Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX-XX, G. J., zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8 proti odporcovi: W.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX-XX, G. J., zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. novembra 2012, č.k. -95, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 43,57 Eur do troch dní na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Anny Kubovičovej, advokátky.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že právo navrhovateľky na bytovú náhradu, ktoré vyplýva z rozsudku okresného súdu č.k. -17 zo dňa 03.10.1994 nezaniklo a stále trvá. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 520,54 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že navrhovateľka dôvodne uplatnila prostriedok súdnej ochrany, vyplývajúci z ust. . Považoval za daný jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení, s tým, že jej postavenie by sa stalo neistým, vzhľadom na obavu, že práve v rámci exekúcie vyprataním bytu by mohol odporca namietať, že jej právo na bytovú náhradu zaniklo. Vyslovil názor, že doplnené dokazovanie na posúdenie zákonných kritérií bytovej náhrady, ktorú ponúkol odporca navrhovateľke listom zo dňa 30.03.2011, preukazuje, že bytová náhrada sa nachádza v stavbe so súp. č. 324 vo vchode 21, pričom samotná stavba je na liste vlastníctva zapísaná ako internát. Z predmetného listu vlastníctva nevyplýva, že by stavba pozostávala zo samostatných bytov, pretože jednotliví vlastníci, ktorí sú uvádzaní v časti B, sú označovaní ako vlastníci priestorov, ktoré sú označené číslom a písmenom a tiež ako vlastníci podielov priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, ale nie sú označovaní ako vlastníci bytov. Ponúkaná bytová náhrada nie je preto bytom, o čom musel a musí vedieť aj samotný odporca, keď doručil navrhovateľke návrh zmluvy nie o užívaní bytu, ale obytnej bunky. Považoval za preukázané, že podľa rozsudku tamojšieho súdu č.k. -17 zo dňa 03.10.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.10.2010 navrhovateľka spolu s jej bývalým manželom mali povinnosť predmetný byt vypratať po uplynutí 3-mesačnej výpovede, a to do 15 dní po zaistení náhradného bytu. Odporca je týmto rozsudkom ohľadne bytovej náhrady viazaný, a teda navrhovateľke musí byť ponúknutý rozhodne byt a nie bytová bunka, ohľadne ktorej navrhovateľ predložil návrh zmluvy o užívaní. Akceptoval obranu navrhovateľky, podľa ktorej prijatím takejto bytovej náhrady by sa opätovne dostala do neistej situácie, kedy by sa mohlo stať, že v prípade

