Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Pu-1-2014.pdf
PDF · 64.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pu/1/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX J., t č. psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Prievidza nemocnica Bojnice, zast. C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/ XX, XXX XX J., takto
rozhodol:
V y s l o v u j e, že k prevzatiu do ústavu zdravotníckej starostlivosti C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX J. d o š l o zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 12.02.2014 súd začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia C. E., hospitalizovanej od XX.XX.XXXX na psychiatrickom lôžkovom oddelení nemocnice v Bojniciach. Psychiatrické lôžkové oddelenie informovalo tunajší súd o jej odvolaní skôr poskytnutého súhlasu s ústavnou zdravotníckou starostlivosťou dňa 11.02.2014.
Konanie bolo začaté s poukazom na ustanovenie § 81 ods.1 a § 191b ods.1 O.s.p.
Následne súd vypočul ošetrujúceho lekára, ktorý rozhodol o realizovaní prevzatia do ústavnej starostlivosti.
Podľa písomného hlásenia a výpovede MUDr. Z. pacientka bola prijatá so súhlasom, pre dekompenzáciu schizofrénneho ochorenia. Napriek liečbe sa stav pacientky zhoršil. Pacientka odvolala súhlas s liečením, manipuluje s liekmi, ich množstvom, nalieha na prepustenie. Tým, že odmieta lieky a manifestovala agresívne správanie (hodila po sestričke pohár) je obava, že by mohla byť nebezpečná sebe i iným. Nemá náhľad na chorobu, potrebu liečby. Nutná pokračujúca liečba, hospitalizácia. Je potrebná ďalšia liečba. Predpokladaná dĺžka liečby 6-8 týždňov. Na základe uvedeného je nutná hospitalizácia pacientky.
Podľa vyjadrení pacientky, ona je presvedčená, že nie je chorá. Uznáva, že jej správanie bolo vo viacerých prípadoch neštandardné, nepripisuje ho však chorobe, ale zlej výchove, v dôsledku ktorej „je nemožná“ , má problém narábať s peniazmi, keď dostane dôchodok, predroguje ho, nevie si rozkázať, ovládnuť sa, lebo nemá disciplínu. Tvrdí, že hoci drogy užívala, nemohli jej spôsobiť chorobu, spôsobujú len stavy vyššieho vedomia, ktoré spoločnosť ale odmieta akceptovať a radšej ich označí za chorobu. O tom, že nie je chorá podľa nej svedčí aj fakt, že jej bola viac krát menená diagnóza, ako keby doktori sami nevedeli, čo jej vlastne je, napriek tomu tvrdia, že je chorá a snažia sa ju liečiť. Ona sama je presvedčená že je zdravá, považuje za zlé a nebezpečné liečiť zdravého človeka. To že jej chorobu vymysleli jej podľa jej slov priznala aj matka, ktorá jej povedala, že ju tým chcela cez invalidný dôchodok finančne zabezpečiť. Matka sa tým zároveň zbavila zodpovednosti za pokazenú výchovu, lebo to môže hodiť na chorobu. V nemocnici nechce byť, je jej tam zle, dávajú jej lieky z ktorých priberá, bolestivé injekcie, je v nemocnici nešťastná a aj v minulosti mala ešte aj po prepustení z nemocnice problémy zo zážitkov čo
tam mala. Popiera, že by bola naozaj agresívna, podľa nej len niekedy agresívne vystupuje, najmä ako obranu pred matkou, no naozaj nechce nikdy ublížiť, len zvýši hlas a podobne.
Vzhľadom na uvedené zistenia, súd dospel k záveru, že boli dané všetky predpoklady pre záver, že C. E. bola prevzatá do ústavnej starostlivosti zo zákonných dôvodov ( § 6 ods.9 písm. d/, § 9 ods.4 Zákona 576/2004 Z.z. v platnom znení).
Vykonávať lekárske úkony proti vôli chorého by bolo v rozpore s lekárskou etikou preto sa spravidla vyžaduje súhlas vopred. Za určitých okolností je možné robiť lekárske úkony a za tým účelom prevziať chorého do ústavnej starostlivosti aj bez jeho súhlasu. Predpoklady pre takýto postup sú upravené v § 6 ods 9 písm. d/ hore citovaného zákona, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Prevzatím do ústavnej starostlivosti bez súhlasu chorého je obmedzená jeho sloboda, ktorá patrí medzi základné práva a slobody. Podľa ustanovení § 191a a nasl. O.s.p. je daná právomoc súdu na kontrolu takéhoto obmedzenia slobody.
Zo zisteného stavu súd zistil, že pre zlepšenie zdravotného stavu chorej je nutná ústavná starostlivosť, pretože v opačnom prípade sa nedá vylúčiť, že by pri aktuálnom psychickom stave mohla byť nebezpečná k sebe či iným. Takýto záver vyplynul zo stanoviska ošetrujúceho lekára a bol podporený aj výpoveďou pacientky, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia, písomne v 3 vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.