky zaujatosti podľa ust. (č.l. 12 spisu), na č.l. 14 spisu sa nachádza i vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa vo veci necítila byť zaujatá. V týchto súvislostiach potom v danom štádiu nie je daný právny dôvod na posudzovanie nezaujatosti konajúceho sudcu nariadeným súdom. Ak odvolateľ poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu v obdobných veciach, tieto rozhodnutia nie sú v predmetnej veci záväzné (, ). Treba poznamenať i to, že Krajské súdy v Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach, Bratislave (zhodne ako konajúci odvolací súd) nevideli dôvod pre vylúčenie sudcu v okolnosti, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu a predovšetkým na aktuálnu aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa pri zohľadnení teórie zdania v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu na ktorom sudca vykonáva funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda nie je daný dôvod pre jeho vylúčenie. Osobitný vzťah sudcu k štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu sudcovskej funkcie má, ako aj vo veciach týkajúcich sa súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu (zo záverov uznesenia NS SR sp. zn. , resp. ).

Okresný súd síce v posudzovanej veci náležite vychádzal zo záverov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ale v niektorých (svojim charakterom podstatných) dielčich otázkach nebol úplne dôsledný. Z obsahu odôvodnenia je možné opodstatnene nadobudnúť dojem, že nepreukázanie predbežného prerokovania nároku je viac predpokladom/domnienkou prvostupňového súdu ako jeho jednoznačne ustáleným záverom. Obdobne nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s dôkaznou povinnosťou navrhovateľa, osobitne s možnosťou jej splnenia nielen predložením konkrétneho dôkazu, ale aj jeho (jednoduchým) označením. V tejto súvislosti odvolací súd so všeobecného hľadiska uvádza, že je namieste vyžadovať od účastníka/navrhovateľa predloženie dôkazu, ktorý je výsledkom jeho vlastnej činnosti, bol ním vytvorený a teda logicky musí byť v jeho dispozícii. Prenášanie dôkaznej povinnosti v takomto prípade na protistranu napr. tým, že predmetná písomnosť jej mala byť zaslaná, nie je opodstatnené prijatie konkrétne individualizovanej písomnosti (navyše v celom jej relevantnom rozsahu). Napokon úlohou okresného súdu bolo právne vyhodnotiť súvislosti vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého neodstránenie nedostatkov žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nebráni poškodenému domáhať sa (za splnenia ostatných zákonných podmienok) uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Osobitne, ak z vyjadrenia odporcu sa javí pravdepodobné, že návrh na predbežné prerokovanie žiadosti podaný bol, avšak len nemal všetky náležitosti.

Horeuvedené okolnosti viedli odvolací súd k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a v rozsahu zrušenia uznesenia k vráteniu veci na ďalšie konanie. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne tiež súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.