Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/16/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: L.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., S. 8, t. č. bytom A., Z. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Farská 28, proti odporcovi: M. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., S. 8, t. č. bytom U., F. XXX, zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 22, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému W. D., nar. XX. XX. XXXX a maloletému O. D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra 2011 č. k. -81, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného m e n í takto:

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého W., nar. XX. XX. XXXX sumou 60 eur mesačne a na výživu maloletého O., nar. XX. XX. XXXX sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

V časti týkajúcej sa výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e s tým obmedzením, že styk otca s maloletými deťmi sa začne

realizovať po dvoch rokoch od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky L.. G. D., rod. O., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. D., nar. XX. XX. XXXX uzatvorené dňa 09. 09. 2000 vo Víťazi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku 5, ročník 2000, na strane 94 pod poradovým číslom 23 rozviedol. Súd zveril maloleté deti D.: W., nar. XX. XX. XXXX a O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 90 eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 80 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku v čase od 25. 12. od 09.00 hod. do 02. 01. do 18.00 hod. nasledujúceho roka, počas letných prázdnin v čase od 01. 07. od 09.00 hod. do 07. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 09.00 hod. do 07. 08. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a v stanovenú hodinu v mieste ich

bydliska deti navrhovateľke včas a riadne odovzdá. Navrhovateľka je povinná maloleté deti na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a odporcovi odovzdať. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, manželia sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária od júla 2011. Z výpovedí oboch manželov považoval za preukázané, že v ich manželstve boli problémy týkajúce sa hlavne hospodárenia, spoločného nakladania s finančnými prostriedkami, keď každý z manželov mal iný názor na spoločné hospodárenie. Problémy v manželstve boli aj v intímnej oblasti, dôkazom čoho sú protichodné výpovede manželov na ich intímne spolužitie. Tvrdenia navrhovateľky o požívaní alkoholu odporcom neboli preukázané. Manželstvo účastníkov konania si neplní svoj účel, pre ktorý bolo uzatvorené, toto manželstvo je narušené, pričom z výpovedí oboch súd dospel k názoru, že napriek tomu, že odporca nesúhlasí s rozvodom manželstva, niet predpokladu reparácie a takto narušených vzťahov do budúcnosti. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch účastníkov na manželské spolužitie, postupné citové odcudzenie zo strany manželky, ktorá nechce zotrvať v manželskom zväzku s odporcom. Zachovanie manželstva nie je v záujme maloletých detí, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na čas po rozvode manželstva súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, že deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 90 eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 80 eur mesačne. Odporca so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj možností a schopností rodičov prispievať na výživu detí. Navrhovateľka bola do októbra na rodičovskej dovolenke, zabezpečovala celodennú starostlivosť o mladšieho syna, finančne na výživu detí mohla prispieť minimálne. Od októbra 2011 je zamestnaná, dosiahla mzdu 460 eur, naďalej poberá rodičovský príspevok 190,10 eura mesačne z dôvodu, že je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Žije u svojich rodičov. Odporca je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačne príjem 658,99 eura s daňovým bonusom a cestovné náhrady vo výške cca 72 eur. Býva v jednej miestnosti v rodinnom dome, ktorý je zároveň sídlom firmy, v ktorej pracuje. Platí nájomné zamestnávateľovi 250 eur mesačne, iné výdavky nemá. Súdom stanovené výživné môže odporca platiť zo svojho príjmu bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho výdavkov na bývanie, ktoré sú v súčasnosti len vo výške 250 eur mesačne, ako aj skutočnosti, že žiadne iné vyživovacie povinnosti nemá. Na úprave styku otca s maloletými deťmi sa rodičia dohodli. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka v časti úpravy styku, odôvodniac ho tým, že navrhovateľka s úpravou styku na pojednávaní súhlasila, pretože si myslela, že bude bezproblémový. Rozsudok bol vyhlásený dňa 07. 12. 2011, pričom ďalšie stretnutie otca s deťmi sa malo uskutočniť 17. - 18. 12. 2011, na ktoré odporca neprišiel. Následne bol mal. O. hospitalizovaný od 10. - 20. 01. 2012, preto sa stretnutie otca s mal. O. uskutočnilo až 28. 01. 2012. Mladší syn sa domov vrátil vyhladovaný, špinavý a bez ohľadu na odporúčania lekára, aby sa vyhýbal miestam s možnosťou infekcie, otec s ním chodil po nákupných centrách, pričom následne ochorel. Následné stretnutia mal. O. s otcom boli problémové, syn sa sťažoval, že otec mu nedáva teplú stravu. Domov sa vracia zaparený, neustále špinavý a hladný. Na ruke mu bola transplantovaná koža, preto je potrebná zvýšená starostlivosť o neho, na čo bol otec matkou upozornený, avšak otec tento režim nedodržiava. Keď sa vráti zo stretnutia, má nádchu. Dôsledkom týchto stretnutí sa syn v noci budí a odmieta u otca spávať. Mal. W. otec navštívil v škôlke, kde si ho natáčal na kameru, nútil ho posielať mu pusinky a uviedol mu, že si ich zoberie k sebe. W. utrpel traumu, kvôli ktorej začal navštevovať psychologičku. Od tohto dňa o otcovi odmietal hovoriť, budil sa v noci zo sna s plačom, schovával sa pod stôl a odmietol akýkoľvek styk s otcom. Z tohto dôvodu sa stretnutie staršieho syna s otcom nikdy neuskutočnilo. Podľa odporúčania psychologičky PhDr. Lenky Švecovej sa dieťa v žiadnom prípade nesmie proti jeho vôli nútiť k styku s otcom, nakoľko by to mohlo spôsobiť dieťaťu ďalšiu traumu a v konečnom dôsledku psychickú poruchu. Styk v upravenom rozsahu nie je v prospech maloletých detí. Keďže tieto skutočnosti vyšli najavo až po vyhlásení rozsudku, matka ich nemohla bez svojej viny označiť. Matka v súčasnosti nevie adekvátne navrhnúť rozsah styku otca s deťmi, preto je potrebné vyžiadať si stanovisko psychológa, resp. dať vypracovať znalecký posudok. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a rozsah styku otca s maloletými deťmi určiť podľa odporúčania psychológa.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol aj odporca v časti určenia výživného, odôvodniac ho tým, že výška výživného, určená súdom je neprimerane vysoká

