Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/ XX, J., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7,o zaplatenie 943,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -190 zo dňa 10.6.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku ktorým prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 279,57 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku nad sumu 279,57 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zastavil konanie v časti o zaplatenie 244,88 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 700,57 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 279,57 Eur od 24.07.2009 do zaplatenia a s 9 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 419,- Eur od 02.06.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 27,23 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 68,55 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citovaním ustanovení §, 420, 491 ods. 1, 544 ods. 1,2, 563, 517 ods. 1,2, (ďalej len „“); §, o elektronických komunikáciách a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Uviedol, že vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov a zhodnotenia dôkazov mal za to, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Podľa prvostupňového súdu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že účastníci uzavreli dňa 04.03.2009 Zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb A4285668 pre účastnícke číslo telefónu XXXXXXXXXX a dňa 13.12.2002 zmluvu č. A0610394 pre číslo telefónu XXXXXXXXXX, na základe ktorých mohla žalovaná využívať služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalobcu a vznikla jej povinnosť za poskytované služby platiť odplatu vyúčtovanú

faktúrami žalobcu. Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej žalobca poskytol, v celkovej výške 279,57 Eur. Faktúry žalobcu boli splatné 18.03.2009, 24.03.2009, 24.05.2009, a preto najneskôr od 25.05.2009 sa žalovaná dostala do omeškania s platením celej sumy 279,57 Eur, a je povinná platiť aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 279,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.07.2009 do zaplatenia.

Zároveň žalobcovi prvostupňový súd priznal 419,-Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 02.06.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o pripojení a touto zmluvou sa zaviazala, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby sa zaviazala, že bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku prinajmenšom 21,90 Eur. Táto výška bola nastavená zrejme aj s ohľadom na zníženie kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorý žalobca predal žalovanej. Rozdiel medzi skutočnou cenou tohto telefónu a sumou, za ktorú ho žalobca žalovanej predal, činí v danom prípade 419,- Eur (akciová cena bola 1,- Eur, cena telefónu v čase uzatvorenia zmluvy bola 420,- Eur).

Súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi tým, že dodal žalovanej telefón za zľavnenú cenu, nevznikla škoda. K zníženiu majetku žalobcu poskytnutím telefónu v hodnote 420,- Eur za 1,- Eur došlo pri uzavretí zmluvy a k tomuto zníženiu hodnoty majetku žalobcu došlo dobrovoľne, na základe jeho rozhodnutia. Toto zníženie majetku nebolo dôsledkom protiprávneho konania žalovanej. Žalovaná následne porušila svoju zmluvnú povinnosť - neplatila cenu poskytnutých služieb a v súlade so zmluvou došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov konania. Konštatoval, že škoda, ktorá týmto porušením povinnosti žalobcovi vznikla, je ušlým ziskom. Na základe uzavretej zmluvy žalobca mohol odôvodnene v súlade s právom očakávať, že po dobu 24 mesiacov mu bude žalovaná platiť minimálne sumu 21,90 Eur, z čoho teda mohol očakávať úhrnný príjem vo výške minimálne 525,60 Eur. Žalovaná tým, že od marca do mája 2009 (teda ihneď po uzavretí zmluvy) neplnila zmluvu, zapríčinila svojím konaním zánik zmluvy, a tým spôsobila žalobcovi škodu spočívajúcu v ušlom zisku. Základom pre výpočet tohto ušlého zisku (vzhľadom na obdobie odkedy žalovaná prestala platiť) by bola suma 525,60 Eur a bolo by potrebné zohľadniť (odpočítať) aj úsporu výdavkov, ktorú žalobca dosiahol ukončením zmluvného vzťahu. Keďže žalobca je podnikateľom, je možné usúdiť, že pri dodržaní zmluvnej viazanosti a minimálneho mesačného poplatku by sa žalobcovi v platbách žalovaného a z nich vytvoreného zisku vrátila minimálne poskytnutá zľava na mobilný telefón. Preto prvostupňový súd priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 419,- Eur. Je možné, že skutočná výška škody, ktorá žalobcovi vznikla, je iná, ako uplatňovaných 419,- Eur, ale podľa názoru súdu len vyššia. Pohľadávka žalobcu na náhradu škody sa stala splatnou do úprave žaloby a jej doručení žalovanej ( ), t.j. od 1.6.2013. Od 2.6.2013 je žalovaná v omeškaní a je povinná platiť úrok z omeškania. Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou prvostupňový súd odôvodnil odkazom na ustanovenie O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ustanovenia s tým, že úkony realizované vedľajším účastníkom sú neúčelnými, keďže vedľajší účastník podporil žalovanú len svojím vyjadrením, pričom obsah tohto vyjadrenia je všeobecný. Poukazujúc na predmet konania vedľajšieho účastníka mal za to, že vedľajší účastník je schopný efektívne vystupovať v konaniach aj sám, bez zastúpenia advokátom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v druhom výroku v časti prevyšujúcej sumu 279,57 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia a vo výrokoch o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej. Namietal skutočnosť, že zmenou skutkových okolností si žalobca uplatňuje nároky z iného právneho titulu, preto podľa jeho názoru ide o zmenu žaloby. Právne úvahy ohľadom náhrady škody vykonal prvostupňový súd bez akejkoľvek procesnej aktivity žalobcu a rozhodol o škode vo forme ušlého zisku napriek tomu, že žalobca si uplatnil škodu minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu. Žalobca v konaní nepreukazoval predpoklady pre svoj nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku a ušlý zisk ani nežiadal, preto prvostupňový súd rozhodoval o nároku, ktorý uplatňovaný nebol. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že ak za moment uplatnenia nároku na náhradu škody možno považovať podanie doručené prvostupňovému súdu dňa 29.5.2013, potom by bola náhrada škody uplatnená na súde týmto dňom. O škode sa však žalobca mohol dozvedieť už pri ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou, kedy eventuálnu škodu mohol kvantifikovať, preto aj nárok na náhradu škody je už nárokom premlčaným. Vzniesol preto námietku premlčania. Zároveň žiadal o ustanovenie za opatrovníka žalovanej. Na základe uvedeného žiadal v časti prevyšujúcej sumu 279,57 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia žalobu zamietnuť a priznať mu