zmeny vlastníctva obytnej bunky by sa musela vysťahovať a jej nájom by zanikol. Okrem toho formulácia prvej vety čl. IV Zmluvy o užívaní obytnej bunky, túto neistotu ešte podporuje, vzhľadom k tomu, že ubytovanie má byť navrhovateľke poskytnuté na dobu určitú do doby odpredaja nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že tzv. ubytovateľ nemá zmluvne uloženú povinnosť obytnú bunku najskôr ponúknuť na odpredaj aktuálnemu nájomcovi a až v prípade jeho nezáujmu by ju mohol ponúknuť tretej osobe. Neadekvátnosť bytovej náhrady jednoznačne vyplýva aj z čl. VI Zmluvy o užívaní obytnej bunky, podľa ktorej v prípade zmeny vlastníckych vzťahov k tejto bunke, ubytovateľovi vznikne právo vypovedať zmluvu v 15-dňovej výpovednej lehote. Považoval tak za nesporné, že bytová náhrada, ktorá bola ponúknutá navrhovateľke odporcom, nie je adekvátnou bytovou náhradou, na ktorú má podľa rozsudku č.k. -17 nárok, a preto súd odmietnutie podpísať zmluvu o nájme bytovej bunky považoval za opodstatnené. Vyslovil názor, že bytová náhrada musí byť zodpovedajúca , čo v tomto prípade splnené nebolo, pretože bytová bunka sa nachádza v stavbe označenej ako internát. Neakceptoval obranu odporcu o tom, že tieto obytné bunky sú akceptované v iných prípadoch ako primerané bytové náhrady. Navrhovateľka má právo na zabezpečenie riadneho bytu, ktorý je aj ako byt na príslušnej správe katastra vedený a okrem toho, navrhovateľke je ponúkaný nájom na dobu určitú, čo znamená, že navrhovateľka, v prípade ukončenia nájmu z viny prenajímateľa alebo z jeho podnetu, by už nemala nárok na bytovú náhradu bez ohľadu na to, že by si plnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce jej z nájomného vzťahu. Vyvodil z toho záver, že zodpovedajúca bytová náhrada dosiaľ navrhovateľke zabezpečená nebola a z toho dôvodu jej právo na bytovú náhradu nezaniklo a stále trvá, a preto považoval jej návrh za opodstatnený.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmenu tak, že návrh na začatie konania bude v celom rozsahu zamietnutý. V odvolaní vyslovil názor, že vzhľadom na znenie § 185 ods. 2 Exekučného poriadku nie je v danom prípade daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na žiadanom určení, pretože pokiaľ namieta neposkytnutie adekvátnej bytovej náhrady, túto skutočnosť má možnosť uplatniť v rámci podania námietok voči bytovej náhrade u exekútora. Ďalej vyslovil názor, že navrhovateľka nemá právo na náhradný byt ani na inú bytovú náhradu, a to z dôvodu, že dlhé roky hrubo porušuje svoje povinnosti nájomcu, a to najmä tak, že neplatí nájomné súčasnému vlastníkovi bytu, t.j. odporcovi. Poukázal ďalej na to, že odporca, napriek svojmu nesúhlasu s povinnosťou zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt, avšak s úmyslom čo najrýchlejšie vyriešiť situáciu právnej neistoty, doručil jej 01.04.2012 vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady a výzvu na uzavretie zmluvy o užívaní obytnej bunky. Poukázal na to, že ešte v roku 2007 právni predchodcovia odporcu na stretnutí, ktoré sa konalo 15.06.2007 ponúkli navrhovateľke 1-izbový družstevný byt na ulici E. v bytovom dome XXX v G. J. alebo 2-izbovú bytovú jednotku na C. A. v G. J.. Na stretnutí navrhovateľka uviedla, že nájomné a prevažnú časť služieb spojených s nájmom bytu neuhrádza preto, lebo jej nebola dosiaľ poskytnutá bytová náhrada a zároveň nemá vedomosť o tom, komu má nájomné platiť. Zotrval na stanovisku, že ponúknutý byt považuje pre navrhovateľku, vzhľadom na jej sociálne pomery a dlhodobú neochotu platiť nájomné alebo služby spojené s užívaním bytu, za primeraný. Majiteľ nehnuteľnosti prioritne ponúka uvedené priestory do nájmu, s možnosťou následného odkúpenia nájomcami a v prípade ich nezáujmu o kúpu nehnuteľnosti vlastník súhlasí s ďalším prenájmom alebo iným užívaním nehnuteľnosti bez ich odpredaja. Priestory ponúkané odporcom ako náhradný byt už Okresný súd v Považskej Bystrici v iných konaniach posudzoval za primerané z hľadiska bytovej náhrady. Súdu prvého stupňa vyčítal, že napriek tomu, že je viazaný právnym názorom, vysloveným v zrušujúcom uznesení krajského súdu, nezaoberal sa tým, že v dôsledku dlhodobého nezákonného správania sa navrhovateľky mohlo jej právo na poskytnutie bytovej náhrady zaniknúť, čo by odôvodňovalo zamietnutie návrhu. Poukázal na neľahkú a neistú situáciu odporcu ako vlastníka bytu, ktorý za daných okolností iba s nepomernými ťažkosťami môže realizovať svoje vlastnícke oprávnenia s vecou disponovať alebo scudziť ju, keďže tomu bráni spor s navrhovateľkou a jej prítomnosť v byte.

Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zotrvala na svojich dovtedajších stanoviskách, s tým, že v jej prípade nastal kuriózny stav v prípade, keď hodlala odkúpiť predmetný byt od správcu konkurznej podstaty Považských strojární, avšak spoločnosť LUIKA, s.r.o. Považská Bystrica získal tento byt od správcu konkurznej podstaty a odpredal ho iným osobám. Odporcovi bol známy právny stav, v akom sa predmetný byt nachádza, ako aj tá skutočnosť, že tam býva navrhovateľka, ktorej dosiaľ nebol zabezpečený náhradný byt. Za najväčší nedostatok zo strany odporcu, pre ktorý nemohla akceptovať bytovú náhradu, predtým

ponúknutú L. A. C. v G. J., považovala to, že navrhovaná dĺžka nájomného vzťahu je na dobu určitú, a preto sa jej postavenie javí ako právne neisté.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní neuvádza ani jeden z tam označených dôvodov, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa

Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súčasnej súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Právny názor na prejednanie danej veci vyslovil odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 4. októbra 2012, č.k. -68, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa.

Predmetom konania v danej veci je určenie, že právo navrhovateľky na bytovú náhradu nezaniklo. V konaní pred súdom prvého stupňa neboli žiadnym spôsobom spochybnené zásadné okolnosti, a to, že odporca mal povinnosť zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt pred vyprataním bytu, ktorý dosiaľ navrhovateľka užíva a ktorý už odporcovi vlastnícky patrí. Jednoznačne taktiež vyplýva zo spisu, že navrhovateľka 31.03.2011 obdržala od právneho zástupcu odporcu list, v ktorom ju vyzýva na prijatie zabezpečenej bytovej náhrady, vrátane návrhu na uzavretie zmluvy, ktorá tvorila prílohu tohto listu. Prílohu predstavoval návrh zmluvy o užívaní obytnej bunky s prenajímateľom, resp. ubytovateľom T. O., X. so sídlom C. XXX, G. J., zastúpené LUIKA, s.r.o., Považská Bystrica na dobu určitú od 01.04.2011 do doby odpredaja nehnuteľností. Zároveň bola navrhovateľka vyzvaná, aby uvedenú zmluvu v lehote 30 dní podpísala s odvolaním sa na . Navrhovateľka to odmietla s odôvodnením, že takáto bytová náhrada je pre ňu neprijateľná a podala návrh na začatie konania na súd.

Je tak v konaní nepochybné, že odporca zaslal navrhovateľke návrh na uzavretie zmluvy o bytovej náhrade, pričom navrhovateľka s jej obsahom nesúhlasí a túto nehodlá uzavrieť z dôvodov, na ktoré poukázala už v návrhu na začatie konania. Z obavy, aby nenastali účinky predpokladané v ust. , t.j. aby jej nárok na bytovú náhradu nezanikol v prípade, ak v lehote 30 dní od návrhu zmluvy túto zmluvu neuzavrie, podala návrh na začatie konania, a preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, ako je to predpokladané v ust. , pretože jej postavenie by sa stalo neistým, vzhľadom na obavu, že práve v rámci exekúcie vyprataním bytu by mohol odporca namietať, že jej právo na bytovú náhradu zaniklo.

Na túto skutočnosť, s odkazom na ust. upozornil odporca navrhovateľku v liste zo dňa 30.03.2011, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľke zaslal. Toto stanovisko odporcu je potom v rozpore s názormi prezentovanými v priebehu konania a najmä v úvode jeho odvolania proti napadnutému rozsudku, kde uvádza, že pokiaľ navrhovateľka namieta neposkytnutie adekvátnej bytovej náhrady, túto skutočnosť má možnosť uplatniť v rámci podania námietok voči bytovej náhrade u exekútora.

Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodovaní riadil aj vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení o význame a dopade neprijatia bytovej náhrady z hľadiska ust. .

Citované zákonné ustanovenie totiž upravuje podmienky realizácie vypratania bytu. Podľa neho vypratanie bytu sa podmieňuje zásadne (ak neustanovuje inak) zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady. Pridaním odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bola doplnená právna úprava o možnosť straty nároku na bytovú náhradu, pretože podľa neho nájomca stráca nárok na bytovú náhradu, ak bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu o bytovej náhrade. Právo na uzavretie zmluvy o zabezpečení bytovej náhrady zaniká v zmysle ust. po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Toto písomné vyhlásenie môže mať aj formu návrhu zmluvy o poskytnutí bytovej náhrady. Ak má nájomca výhrady voči bytovej náhrade, ako aj voči spôsobu jej zabezpečenia, musí svoje právo ochrániť žalobou na súde, pričom prostriedkom súdnej ochrany je žaloba o určenie, že jeho nárok na bytovú náhradu nezanikol. Pokiaľ je teda podaná žaloba s odkazom na ust. , je zároveň daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Pre rozhodnutie o návrhu, ktorý aj v danom prípade uplatnila navrhovateľka, je významné zistenie, či v predmetnej písomnosti (v súvislosti s ponukou zo dňa 31.03.2011) bola navrhovateľke ponúknutá primeraná bytová náhrada tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -17 zo dňa 03.10.1994.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa zaoberal charakterom ponúknutej bytovej náhrady z aspektu jej splnenia nárokov na primeranú bytovú náhradu, ktorá mala byť navrhovateľke poskytnutá vo forme náhradného bytu. Zistil tak, že bytová náhrada sa nachádza v stavbe súpisné č. 324 vo vchode 21, ktorá stavba je na liste vlastníctva zapísaná ako internát a z listu vlastníctva nevyplýva, že by stavba pozostávala zo samostatných bytov, pretože jednotliví vlastníci sú označovaní ako vlastníci priestorov, ktoré sú označené číslom a písmenom a tiež ako vlastníci podielov priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, ale nie sú označení ako vlastníci bytov. Ponúknutú bytovú náhradu preto súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za byt.