vzhľadom k výške príjmu odporcu. V súčasnosti odporca prispieva na deti po 50 eur mesačne, čo je výška, ktorú je odporca schopný platiť bez ohrozenia svojich vlastných životných potrieb. Súd nesprávne skonštatoval, že s výnimkou platby vo výške 250 eur mesačne odporca nemá ďalšie výdavky. Odporca má výdavky aj v súvislosti so stravou, osobnou hygienou, telefónom, benzínom a ošatením. Suma 170 eur, ktorú súd určil je neadekvátna a ohrozuje zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Výška platu odporcu je jeho jediným príjmom, pričom je závislý od objemu vykonaných prác za daný mesiac, ktorý je nezávislý do vôle odporcu. Konštatovanie, že odporcov príjem je 734,99 eura mesačne nie je správne. V poslednom mesiaci bol jeho príjem 460 eur, z čoho vyplýva, že po zaplatení nájmu a výživného by mu zostalo na živobytie 40 eur, čo je nereálna suma na prežitie. Momentálne možnosti odporcu nie sú také, aby mohol platiť súdom stanovené výživné. Poukázal tiež na to, že súd nezisťoval výšku mesačných nákladov na maloleté deti. Navrhol určiť výživné v sume po 50 eur mesačne na obe maloleté deti s tým, že navrhovateľka je povinná odporcu pravidelne na konci každého kalendárneho mesiaca písomnou formou informovať o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu vo vyjadrení uviedla, že rozsudok v otcom napadnutej časti považuje za správny, preto ho navrhuje v tejto časti potvrdiť. Nákladmi na maloleté deti sa súd zaoberal a podrobne zdôvodnil výšku stanoveného výživného. K výdavkom odporcu uviedla, že nie je zrejmé, prečo odporca považuje za potrebné prenajímať si od svojho zamestnávateľa celý rodinný dom, keď žije sám, najmä s prihliadnutím na fakt, že je podielovým spoluvlastníkom domu, na ktorom vymenil zámky a znemožnil tak navrhovateľke prístup do domu. Súd prvého stupňa správne zistil príjem odporcu za posledných 12 mesiacov a tento aj správne vyhodnotil. Zmeny do budúcnosti nemohol predpokladať. Odporca opomenul, že výživné je prednostnou pohľadávkou, pričom navrhovateľka z platu živí tri osoby, zatiaľ čo on má celý príjem pre seba. Výrok o povinnosti navrhovateľky informovať ho o podstatných náležitostiach týkajúcich sa detí odporca na súde prvého stupňa nežiadal, preto nie je zrejmé, prečo formou odvolania napáda nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa v tomto smere. Navrhla, aby sa odvolací súd odvolaním odporcu v tejto časti nezaoberal.

Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľky a odporcu uviedol, že z pohovoru s maloletými deťmi, ktorý bol vykonaný vyplynulo, že deti sú vo vzťahu k otcovi rezervovanejšie. Odmietavý postoj voči otcovi je viditeľnejší u mal. W.. Matka v rámci posledného pohovoru apelovala na to, aby otec rešpektoval jej požiadavky ohľadne mladšieho syna O. a dodržiaval zdravotnú starostlivosť o dieťa, nakoľko mu bola transplantovaná koža na ruke. Mal. O. prespal u otca na základe rozhodnutia súdu dvakrát. Po návrate od otca do domáceho prostredia je podľa jej vyjadrenia utiahnutý, odmieta komunikovať, neskôr vystupuje agresívne voči mame i jej rodičom. Znormalizovanie jeho psychického stavu trvá podľa matky dva dni. Matka s mal. W. realizuje psychologické konzultácie u klinickej psychologičky PhDr. Švecovej. Otec je upovedomený o možnosti spoločných i individuálnych stretnutí u psychológa, avšak podľa vyjadrenia matky ich do dnešného dňa nevyužil. Dňa 21. 03. 2012 bol s maloletými deťmi vykonaný pohovor bez prítomnosti zákonného zástupcu. Z pohovoru vyplýva, že mal. W. odmieta osobu otca vo všetkých rovinách, kladie si podmienky, ktoré by mal otec uskutočniť a základe ich splnenia zváži, či s otcom obnoví vzťah a do akej miery. Mal. O. nemá vzhľadom k nízkemu veku objektívne názory týkajúce sa samotného vzťahu k otcovi. Vo svojich vyjadreniach prezentuje postoje ostatných členov domácnosti. Má otca rád, teší sa na neho, no uviedol, že u neho spať nebude. Z pohovoru s rodičmi je zrejmé, že aj napriek snahám z ich strany neprišlo k náprave v komunikácii medzi nimi. Tá je naďalej problémová a nefunkčná, gradujúca chaos vo vnímaní detí. Výpovede oboch rodičov sú naďalej protichodné, do popredia vystupujú nedoriešené vzťahové záležitosti, čo má následne negatívny dopad ako na rodičov, tak i na samotné deti. Z uvedených dôvodov navrhol upraviť styk otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Takto upravený kontakt otca s deťmi je len dočasným riešením, nakoľko je potrebné vybudovať zdravý vzťah medzi rodičmi a deťmi a po jeho znormalizovaní je možné uvažovať o rozšírenej úprave styku. Zároveň navrhol, aby súd uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach - ústav klinickej psychológie FN Nitra podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, nakoľko je to potrebné v záujme maloletých detí. V časti výživného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že tvrdenia navrhovateľky, že O. prichádza zo stretnutí s otcom špinavý a hladný, nie sú pravdivé. Otec sa o svojho mladšieho syna príkladne

stará a je schopný zabezpečiť starostlivosť o neho po každej stránke. Maloletý O. mu nikdy nepovedal, že u neho nechce prespať. V rámci možností, tiež z dôvodu poranenia na ruke dieťaťa, ktoré musí byť udržiavané v čistote sa otec snaží v maximálne možnej miere udržiavať syna v čistote. Syna W. otec už nevidel pol roka, ani s ním nemal akýkoľvek kontakt. Rešpektuje želanie matky, aby za synom nechodil do škôlky, avšak ani keď si príde pre O., ani pri týchto príležitostiach ho nevidí, nevie teda posúdiť, či sú vyjadrenia matky pravdivé. Podľa vyjadrení matky je maloletý W. zo svojho otca nakoľko traumatizovaný, že absolútne odmieta akýkoľvek kontakt s ním. Ak má dieťa naozaj takéto vážne psychické problémy, pravdepodobne by si jeho stav vyžadoval oveľa intenzívnejšiu terapiu na zlepšenie a umožnenie opätovného nadviazania kontaktov s otcom. Z pohľadu otca to skôr vyzerá tak, že matka sa ho snaží zo svojho života úplne vymazať a zabrániť mu v akomkoľvek kontakte s deťmi. Žiadal, aby mu bolo umožnené kontakt s deťmi budovať a udržiavať. Ohľadom mal. W. je ochotný spolupracovať s odborníkmi a postupne si znovu vybudovať so synom vzťah, aký mali ešte pred niekoľkými mesiacmi. Navrhol, aby odvolací súd v časti úpravy styku napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním, ako aj správami PhDr. Švecovej a MUDr. Galvánkovej, priebežnými monitorovacími správami č. 1 - 6 Orchidea n.o., záverečnou monitorovacou správou Orchidea n.o., správami o príjmoch navrhovateľky a odporcu, vyjadrením navrhovateľky, vychádzajúc z obsahu spisu a odvolania navrhovateľky a odporcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom podľa zmeniť a v časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi podľa potvrdiť s tým, že sa začne realizovať po dvoch rokoch od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol a rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže navrhovateľka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len v časti úpravy styku a odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len v časti výživného, rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva a zverenia detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky je právoplatné a predmetom odvolacieho konania bolo len určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a úprava styku odporcu s maloletými deťmi.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo samotného zákona a obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa (§ 75 Zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom výslovne zákonom vyjadrený nie je. Vo všeobecnosti sa určuje tak, aby vyživovacia povinnosť zodpovedala ich príjmom a majetkovým pomerom. Výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Výživou sa pritom rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný život dieťaťa. Odôvodnené potreby sú všetky nevyhnutné potreby nutné pre život dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa a doplneného v odvolacom konaní dospel k záveru, že vzhľadom k súčasným príjmom rodičov a potrebám maloletých detí je primerané výživné na mal. W. v sume 60 eur a na mal. O. v sume 50 eur. U matky vychádzal z toho, že po materskej dovolenke od októbra 2011 do 31. 08. 2012 pracovala v Centre výskumu živočíšnej výroby Nitra, pričom jej pracovný pomer skončil z organizačných dôvodov a bolo jej vyplatené odstupné. Za prvých sedem mesiacov roku 2012 tam dosahovala čistý príjem 473,73 eura, spolu s vyplateným odstupným bol jej priemerný mesačný čistý príjem za prvých osem mesiacov roku 2012 639,83 eura. Od 01. 10. 2012 do 28. 02. 2013 jej bolo na nemocenských dávkach vyplatených 1.884,70 eura, čo je v priemere 376,94 eura mesačne. V roku 2012 poberala rodičovský príspevok za mesiace január až september 2012 po 194,70 eura mesačne, od apríla 2013 poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eura mesačne a za január 2014 rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne, v roku 2013 poberala rodinné prídavky 46,20 eura a v roku 2014 poberala rodinné prídavky 47,04 eura mesačne. Otec mal v roku 2011 priemerný príjem 658,99 eura mesačne, priemerný príjem otca za prvé tri mesiace roku 2012 bol 450 eur mesačne. V roku 2013 bol jeho príjem priemerne 497,84 eura mesačne. Vzhľadom k tomu, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca od právoplatnosti rozvodu ich manželstva, pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal jednak z príjmov rodičov pred rozvodom ich manželstva a vzhľadom k času, ktorý uplynul od právoplatnosti ich manželstva, vychádzajúc z ustanovenia , podľa ktorého je súd viazaný stavom v čase vyhlásenia rozhodnutia, zaoberal sa tiež terajšími príjmami rodičov, a teda tým, či od právoplatnosti rozvodu nedošlo k nejakej zmene na strane rodičov a z takto zisteného skutkového stavu považoval za primerané a zodpovedajúce potrebám maloletých detí výživné v sume 60 eur na mal. W. a v sume 50 eur na mal. O. mesačne, pričom zohľadnil skutočnosť, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa sa príjem odporcu znížil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil. Takto stanovené výživné podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam rodičov a potrebám maloletých detí. Keďže odporca platil na výživné detí spolu 170 eur mesačne, zaostalé výživné mu ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nevzniklo.

Podľa (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Odvolací súd, po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku, vychádzajúc z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa a dokazovania, doplneného odvolacím súdom dospel k záveru, že v danej veci je potrebné vychádzať z momentálneho zdravotného stavu detí, ktorý si vyžaduje najmä rešpektovať prežívanie terajšej situácie deťmi, zabezpečiť im prostredie stability a bezpečia a netraumatizovať deti t. č. kontaktom s otcom. Zo znaleckého dokazovania však vyplýva, že vzťah mal. W. k otcovi nie je motivovaný strachom, ani nenávisťou a v konaní nebolo preukázané, že by otec W. v minulosti nejakým významným spôsobom ublížil. Dôvod psychických ťažkostí mal. O. vznikol ako dôsledok zmien, rodinnej situácie a nerešpektovania jeho prežívania a pretrvávajúce nútenie dieťaťa pod tlakom do situácií, na ktoré nie je vzhľadom na svoj emocionálny, sociálny a intelektový vývin zrelé. U matky bola osobnosť hodnotená zvýšene senzitívna, t. č. neuropsychicky nestabilná. Prítomná je zvýšená ostražitosť, obozretnosť hraničiaca so vzťahovačnosťou. Má výrazné tendencie prezentovať sa navonok neadekvátne priaznivým dojmom. Osobnosť otca poukazuje na výrazné tendencie prezentovať sa navonok v priaznivejšom svetle. Vo vzťahu k deťom je pozitívny, má záujem sa s nimi stretávať. Má problém identifikovať signály zo sociálneho prostredia, ich interpretácia je nadmieru subjektívna, v dôsledku čoho môže dochádzať k nepochopeniu a niekedy k zbytočnému presadzovaniu svojich stanovísk. Agresivita nepatrí k základnej osobnostnej výbave probanta.

Odvolací súd, v snahe zmierniť napätie medzi účastníkmi a podporiť vzťahy medzi odporcom a jeho deťmi, vychádzajúc zo skutočnosti, že ešte v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa (7. decembra 2011) sa rodičia na styku odporcu s deťmi dohodli a problémy nastali až v rámci odvolacieho dokazovania, pričom za veľmi krátku dobu došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu oboch maloletých detí, ktoré začali navštevovať psychologickú a psychiatrickú ambulanciu, konanie prerušil a dal podnet na nariadenie výchovného opatrenia, v snahe pomôcť maloletým deťom zvládnuť napäté vzťahy medzi ich rodičmi a v snahe zabezpečiť im psychologickú pomoc a eliminovať nepriaznivé vplyvy rozvodu ich rodičov na nich. Takýmto postupom súdu bol rešpektovaný záver znalca, že pre zdravý osobnostný vývin detí je dôležité stretávanie sa s otcom, avšak prípadné necitlivo vynútené stretnutia môžu pôsobiť kontraproduktívne a môžu prehlbovať negatívne postoje detí voči otcovi.

Napriek nariadenému výchovnému opatreniu sa však doposiaľ nepodarilo vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi zmeniť, pričom rodičia maloletých detí vzájomne nekomunikujú a ich komunikácia v priebehu styku odporcu s maloletými deťmi prebiehala len prostredníctvom zástupcov akreditovaného subjektu. Akreditovaný subjekt, asistujúci pri styku uviedol, že ani raz počas stretnutí nezaznamenali psychické problémy, neurotické, či iné ťažkosti u detí a nepozorovali ani lakrimózne prejavy u maloletých detí. Uviedli tiež, že matka maloleté deti pozitívne nepripraví na stretnutie s otcom a úmyselne koná v neprospech otca, marí rozhodnutie súdu a v neprospech maloletých detí. Otec detí od začiatku projektu spolupracoval, pripravoval sa na stretnutie s deťmi. Počas stretnutia sa snažil obnoviť citovú väzbu s maloletými, verbálne a fyzicky sa snažil s maloletými zblížiť, disponuje pozitívnymi rodičovskými zručnosťami. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k záverečnej správe uviedla, že od začiatku im bolo dávané najavo, že sa musia zblížiť za každú cenu, čo sa prejavovalo zastrašovaním detí, aj jej. Deti mali po celý čas odmietavý postoj k otcovi a otec nevedel, ako si ich má získať a čo má s nimi robiť. Celá záverečná správa je otočená proti nej za to, že odmietla v spolupráci pokračovať, pričom ona sa nedokázala dívať na úzkosť a strach najmä staršieho syna W.. Po každom stretnutí mali deti problémy, v noci zle spali a budili sa. Napriek námietkam navrhovateľky voči záverečnej správe Orchidea n.o. odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom pracovníka Orchidea n.o. k priebehu styku odporcu s maloletými deťmi, pretože vychádzajúc z celého vykonaného dokazovania dospel k záveru, že keďže odporca žiadal o styku s maloletými deťmi rozhodnúť a pre zákaz styku odporcu s deťmi neboli dôvody, v zmysle ustanovenia Zákona o rodine neprichádzalo do úvahy styk odporcu s deťmi neupraviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku (upravené na základe dohody rodičov) podľa potvrdil s tým, že sa začne realizovať po dvoch rokoch od právoplatnosti tohto rozsudku. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že podľa Zákona o rodine z dôvodu návrhu odporcu rozhodnúť o styku bolo povinnosťou súdu o styku rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že zo správ PhDr. Švecovej a MUDr. Galvánkovej vyplýva, že odporúčajú t. č. netraumatizovať deti ďalším intenzívne odmietaným kontaktom s otcom, rozhodnutie o úprave styku potvrdil s tým, že sa začne realizovať po dvoch rokoch od právoplatnosti tohto rozsudku. Dobu odkladu realizácie styku určil na dva roky z dôvodu, že ani doba jedného roka, počas ktorej bolo konanie prerušené nebola dostatočná na zlepšenie vzťahov odporcu s deťmi, preto ho odložil na dlhšiu dobu. Vzhľadom k odloženej realizácii

styku odvolací súd potom rozsah úpravy styku odporcu s deťmi nemenil, pretože ak by aj medzičasom došlo k zmene pomerov, môže sa ktorýkoľvek z rodičov domáhať zmeny tohto rozhodnutia. Snahou rodičov by však malo predovšetkým byť to, aby sa psychický stav detí stabilizoval a aby v prípade zmeny psychického stavu detí mohlo v budúcnosti dôjsť k styku odporcu s maloletými deťmi, pretože aj rola otca je vo vývoji detí potrebná, pričom k tomu, aby sa tak mohlo v budúcnosti stať musí prispieť najmä navrhovateľka, ktorá trávi s deťmi väčšinu času. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú naďalej veľmi napäté, nedokážu spolu komunikovať bez vzájomných osočovaní a invektív. Rodičia si zatiaľ neuvedomili, že aj keď ich manželstvo zaniklo rozvodom, stále sú a budú rodičmi ich detí, preto by mali čo najskôr zmeniť ich vzájomné vzťahy do takej miery, aby dokázali spolu komunikovať vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, tak, aby to bolo na prospech ich detí, čo obaja nepochybne chcú

a o čo by mali mať prvoradý záujem.

Odvolací súd poznamenáva, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia je nesprávne uvedený dátum rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo je potrebné postupom podľa opraviť.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.