Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-46-2010.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/46/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: W. W., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Zuzanou Csenkyovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporcom v 1. rade: J. W., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX G., zastúpený: JUDr. Petrom Sopkom, advokátom, Paulínska 24, Trnava, v 2. rade: F. W., nar. XX.XX.XXXX, v 3. rade: J. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. X, G., o splnenie povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 660,47 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Sopku č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2010 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť jej náhradný byt v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne žiadala, aby súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania. Svojho nároku sa domáhala na základe toho, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 28.09.2009, č.k. 37C/224/2009-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.11.2009. Dve mal. deti pochádzajúce z manželstva, mal. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. M., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, ešte pred uzavretím manželstva odporca nadobudol členský podiel v Bytovom družstve so sídlom v G.. Uzavretím manželstva vznikol obidvom manželom spoločný nájom k bytu, pričom právo spoločného nájmu bytu zaniklo rozvodom manželstva a právo užívať družstevný byt zostalo odporcovi. Napriek uvedenej skutočnosti zostala v byte bývať ona aj s mal. deťmi, nakoľko z finančných dôvodov nemá možnosť riešiť si bytovú otázku. Poukázala na skutočnosť, že mal. M. trpí duševnou chorobou - autizmom. S poukazom na ust. § 712 a/ ods. 7 Občianskeho zákonníka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť jej náhradný byt, ktorá povinnosť mu vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia.
Zástupkyňa ustanovená navrhovateľke pre toto konanie v zmysle § 30 O.s.p. žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka sa stará o 2 mal. deti, jedno dieťa trpí autizmom a tiež žiadala zohľadniť skutočnosť, že na zveľadenie predmetného bytu z vlastných prostriedkov vložila sumu 300.000,- Sk.
Súčasne s podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala vydania predbežného opatrenia spočívajúceho v tom, aby súd uložil odporcovi povinnosť znášať užívanie bytu navrhovateľkou a ich
maloletými deťmi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež sa domáhala, aby súd zakázal odporcovi nakladať s členským podielom v Bytovom družstve G..
Uznesením zo dňa 21.04.2010, č.k. 18C/46/2010-28 súd návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.09.2010, č.k. 11Co/116/2010-47 v časti uloženia povinnosti odporcovi znášať užívanie bytu návrhu navrhovateľky vyhovel a uznesenie súdu 1. stupňa vo zvyšnej zamietajúcej časti potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Trnave skonštatoval, že navrhovateľke prináleží právo na bývanie - užívanie bytu na dobu určitú od zrušenia užívacieho práva do zabezpečenia bytovej náhrady. Právo na bývanie v tomto prípade spravidla zaniká zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Na tomto stave by sa nič nezmenilo ani v prípade, že by odporca členské práva v bytovom družstve previedol na tretiu osobu, k čomu došlo aj v danom prípade, nakoľko i naďalej by navrhovateľke svedčalo právo bývania v predmetnom byte až do zabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2010 odporca navrhol, aby do konania na strane odporcu pristúpili ako vedľajší účastník jeho rodičia, F. W. a J. W., nakoľko dňa 28.12.2009 svoje členské práva a povinnosti v Bytovom družstve G. k bytu previedol na nich, na základe čoho Bytové družstvo so sídlom v G. Zmluvou č. XX zo dňa 03.03.2010, uzatvorenou s F. W. a J. W. previedlo na nich vlastníctvo k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. podlaží na ul. M. XX, G., zapísanom na LV č. XXXXX, obec G., kat. územie G.. Správa katastra G. rozhodnutím O zo dňa 26.04.2010 povolila vklad vlastníckeho práva uvedeného bytu v prospech manželov F. a J. W..
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2010, č.k. 18C/46/2010-63 súd pripustil vstup vedľajších účastníkov F. W. a J. W. do konania na strane odporcu.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu, že predmetný byt získal do nájmu ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou, po rozvode manželstva previedol svoje členské podiely v bytovom družstve na svojich rodičov - vedľajších účastníkov, ktorí neskôr byt odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva. Vedľajší účastníci hradia všetky poplatky za nájom a energie, i keď v byte nebývajú, v tomto býva navrhovateľka s deťmi. Uviedol ďalej, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má v byte právo na bývanie do zabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady, dňa 14.02.2011 jej odoslal ponuku náhradného bytu tak, ako to v petite žiada navrhovateľka. Okrem toho s navrhovateľkou komunikoval aj prostredníctvom M. avšak bezvýsledne, navrhovateľka sa neoboznámila ani s jednou ponukou bytu, vždy sa jednalo o nájom na dobu neurčitú. Práve z uvedeného dôvodu, keďže si splnil svoju povinnosť voči navrhovateľke a zabezpečil jej náhradný byt s nájmom na dobu neurčitú, splnil si svoju povinnosť, v dôsledku tejto skutočnosti neexistuje predmet sporu, preto žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.
Vedľajší účastníci F. W. a J. W. z rovnakých dôvodov ako odporca žiadali návrh zamietnuť.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.1.2012 č.k. 18C/46/2010-145, ktorým rozsudkom súd návrh zamietol. Krajský súd v Trnava v dôsledku podaného odvolania navrhovateľkou prvostupňový rozsudok zrušil uznesením zo dňa 29.5.2013 č.k. 24Co/121/2012-215.
V priebehu konania - písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.3.2010 sa navrhovateľka domáhala zmeny petitu návrhu, o ktorej zmene súd rozhodol uznesením zo dňa 21.10.2013 č.k. 18C/46/2010-228 a pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení: „Odporcovia v 1. až 3. rade sú povinní znášať užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží vo vchode M. č. XX v G., v bytovom dome so súp. č. XXXX na M. XX, XX, XX, XX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX- ín, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie G. navrhovateľkou a jej maloletými deťmi N., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX do zabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady.“
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľky, výsluchom odporcu, vedľajších účastníkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov, ktoré uzatvorili dňa 10.04.1999 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.09.2009, č.k. 37C/224/2009-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2009. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva - mal. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. M., nar. XX.XX.XXXX - boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Mal. M. trpí autizmom.
Pred uzavretím manželstva odporca nadobudol členský podiel v Bytovom družstve so sídlom v G. a stal sa i nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 6. nadzemnom podlaží na ul. M. č. XX v G., bytový dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, zapísaný na Správe katastra G. na LV č. XXXXX a tiež nadobudol podiel na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.
V súčasnej dobe je byt v bezpodielovom spoluvlastníctve vedľajších účastníkov, manželov F. a J. W., a to na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi Bytovým družstvom so sídlom v G. a manželmi F. a J. W..
Z predložených dokladov súd zistil, že zo strany odporcu bola snaha i záujem zabezpečiť navrhovateľke zodpovedajúcu bytovú náhradu, ktorou je v danom prípade náhradný byt, nakoľko v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože v starostlivosti navrhovateľky sú 2 maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, pričom jedno dieťa trpí autizmom. Odporca navrhovateľke byt zabezpečil cestou realitnej kancelárie M. formou zaslania ponuky bytov, ktoré boli v danom čase k dispozícii. Prehľad bytov bol navrhovateľke doručený kuriérom, nakoľko inou formou nebol kontakt s navrhovateľkou možný, resp. bol bezvýsledný. Napriek tomu, že navrhovateľka ponuku bytov prevzala (č.l. 121, 122), neprejavila žiaden záujem o riešenie svojej bytovej otázky, na ponuky bytov nereagovala, nekontaktovala ani odporcu, ani jeho právneho zástupcu a ani realitnú kanceláriu s cieľom riešenia svojej bytovej situácie.
Z vyjadrenia realitnej kancelárie M. zo dňa 18.10.2011, že napriek výzve realitnej kancelárie navrhovateľka sa nedostavila do sídla realitnej kancelárie ani ich telefonicky nekontaktovala ohľadne ponuky náhradného ubytovania v konkrétnych zariadených bytoch podobnej kategórie ako doteraz navrhovateľka užíva. Z uvedeného dôvodu sa nemohla oboznámiť a vyjadriť k ponukám náhradného ubytovania.
Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 712 a/ ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia, súd skonštatoval, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, keď skonštatoval, že navrhovateľka má právo na bývanie v predmetnom byte, i keď došlo k zániku nájmu k uvedenému bytu rozvodom manželstva účastníkov, a to až do zabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady, v ktorom je v danom prípade náhradný byt. Túto zodpovedajúcu bytovú náhradu mal snahu navrhovateľke zabezpečiť odporca, na jeho ponuky však navrhovateľka nereagovala. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo povinnosťou odporcu, ani vedľajších účastníkov, zabezpečovať navrhovateľke bytovú náhradu, táto povinnosť im nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a k tejto povinnosti sa žiadnym spôsobom nezaviazali ani zmluvne.
Povinnosť odporcu, uloženia ktorej sa navrhovateľka v konaní domáha, nevyplýva zo zmluvného vzťahu účastníkov, ani z ustanovení zákonov upravujúcich ich vzájomný vzťah.
Podľa § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka súd iba v prípadoch existencie dôvodov osobitného zreteľa hodných môže v situácii, v akej sa ocitli účastníci konania, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt/inak iba náhradné ubytovanie/, súd teda nerozhoduje o povinnosti druhého z manželov zabezpečiť náhradný byt, ale iba o práve na náhradný byt, pričom aj toto právo spája s povinnosťou jedného z bývalých manželov byt vypratať. V danom prípade ale navrhovateľka povinnosť odporcu zabezpečiť náhradný byt nespája s jej povinnosťou vypratať byt v súčasnosti užívaný, neprebieha žiaden proces vypratávania bytu, ktorý je vo výlučnom najme odporcu, k vypratávaniu navrhovateľky nesmeruje žiadne súdne ani iné konanie
Z obdobných dôvodov možnosť navrhovateľky úspešne sa domáhať uloženia povinnosti odporcovi nevyplýva ani z ust. §5 ods. 1 zákona 189/1992 Zb., podľa ktorého bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
Všeobecne právna úprava nárokov na bytové náhrady je založená na práve toho, koho právny vzťah k bytu zanikol, užívať byt naďalej a z bytu sa vysťahovať až po zabezpečení zodpovedajúcej bytovej náhrady, a na povinnosti ostatných toto pravo rešpektovať, nie na povinnosti prenajímateľa, bývalého manžela či inej osoby s právnym vzťahom k bytu zabezpečovať bytovú náhradu podľa vznesených požiadaviek.
V danom prípade právo spoločného nájmu zaniklo rozvodom a právo na ďalšie užívanie bytu zostalo odporcovi a nie navrhovateľke, nakoľko členský podiel k uvedenému bytu získal odporca pred uzavretím manželstva, z ktorého dôvodu, keďže navrhovateľke zaniklo aj právo na ďalšie užívanie bytu, súd jej návrh zamietol. Právo užívať byt mala navrhovateľka do doby zabezpečenia primeranej bytovej náhrady
- táto jej zo strany odporcu zabezpečená bola, na ponuku bytovej náhrady navrhovateľka nereagovala, z ktorého dôvodu už navrhovateľke neprislúcha právo byt užívať a keďže už nie je užívateľkou bytu, jej povinnosťou je tento uvoľniť. Povinnosť odporcu a vedľajších účastníkov, terajších vlastníkov bytu znášať užívanie bytu navrhovateľkou nemá žiadnu oporu v zákone.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania - právneho zastúpenia spolu v sume 660,47 eur, ktorá suma pozostáva zo 4 úkonov á 57 eur + 7 x režijný paušál á 7,41 eur, 5 úkonov á 14,25 eur + 5 x režijný paušál á 7,41 eur, 2 úkony á 58,69 eur + 2 x režijný paušál á 7,63 eur, 1 úkon á 15,02 eur + režijný paušál 7,81 eur, 2 úkony á 61,85 eur + 2 x režijný paušál á 8,04 eur, teda spolu 550,39 eur + 110,08 eur (20 % DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.