Právny inštitút bytovej náhrady je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu ( a nasl. ), predovšetkým v ust. a nasl. . Jeho význam sa najzreteľnejšie prejavuje v ust. vyjadrujúceho zásadu, že ak má nájomca právo na bytovú náhradu, nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, dokiaľ nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Rozhodovanie o bytovej náhrade je nielen rozhodovaním o lehote plnenia, ale zároveň aj rozhodovanie vo veci samej. Právo osoby, majúcej k bytu právo bývania, nie je dotknuté ani prevodom bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu ani prevodom vlastníctva tohto bytu na tretie osoby. Nadobudnutím vlastníctva doterajším užívateľom ani následným prevodom tohto vlastníctva bytu na tretie osoby, nezaniká právo bývania osobe majúcej toto právo. Znamená to, že nový vlastník bytu, ku ktorému má iná osoba právo bývania, je povinný trpieť výkon práva bývania tejto osoby až do doby, kým jej nebude zabezpečená primeraná bytová náhrada.

Aj v danom prípade osobou povinnou strpieť výkon tohto práva a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady navrhovateľky je preto odporca a navrhovateľka má právo v byte bývať až do zabezpečenia náhradného bytu.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil aj charakteristiku bytovej náhrady ponúknutej navrhovateľke. Bytovými náhradami sú podľa náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. O konkrétnej forme bytovej náhrady aj v danom prípade rozhodol súd v konaní o privolení k výpovedi nájmu tak, že navrhovateľka je povinná byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady vo forme náhradného bytu.

Za zodpovedajúcu bytovú náhradu vo forme náhradného bytu sa považuje v zmysle ust. byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Pri riešení otázky, či náhradný byt s nájmom na určitý čas je zodpovedajúcou bytovou náhradou, sa vychádza z inštitútu nájmu bytu. Jeho charakteristickým znakom je, že nájom bytu je chránený ( ). Zabezpečením bytovej náhrady s dobou nájmu na určitý čas by sa účel bytového nájmu nenaplnil. Bytová náhrada nemá slúžiť vypratávanej osobe iba na zabezpečenie bývania počas času nevyhnutného na zabezpečenie si iného bývania, ale účelom bytových náhrad je predovšetkým poskytnúť vypratávanej osobe náhradné riešenie jej potreby bývania, ktorú mala pôvodným nájomným pomerom vyriešenú. Prípadné zavinenie pôvodného nájomcu je sankcionované v podobe menej kvalitnej bytovej náhrady ako to vyplýva z ust. , a . Charakteristickým znakom náhrady vo forme náhradného bytu je teda bývanie trvalého charakteru, resp. jeho zabezpečenie poskytuje vypratávanému ochranu na neurčitý čas. Táto ochrana má poskytnúť osobe, ktorá má byt vypratať, možnosť uspokojovať základnú potrebu bývania a je súčasne znakom sociálnej istoty. Nájomcu možno tejto ochrany zbaviť iba za osobitných podmienok ustanovených v zákone, pričom aj potom je chránený tým, že mu zákon priznáva právo na bytovú náhradu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

V prejednávanej veci je tak zrejmé, že bytová náhrada, ktorá bola odporcom ponúknutá navrhovateľke, je neprimeraná už z toho dôvodu, že sa jedná o nájom na dobu určitú.

Navrhovateľka tak úspešne uplatnila prostriedok ochrany nájomcu upravený v ust. , a to v zákonom stanovenej lehote.

Pre rozhodnutie vo veci sú potom irelevantné tvrdenia odporcu uvádzané v jeho odvolaní o tom, že navrhovateľka neplatí úhradu za užívanie predmetného bytu, ako aj za služby spojené s užívaním, prípadne, že povinnosť zabezpečiť pre navrhovateľku náhradný byt nemal odporca.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bola tak úspešná navrhovateľka, ktorá má v zmysle ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy spočívali v odmene za právne zastúpenie, a to stanovené podľa Vyhlášky č. za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 28,50 Eur, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, spolu 43,57 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .