Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi Š. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O., H. XXXX/XX, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 9.7.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 331,94 eur s úrokom z omeškania 9,00% ročne od 12. 8..2009 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 od spoločnosti Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava. Odporca uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby a odporca bol povinný platiť za služby riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve. Odporca je teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta /koncové zariadenie/ vypojená z prevádzky. Ak by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne plnil svoj záväzok, tomuto by zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu zabezpečiť odporcu mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.8.2009 na sumu 331,94 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení, zmluvou o postúpení pohľadávok, faktúrou č. XXXXXXXXXX písomným vyjadrením navrhovateľa z 31.12. 2013, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zmluva o pripojení právneho predchodcu navrhovateľa T-Mobile Slovensko a.s. súdu predložená nebola. Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 6.6.2008 účastníci zmluvy menili pôvodný program služieb RELAX 60 na program VO VEĽKOM 100, pričom podnik sa zaviazal predať odporcovi zľavnený mobilný telefón značky Sony Ericsson K5301 copper za kúpnu cenu 1,- Sk po dobu viazanosti 26 mesiacov. Odporca sa zaviazal v Dodatku v bode 1 písm. b/,c/ riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti zo zmluvy. V bode 4. Dodatku si účastníci dojednali v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany účastníka najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo

v bode 2/ tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a až c/ Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, zmluvnú pokutu v sume 10.000,- Sk. Účastník je zároveň povinný uhradiť náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty a berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti účastníka realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d/ Dodatku je podnik oprávnený vo vzťahu k SIM karte ako aj vo vzťahu k ktorejkoľvek ďalej zmluve o pripojení dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb, a to až do splnenia povinnosti realizovať zmluvné dobíjanie a podobne.

Spoločnosť T Mobile Slovensko a.s. Bratislava vystavila dňa 22.7.2009 faktúru odporcovi na sumu 331,94 eur, ktorá sa týkala zúčtovacieho obdobia od 22.6.2009 do 21.7.2009, splatnosť faktúry nastala 11.8.2009.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovak Telekom a.s. a BL Telecom debt s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi podpisom zmluvy dňa 7.12.2011.

V písomnom vyjadrení súdu doručeného dňa 7.1.2014 navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa - dotovaný mobilný telefón, ďalšie benefity na službách, pričom predal odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson K5301 copper za kúpnu cenu 1,- Sk, pričom jeho štandardná cena bola 4.689- Sk. V dôsledku neplnenia povinností bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú /reparačnú/, pretože neplnením záväzku zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu preto musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa riadne a včas pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti. Otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať v čase, kedy vzniká zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žiadnu platbu. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu vstúpi, pri dohodnutí výšky pokuty mal značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Zmluvná pokuta je primeraná aj s poukazom na nariadenia vlády č. , keď za primeranú sankciu sa považuje sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. V prípade, ak by súd neuznal nárok je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu a preto by mal súd priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú zmluvu uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V tomto smere je neopodstatnená argumentácia navrhovateľa, že odporca bol zúčastnený pri vyjednávaní zmluvnej pokuty a mohol ju ovplyvniť prostredníctvom výberu služby. Je nelogické, aby bol spotrebiteľ pri výbere hlavného predmetu zmluvy motivovaný výškou zmluvnej pokuty, keď jeho prvoradý záujem smeruje k poskytnutiu služby od navrhovateľa. Na druhej strane je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa pri totožnom účastníkom programe neponúka možnosť vyjednať inú zmluvnú pokutu.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie / /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008/. Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti/ a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /, /. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve, resp. jej dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti

a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania v prípade, ak dôjde následne k vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Túto skutočnosť však navrhovateľ nijako nepreukázal. Navrhovateľ pripojil do spisu zmluvu o pripojení s dodatkom bez dátumu uzavretia tejto zmluvy, pričom vôbec nepreukázal porušenie povinností zo strany odporcu, v ktorom období v akej výške a ktorú konkrétnu povinnosť odporca porušil, keď zmluvná pokuta odkazuje na porušenie viacerých zmluvných povinností. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve a dodatku k zmluve predstavuje zmluvná pokuta 10.000,- Sk pri dobe viazanosti 26 mesiacov by predstavovalo cenu služieb 7200,- Sk. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 10.000,- Sk, čo predstavuje viac ako 100% z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu po celú dobu viazanosti. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď ich existenciu nijako nepreukazuje.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v a nasl. ustanovení a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že jeho nárok obstojí aj ako náhrada škody, ktorá vzniká navrhovateľovi, resp. jeho právneho predchodcovi v dôsledku toho, že poskytol odporcovi mobilný telefón v nižšej sume, než bola jeho skutočná suma, ani v tomto smere nárok navrhovateľa neobstojí. Z hľadiska právneho uplatnený nárok na náhradu škody by bolo možné posudzovať v zmysle , pričom predpokladom vzniku tejto všeobecnej zodpovednosti je protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Navrhovateľ nepreukázal na strane odporcu také porušenie zmluvnej povinnosti a s tým súvisiaci vznik škody, ktoré by boli navzájom v príčinnej súvislosti. Nemožno pričítať odporcovi ako porušenie zmluvnej povinnosti keď z platne uzavretej kúpnej zmluvy získal predmet kúpy, a to mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Sk. Kúpna cena dohodnutá aj so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny zostáva vždy dohodnutou kúpnou cenou, preto predmet získaný takouto kúpou a jeho prevzatie a užívanie je v súlade so zmluvou a teda právom. Pokiaľ navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca sledoval účel, ktorý teraz tvrdí, uvedené mal dosiahnuť iným spôsobom, a to upravením právnej podmienky priamo v zmluve. Dohoda účastníkov zmluvy o kúpnej cene bez ďalšieho nemôže byť menená a vykladaná inak v závislosti od správania sa účastníka tak, aby navrhovateľ docielil vrátenie sumy, ktorá sa má rovnať rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu. V súvislosti s porušením ďalších povinností odporcu, ktoré súvisia s ďalšími zmluvnými dojednaniami a to poskytovaním služieb a platením ceny za tieto služby, nebránilo nič navrhovateľovi platným a zákonným spôsobom dojednať také zmluvné dojednania, ktoré prípadne postihujú účastníka zmluvy pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností avšak nezávisle od časti úkonu, ktorým je kúpna zmluva týkajúca sa mobilného telefónu. Tvrdená škoda navrhovateľa preto nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia kúpnej zmluvy, pričom aj v prípade dojednaného nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Navrhovateľ však ani nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvy niektorým z konkrétnych spôsobov.

Výrok o trovách konania sa opiera o . V konaní bol úspešný odporca, odporcovi trovy konania nevznikli, tieto v konaní ani neuplatnil. Trovy konania uplatnil navrhovateľ, ktorý v konaní úspešný nebol, preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona / /