Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-128-2013.pdf
PDF · 114.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa GSL Services, s. r. o. , so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/C, IČO: 36 692 701, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo G., E. M. B. X, zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Bystrický rad 453/77, o zaplatenie 4 154,39 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, zo dňa 28. 11. 2012, č. k. 16C/170/2011 - 294, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni vo výške 1 633,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal vrátenia storno provízií podľa zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia na pozícii podriadený sprostredkovateľ poistenia zo dňa 14. 05. 2008 a zo dňa 16. 02. 2009, ktoré odporkyňa uzavrela s predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Gradua finance, a. s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/C.
Odporkyňa žiadala v plnom rozsahu návrh zamietnuť. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že dňa 14. 05. 2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, kde na strane zastúpeného vystupovala spoločnosť Gradua Finance, a. s., Bratislava, na strane sprostredkovateľa vystupovala odporkyňa v pozícii podriadený sprostredkovateľ poistenia podľa § 5 zák. č. 340/2005 Z. z. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností za účelom získavania záujemcov o poistenie a vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom - odporkyňou.
Taktiež mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka k uzavretiu ďalšej zmluvy dňa 16. 02. 2009. Odporkyňa nespochybnila podpisy na obidvoch zmluvách, namietala však neplatnosť zmluvy zo dňa 14. 05. 2008 s poukazom na to, že túto zmluvu za spoločnosť Gradua Finance, a. s., podpísal len jeden z dvoch členov štatutárneho orgánu a z tohto dôvodu zmluva nie je platná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd danú námietku vyhodnotil tak, že pán Kesz?cze
bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom postupcu a bol z titulu svojich funkcií poverený postupcom (spoločnosť Gradua Finance, a.s.) na činnosť, medzi ktoré bezpochyby patrilo aj uzatváranie zmlúv s podriadenými sprostredkovateľmi. Podľa názoru súdu splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy vyplýva priamo zo samotnej funkcie generálneho riaditeľa postupcu, ako najvyššej zložky obchodného vedenia spoločnosti, čo navrhovateľ preukázal pripojením manažérskej zmluvy zo dňa 25. 07. 2007. Konštatoval, že § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka možno aplikovať aj na konanie pána Kesz?czeho pri uzatváraní zmluvy s odporkyňou, pretože bol z titulu svojich funkcií poverený na činnosť, medzi ktorú patrilo aj uzatváranie zmlúv s podriadenými sprostredkovateľmi. Z postavenia generálneho riaditeľa postupcu teda vyplýva, aj splnomocnenie generálneho riaditeľa robiť v mene postupcu právne úkony v obchodnom styku pri tejto činnosti obvyklé. Z týchto dôvodov považoval zmluvu zo dňa 14. 05. 2008 za platne uzavretú.
Mal za preukázané, že podľa tejto zmluvy odporkyňa vykonávala pre právneho predchodcu navrhovateľa činnosť podľa uzatvorenej zmluvy, za čo jej vyplácal províziu a odporkyňa ručila za storno sprostredkovaných poistných zmlúv.
Navrhovateľ žiadal vrátenie storno provízie, pričom predložil listinné dôkazy, tabuľku - prehľad storno provízií získateľa zo dňa 15. 12. 2011 s uvedením výšky dlhu. Doložil aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré súd vymenoval s tým, že dospel k záveru, že tieto listinné dôkazy hodnoverným spôsobom nepreukazujú súdu vznik nároku navrhovateľa na vrátenie storno provízií od odporkyne, preto dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť svojho nároku, ako aj spôsob vyúčtovania storno provízií. Nepredložil žiadny hodnoverný listinný dôkaz oprávnenosti vyúčtovania ohľadom ukončenia poistných vzťahov, o stornovaní poistných zmlúv alebo odstúpení od poistných zmlúv, resp. o nezaplatení poistného jednotlivými poistencami. Dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, nie sú dostatočnými listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie storno provízií.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplne zistený skutkový stav, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Navrhovateľ považoval svoj nárok za dostatočne preukázaný, vznikol mu nárok na vrátenie storno provízie podľa čl. V bodu 5.1 zmlúv č. 1 a 2, podľa ktorých odporkyňa ručila za storno sprostredkovaných poistných zmlúv, resp. postupca mal nárok na vrátenie storno provízie. Na základe uvedeného mal za to, že odporkyňa sa zaviazala v prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu (stornovaniu) ňou uzatvorených poistných zmlúv v období, na ktoré sa vzťahuje riziko storna, vrátiť vyplatenú províziu v určenej výške.