náhradu trov konania, alternatívne rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení ,v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.

Právne posúdenie je činnosť súdu spočívajúca v podriadení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, teda ak na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil, alebo zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

Vznik občianskoprávneho vzťahu zo škodovej udalosti s právami a povinnosťami strán tohto vzťahu ( ), vyžaduje splnenie všetkých predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu (resp. právne relevantnej škodovej udalosti), ujmu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou. Nedostatok čo i len jedného z uvedených predpokladov zodpovednostného vzťahu bráni záveru o vzniku škody.

Podľa ustanovenia z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia 420 ods.1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Zodpovednosť za škodu treba považovať za nepriaznivý právny dôsledok predvídaný sankčnou zložkou právnej normy postihujúci toho, kto porušil právnu povinnosť. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako i existencia príčinnej súvislosti medzi zavinením a protiprávnym úkonom a medzi zavinením a vznikom škody. Existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 420 musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre vyvodenie zodpovednosti preukázaná. Žalovaná ako spotrebiteľ vytvorila protiprávny stav tým, že porušila povinnosť zo zmluvy platiť cenu telekomunikačných služieb.

Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971).

Žalobca si uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 419 Eur z titulu náhrady škody, ktorú tvorí rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu Sony Ericsson C905 Cyber-shot (420 Eur) a jeho akciovou cenou (1 Eur). Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, pokiaľ tento rozdiel považoval za vzniknutú škodu.

Ušlý zisk predstavuje v podstate to, čo poškodenému ušlo v dôsledku poškodenia a o čom možno dôvodne predpokladať, že by získal, nebyť škodovej udalosti. Ide o majetkovú ujmu majúcu podstatu v tom, že majetok poškodeného sa očakávaným spôsobom nezhodnotil, nezvýšil (R 25/71, R 55/77). Na rozdiel od ušlého zisku skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného, ktorý vznikol v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

Žalobca ponúkol na trh cenu mobilu 1 Eur, pre ktorú sa ako mobilný operátor dobrovoľne rozhodol v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky. Inú ako predajnú cenu 1 Eur zaplatenú na základe kúpnej zmluvy možno podľa odvolacieho súdu považovať z hľadiska záväzku žalovanej za irelevantnú.

Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu.

Nesprávnou je aj úvaha prvostupňového súdu o skutočnej výške škody, keďže určenie výšky škody je nepochybne základnou podmienkou pre jej priznanie. Ak prvostupňový súd len konštatoval, že podľa jeho názoru je skutočná výška škody iná a len vyššia ako žalovaná suma bez toho, aby realizoval vo vzťahu k jej výške dokazovanie, je jeho úvaha nesprávna. Pre rozhodnutie o náhrade škody musí byť, ako základný predpoklad jej priznania, známa jej výška.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovanej sa telefón dostal po tom, ako zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 1,- Eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaná túto sumu nezaplatila, a teda jej úhradou sa stala vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to , či vôbec nejakú vec predá a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaná ju zaplatila.

Dôvodnými sú aj námietky odvolateľa týkajúce sa podmienok vzniku škody a dôkaznej povinnosti žalobcu týkajúcej sa výšky a vzniku škody.

Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje judikatúra Súdneho dvora. Zmena argumentácie žalobcu sa javí ako opätovné sofistikované žiadanie priznania rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Prvostupňový súd mal pritom povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Súdny dvor judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.)

Súdny dvor tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky (bod 69 rozsudku C-618/10 ).

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako dôvodné vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu škody. V tejto časti je rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd sa nesprávne vyporiadal s pojmom ušlý zisk nielen vo vzťahu k podmienkam vzniku zodpovednosti za tento zisk, ale aj s otázkou jeho zániku po ukončení zmluvy a následnej povinnosti žalovanrj naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku.

Odvolací súd poukazuje na to, že ušlý zisk predstavuje nedosiahnutý hospodársky výsledok, ktorý by žalobca bol dosiahol v prípade trvania zmluvy počas celej dohodnutej doby viazanosti.

Ako vyplýva z judikátu R 7/1992, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu sa jedná, pričom príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú.

Dôsledkom porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby nie je vznik škody spočívajúci v nedosiahnutom hospodárskom výsledku, ktorý by bol žalobca dosiahol v prípade trvania zmluvy počas celej dohodnutej doby viazanosti. To, že žalobca nedosiahol tento ušlý zisk (hosp. výsledok), je až dôsledkom toho, že využil oprávnenie (nie povinnosť) zmluvu ukončiť (viď žaloba - č.l. 2), čím zanikla povinnosť žalovanej naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku. Samotné neplnenie povinnosti žalovanej riadne a včas platiť za poskytnuté služby vedie len k zmluvnej zodpovednosti (domáhať sa plnenia zo zmluvy). Ak absentuje príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovanej a ušlým ziskom (nedosiahnutým hospodárskym výsledkom) nemožno uplatňovanú sumu z titulu zodpovednosti za škodu priznať. Vzhľadom na tieto závery má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil vo vyhovujúcom výroku nad sumu 279,57 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia, preto podľa ustanovenia prvostupňový rozsudok v tejto časti a v nadväzujúcich výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne právne posúdiť zistený skutkový stav s tým, že sa vyporiada dôsledne s podaním žalobcu a zmenou právnej kvalifikácie jeho žaloby (viď ustanovenie ). Zároveň po prípadnom doplnení dokazovania konzekventne posúdi námietku premlčania vedľajšieho účastníka a vyhodnotí nadobudnutie vlastníckeho práva k mobilnému telefónu, jeho vzťah k prípadnej náhrade škody a následne svoje závery dôsledne argumentačne podporí.

Záverom odvolací súd len na margo právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej poznamenáva aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, ktoré nadväzuje na výroky vo veci samej, že argumentácia súdom prvého stupňa ohľadom právneho zastúpenia z dôvodu podaného obdobného vyjadrenia ako v iných veciach na prvostupňovom súde je alogickou pri dôslednom uplatňovaní ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom ( ). Každý má právo na to, aby, hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Používanie rovnakého textu podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie je dôvodom pre prípadné nepriznanie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Už splnomocnením advokáta sa realizuje základné právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred občianskoprávnym súdom. Z článku 47 ods. 2 vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním. V množstve súdnych sporov už pomoc pri vstupe do konania pre žalobcu môže pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto odkaz na zbytočnosť právneho zastúpenia v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nemá opodstatnenie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.