Za účelom preukázania svojho nároku predložil dôkazy, a to zmluvy o činnosti podriadeného sprostredkovateľa, kompletný zoznam poistných zmlúv za ktoré boli odporkyni vyplatené provízie a z ktorých chce vrátiť storno provízie, návrhy poistných zmlúv, ktorých uzavretie bolo sprostredkované odporkyňou, výpisy z účtu postupcu o vyplatení provízií na účty odporkyne, podrobný prehľad/tabuľku, kde sú uvedené všetky podstatné informácie o poistných zmluvách, vyplatených províziách, čase storno zmlúv, trvania doby rizika a výške nároku na storno províziu, pričom správnosť a pravdivosť tabuľky je potvrdená príslušnou poisťovňou, pre ktorú boli poistné zmluvy uzatvárané. Taktiež predložil opis spôsobu činnosti postupcu a podriadeného sprostredkovateľa, vysvetlenie pojmu storno provízia a vznik nároku na storno províziu, ako aj informácie o zániku zmlúv medzi postupcom, ako aj doklady preukazujúce oznámenie tejto skutočnosti odporcovi. Predložené dôkazy dokazujú, že odporca sprostredkoval poistné zmluvy, za ktoré právny predchodca navrhovateľa vyplatil dohodnuté provízie odporcovi. Preukázal, že špecifikované návrhy poistných zmlúv boli stornované pred ukončením doby rizika, preto má nárok na vrátenie storno provízií. Podľa jeho názoru súd svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil a neuviedol, z akého dôvodu považuje dôkazy predložené navrhovateľom za nedostatočné. Namietal, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol. Odporkyňa ani raz neuviedla, že predložené dôkazy nie sú pravdivé, len namietala, že nie sú originálmi. Zdôraznil, že boli len sprostredkovateľmi poistenia v prospech samotných poistení, ktoré inkasovali poistné od poistených a mali všetky podklady o splátkach a dôvodoch ukončenia jednotlivých zmlúv. Navrhol tiet dôkazy vykonať, súd tak neurobil a nevysvetlil dôvody nevykonania.
Taktiež namietal trovy právneho zastúpenia za priznané 4 úkony právnej služby - porady s klientom, ktoré nie sú podrobnejšie špecifikované a aký bol ich účel.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť ako vecne správny. Potvrdila, že dňa 14. 05. 2008 uzavrela ako sprostredkovateľ s obchodnou spoločnosťou Gradua Finance, Bratislava, podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvu o vykonávaní činnosti podradeného sprostredkovateľa.
Následne dňa 16. 02. 2009 odporkyňa uzatvorila podľa rovnakého ustanovenia druhú zmluvu.
Navrhovateľ podľa návrhu na začatie konania svoj nárok odvodzuje tak zo zmluvy č. 1 ako aj zo zmluvy č. 2. Pohľadávka, ktorá je predmetnom návrhu, mala byť predmetom zmluvy o postúpení. Aj keď navrhovateľ odvodzuje svoj nárok tak zo zmluvy č. 1, ako aj zo zmluvy č. 2, v čl. III žaloby uvádza presné dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok, a to provízne listy. Provízie, ktoré mali byť uhradené, pochádzajú však len zo zmluvy č. 1, teda zo zmluvy uzavretej dňa 14. 05. 2008 a preukázateľne nepochádzajú zo zmluvy č. 2 uzavretej dňa 16. 02. 2009. Toto preukazujú aj navrhovateľom zaslané písomné upomienky, ktoré zavádzajú aj nejasnosťami týkajúcimi sa výšky, ako aj pôvodu dlžnej sumy. Podľa jej názoru navrhovateľ doteraz nepreukázal relevantnými dôkazmi svoj nárok. Navrhovateľ v priebehu rokov 2009 až 2010 zastlal odporkyni upomienky, ktoré však vždy zneli na inú dlžnú sumu, pričom svoj nárok nikdy neoprel o relevantné dôkazy a vo výzvach uvádzal, nejasné, neurčité, ako aj rozporuplné informácie. Upomienka zo dňa 21. 07. 2009 znela na dlžnú sumu 4 028,65 eur, upomienka z 15. 12. 2009 na dlžnú sumu 5 279,73 eur, upomienka zo dňa 11. 06. 2010 na dlžnú sumu 4 318,63 eur, upomienka zo dňa 25. 08. 2010 na dlžnú sumu vo výške 5 549,14 eur a upomienka zo dňa 05. 10. 2010 na dlžnú sumu vo výške 4 387,33 eur.
Aj sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania opieral svoje tvrdenie o upomienku zo dňa 21. 07. 2009, ako aj o upomienku zo dňa 11. 06. 2010, kde je uvedené, že nárok vyplýva len zo zmluvy č. 1.
Je toho názoru, že zmluva č. 1 nevznikla a je neplatná, nakoľko jej chýba obligatórna náležitosť podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to podpis oprávnených osôb konať za spoločnosť Gradua Finance. Zmluva je za spoločnosť podpísaná len jedným členom predstavenstva, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra, bolo v čase vzniku zmluvy č. 1 potrebné na platnosť právneho úkonu, mať podpisy aspoň dvoch členov predstavenstva, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 31. 05. 2005 sp. zn. 32 Odo 1224/2004. Z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť Gradua Finance vyplýva, že v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva, pričom spoločnosť zaväzovali a za spoločnosť konali vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Zároveň poukázala aj na znenie ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom podpis člena štatutárneho orgánu sa musí zhodovať s podpisovým vzorom, ktorý je v tomto registri uložený. Judikatúra v tomto prípade vyvodila záver, že zmluva je neplatná, ak bola za účastníka opatrená podpisom len jedného člena predstavenstva.
Aj vzhľadom na to, že zmluva č. 1 je neplatná, došlo medzi zmluvnými stranami k ústnej dohode, ktorej predmetom bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k dohodnutému účelu, za čo jej bola vyplácaná provízia vo výške a za podmienok dohodnutých na základe tohto ústneho dojednania. Zároveň odmieta, že by medzi zmluvnými stranami podľa ústneho dojednania bolo dohodnuté ručenie za storno sprostredkovaných poistných zmlúv.
K tvrdeniu navrhovateľa, že zmluva č. 1 bola uzatvorená platne, pretože ju podpísal vtedajší predseda predstavenstva, ktorý v tom čase vykonával aj funkciu generálneho riaditeľa, nie je relevantná, pretože manažérska zmluva zo dňa 25. 07. 2007, ktorej predmetom bolo ustanovenie generálneho riaditeľa, je rovnako ako zmluva č. 1 neplatná, na základe totožného právneho dôvodu, pretože manažérska zmluva bola podpísaná len jedným členom predstavenstva spoločnosti Gradua Finance, pričom na jej platné uzatvorenie bolo rovnako potrebné, aby ju podpísali minimálne dvaja členovia predstavenstva. Nestotožnila sa s názorom navrhovateľa, ako aj prvostupňového súdu, že splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy č. 1 vyplývalo priamo zo samotnej funkcie generálneho riaditeľa. Poukázala aj na to, že v zmysle ustálenej praxe súdov, ak sa v prípade generálneho riaditeľa jedná o osobu, ktorá je štatutárnym orgánom spoločnosti alebo je jej členom, nemôže táto osoba konať ako zákonný zástupca podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15. 10. 2008 sp. zn. 31 Odo 11/2006, v zmysle ktorého osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, nemôže súčasne konať za spoločnosť alebo družstvo ako zákonný zástupca, podľa § 15 Obchodného zákonníka. V manažérskej zmluve sú taxatívne špecifikované práva a povinnosti manažéra a nedáva do jeho pôsobnosti uzatváranie pracovných zmlúv, ako ani zmlúv o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa. Nestotožnila sa so záverom súdu, že osobné aktívne pôsobenie pri budovaní odbytovej siete subsumuje pod seba aj uzatváranie zmlúv týkajúcich sa výkonu činnosti podriadeného sprostredkovateľa.
Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ namieta nevykonanie dôkazov, považuje túto námietku za účelovú, pretože navrhovateľ počas konania nepreukázal svoj nárok a svoje tvrdenia nevedel oprieť o relevantné dôkazy, resp. ich opieral len o dôkazy, ktorých pravosť a pravdivosť bola v priebehu konania niekoľkokrát spochybnená. Prvostupňový súd sa pravosťou a pravdivosťou navrhovateľom predložených listín zaoberal v rámci hodnotenia dôkazov, pričom navrhovateľ v konaní predkladal len listiny, ktorými svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 16. 05. 2012 uviedol, že k otázke súdu o počte splátok, ktoré poistení uhradili , sa nevie vyjadriť. Uviedol aj to, že spoločnosť Gradua Finance bola len sprostredkovateľom poistenia v prospech samotných poistení, ktoré inkasovali poistné od poistených. Vzhľadom na vyššie uvedené sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu, keď navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že predložil kompletný zoznam poistných zmlúv, za ktoré mali byť odporkyni vyplácané provízie, návrhy poistných zmlúv a ďalšie dôkazy zdôraznila, že nie je pravdou, že by navrhovateľ predložil dostatočné dôkazy. Navrhovateľom v konaní predložené listinné dôkazy boli nejasné, a údaje z nich vyplývajúce nejednoznačné a nezrozumiteľné. Preto nedostatočne a relevantným spôsobom nepreukazujú nárok navrhovateľa.
Pokiaľ ide o námietku ohľadom trov konania, preukázateľne doložila dôkazy o tom, že porady boli riadne uskutočnené a v zmysle ust. § 14 vyh. č. 655/2004 Z. z. si tieto úkony aj náležite vyčíslila a uplatnila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. keďže je vo výroku vecne správny.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo svojom výroku správne. Okresný súd postačujúcim spôsobom vykonal dokazovanie a vyvodil z neho správne závery, ktoré sa týkajú podstaty rozhodovanej veci.
Odvolací súd však konštatuje, že počas konania bola dôležitou otázkou platnosť, či neplatnosť zmluvy č. 1 uzavretej dňa 14. 05. 2008. Prvostupňový súd dospel k záveru, že táto zmluva je platná, čo v celom konaní namietala odporkyňa, súd sa danou otázkou zaoberal a vyjadroval sa k nej aj navrhovateľ. Odvolací súd zohľadňujúc právnu argumentáciu odporkyne vo vyjadrení, ako aj počas celého konania vo vzťahu k vyjadreniam navrhovateľa ohľadom platnosti danej zmluvy dospel k záveru, že právny záver prvostupňového súdu o tom, že daná zmluva je platná, nie je správny. Prvostupňový súd vykonal
dokazovanie danou listinou, a to manažérskou zmluvou, ako aj citovanou zmluvou zo dňa 14. 05. 2008, rozhodujúce skutkové okolnosti podpísania daných zmlúv mal za zistené, avšak na tento zistený skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré odporkyňa počas konania poukazovala.
S tvrdeniami odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu ohľadom platnosti danej zmluvy sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Z manažérskej zmluvy uzavretej dňa 25. 07. 2007 nepochybne vyplýva, že túto podpísal za Gradua Finance, a. s. H.. V. S., člen predstavenstva a manažér, pričom v zmluve sa nachádza prázdne miesto pre podpis člena predstavenstva, kde je uvedené H.. B. Q.. Je nepochybné, že za spoločnosť podpísal zmluvu len jeden člen predstavenstva. Naviac z čl. 3 zmluvy vyplýva, že manažér sa zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa činnosti, ktoré patria do jeho náplne práce v zmysle tejto zmluvy, platných vnútorných noriem a na základe pokynov štatutárneho orgánu v rámci jeho právomoci. Z tejto zmluvy, ani z iných v konaní vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by do právomoci Q.. Q. S.?czeho patrilo uzatváranie vyššie uvedených sporných zmlúv. Rozhodujúcou skutočnosťou je však i posúdenie platnosti danej manažérskej zmluvy.
Taktiež zmluva o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 14. 05. 2008 je podpísaná len predsedom predstavenstva Q.. Q. S.?czeho a odporkyňou. V záhlaví zmluvy je však uvedené, že spoločnosť Gradua Finance, zmluvu uzatvára v zastúpení Q.. Q. S.?cze a H.. V. S..
Právnická osoba nemôže priamo svoju vôľu prejavovať, musí ju za ňu prejaviť nejaká osoba fyzická - jej štatutárny alebo iný zástupca. Svoju vôľu môže bezprostredne prejaviť štatutárnymi orgánmi, ktoré sú súčasťou právnickej osoby, nie odlišnými subjektami a konajú ako jej súčasti, preto ich konanie je priamo konaním právnickej osoby. Právna úprava týkajúca sa daných vzťahov je riešená tak Občianskym zákonníkom ako aj Obchodným zákonníkom.
V zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Za právnickú osobu v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Štatutárne orgány robia právne úkony za právnické osoby vo všetkých veciach, pričom v zmysle ods. 2 iní pracovníci môžu za právnickú osobu robiť právne úkony v prípade, ak je to určené v jej interných predpisoch alebo ak je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie. Takýto pracovníci môžu narozdiel od štatutárneho orgánu robiť právne úkony za právnickú osobu iba v obmedzenom rozsahu, teda nie vo všetkých veciach, nemôžu prekročiť svoje oprávnenie.
Z § 13 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka vyplýva, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V akciovej spoločnosti je štatutárnym orgánom podľa § 191 Obchodného zákonníka predstavenstvo. V zmysle citovaného ustanovenia predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Z obchodného registra vyplýva, že za spoločnosť Gradua Finance, a. s., v čase uzatvárania zmluvy od 16. 06. 2007 do 07. 08. 2009 bol oprávnený každý člen predstavenstva spoločnosti, avšak spoločnosť zaväzujú a za ňu konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Manažérska zmluva, ktorou zamestnávateľ menoval Q.. Q. S.?czeho do funkcie generálneho riaditeľa, musela byť v súlade s vyššie uvedeným, pričom danú zmluvu nemožno považovať za platnú, keďže nebola podpísaná druhým členom predstavenstva, naviac, keď vyhotovenie danej zmluvy obsahuje miesto pre podpis danej osoby. V zmysle manažérskej zmluvy došlo, resp. malo dôjsť k založeniu pracovného pomeru medzi zmluvnými stranami v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, kde vyššie uvedená osoba mala nastúpiť do funkcie generálneho riaditeľa, ktorá funkcia je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.
Odvolací súd dodáva, že podľa doterajšej domácej a zahraničnej judikatúry by členovia štatutárneho orgánu nemali byť vo vzťahu k zamestnancovi v pracovnom pomere, pretože obsah funkcie člena štatutárneho orgánu nezodpovedá elementárnym znakom závislej práce ako predmetu pracovného pomeru. Toto platí len pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu. Odvolací súd dospel k záveru, že manažérska zmluva, ako aj zmluva uzatvorená s odporkyňou sú neplatné z vyššie uvedených dôvodov, pričom nemožno aplikovať ani § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Aj keď vyššie uvedená zmluva zo dňa 14. 05. 2008, ktorá bola uzatváraná v písomnej forme, nie je platná z vyššie uvedených dôvodov, došlo k uzatvoreniu zmluvy ústnym spôsobom (§ 16 Obchodného zákonníka), pričom odporkyňa vykonávala dohodnutú činnosť pre navrhovateľa a tento jej vyplácal za danú činnosť provízie.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vrátenie storno provízií. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, teda v konaní spornom. Pokiaľ táto povinnosť nie je splnená, môže účastníka postihnúť nepriaznivý výsledok. V takomto prípade je súd nútený návrh zamietnuť. Ten, kto má povinnosť tvrdiť, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými je možné vykonané tvrdenia preukázať. Treba uviesť, že procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou je rovnaký, ako pri povinnosti tvrdenia, pokiaľ nebude potrebné tvrdenie preukázané. Účastníka, ktorý mal dôkaznú povinnosť, stihne procesná ujma spočívajúca v tom, že jeho návrh bude zamietnutý. V zmysle ustanovení § 120 ods. 1 O. s. p. povinnosťou účastníka konania je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Z návrhu na začatie konania, ale aj z tvrdení navrhovateľa počas konania vyplýva, že tvrdil, že došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 k postúpeniu pohľadávky voči odporkyni na navrhovateľa, ktoré tvrdenie bolo preukázané listinným dôkazom. Bolo vykonané dokazovanie aj ohľadom uzavretej zmluvy zo dňa 14. 05. 2008, na ktorú navrhovateľ v návrhu poukázal a označil ju ako dôkaz. Avšak pokiaľ ide o nárok ohľadom vrátenia storno provízie, predložil návrh na vykonanie dôkazu províznymi listami, pričom uviedol len storno tabuľku bez bližšieho vysvetlenia. Do spisu predložil množstvo listinných dôkazov, ktoré však vo svojom návrhu riadne neoznačil, nešpecifikoval, ktoré skutočnosti tvrdené navrhovateľom nimi preukazuje. Medzi tieto listinné dôkazy patria napríklad návrhy na uzavretie poistných zmlúv, provízne listy a všetky ostatné dôkazy, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí vymenoval. Navrhovateľ však žiadnym zrozumiteľným spôsobom nevyvodil z predložených listinných dôkazov svoje tvrdenia, nekonkretizoval, ako žalovaná suma bola vypočítaná tak, aby ju bolo možné preskúmať vo vzťahu k uzavretým zmluvám, prípadne nároku navrhovateľa na vrátenie storno provízie aj v prípade, že by zmluva ako taká bola písomne riadne uzavretá, a že by taký nárok navrhovateľ mal. Námietka odporcu uvedená v odvolaní, že súd nevykonal všetky dôkazy, nie je dôvodná, pretože súd vykonáva len dôkazy na základe konkrétne tvrdených skutočností vo vzťahu k predkladaným dôkazom, pričom z ničoho nevyplýva takýto postup navrhovateľa, ktorý by špecifikoval uplatňovaný nárok. Všeobecný odkaz na doložené provízne listy bez vzájomných súvislostí na uzatvorené poistné zmluvy, na plnenie týchto zmlúv nie je postačujúci a nepreukazuje všeobecne tvrdené skutočnosti navrhovateľom. Súd bez náležitého tvrdenia nemôže z predložených dôkazov vyvodzovať nárok, ktorý uplatňuje navrhovateľ, dokonca súd nemohol ani riadne overiť pravosť týchto listín, ktoré sú bez náležitého vysvetlenia navrhovateľom chaotické a nezrozumiteľné, sú výstupom z počítačových programov, kde súd nemohol overiť správnosť týchto údajov bez vykonania ďalších
dôkazov logicky na seba nadväzujúcich, t. j. uzavretie zmluvy, doba jej trvania, plnenie si povinností poistencami, dobu trvania takejto zmluvy vo vzťahu k jednotlivým účastníkom zmluvy a následný výpočet prípadných storno provízií.
Navrhovateľ ani v odvolaní neuvádza rozhodujúce skutočnosti, všeobecne poukazuje len na predložené dôkazy, ktoré označuje ako kompletný zoznam poistných zmlúv, ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizuje, poukazuje na výpisy z účtu postupcu o vyplatení provízií na účty odporcu, a poukazuje na podrobný prehľad a tabuľku, z ktorej však sám nič nevyvodzuje ani netvrdí, len poukazuje na to, že z nej vyplývajú všetky podstatné informácie o poistných zmluvách. Bez konkrétnych tvrdení nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel k uplatňovanému nároku, a nie je možné ani na základe jeho tvrdenia skontrolovať, či by takáto suma bola oprávnená. Odvolací súd považuje za neprípustné, aby navrhovateľ prenášal svoju povinnosť na preukázanie uplatňovaného nároku na súd v podobe všeobecného odkazu na pripojené množstvo listinných dôkazov, z ktorých ani navrhovateľ sám nevyvodzuje patričné zistenia tak, aby bolo možné uplatnený nárok preskúmať.
Potom je správny záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal dostatočným spôsobom oprávnenosť svojho nároku, ani spôsob vyúčtovania storno provízií vo vzťahu k ukončeným poistným vzťahom, stornovaniu poistných zmlúv, prípade odstúpenia od poistných zmlúv.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa ohľadom trov konania, prvostupňový súd vychádzal z doložených dokladov právnej zástupkyne odporkyne, ktoré sa nachádzajú v spise, ktoré potvrdzujú uskutočnenie porady s klientom, kde je uvedený údaj ohľadom dňa stretnutia, ako aj čas trvania. Vzhľadom na postup navrhovateľa ako aj predkladané dôkazy, bez bližšej špecifikácie danú poradu možno akceptovať aj vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľa počas konania, na ktoré bolo potrebné reagovať a zaujať k nim názor.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p. keď v odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, trovy odvolacieho konania nenavrhla nahradiť, preto jej ich súd nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.