Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/106/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.

Uznesením č. k. - 18 zo dňa 13. 6. 2013 ( právoplatné dňa 26. 6. 2013) súd spojil na spoločné konanie veci vedenej na tunajšom súde pod spisovými značkami: , , , , tak, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou .

Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy voči povinnému. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ postupom podľa ust. ( ďalej len Exekučný poriadok) podal návrh na zmenu exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa navrhovateľa mal súd rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 Eur, na komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15 Eur, spolu 175,- Eur.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a v primeranej satisfakcii za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolal u neho pocit frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu, ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk t. j. cca 663,88 Eur.

Súd bol nečinný v jednotlivých spojených konaniach nasledovne:

- v konaní spisovej značky - 189 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur (55,32 Eur za mesiac).

- v konaní spisovej značky - 528 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 940,44 Eur (55,32 Eur za mesiac).

- v konaní spisovej značky - 528 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 940,44 Eur (55,32 Eur za mesiac).

- v konaní spisovej značky - 189 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur (55,32 Eur za mesiac).

- v konaní spisovej značky - 138 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 221,28 Eur (55,32 Eur za mesiac).

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol že má za to, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Navrhovateľ svoj nárok opiera o nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote s tým, že zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené 3 podmienky súčasne a to 1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodu. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňom 11.12.2013, svoju neúčasť neospravedlnil súd preto v zmysle ustanovenia prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: exekučnými spismi označenými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 1545/2002 povinného E. S. súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 11.11.2002 bolo dňa 14.11.2002 vydané poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Dňa 02.11.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora, na základe ktorej súd žiadal od doterajšieho exekútora o zaslanie exekučných spisov a vyúčtovanie exekúcie. Dňa 05.02.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie. Uznesením č. k. - 10 zo dňa 15.5. 2010 ( právoplatné 14.8.2010) súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 1133/2004 povinného R. R. súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 13.09.2004 bolo dňa 20.09.2004 vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Luciu Žužovú. Dňa 02.07.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora, na základe ktorej súd žiadal od doterajšieho exekútora o zaslanie exekučných spisov a vyúčtovanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 súdny

exekútor vyúčtoval trovy exekúcie. Uznesením č. k. - 15 zo dňa 9.12.2010 ( právoplatné 01.2.2011) súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 957/2004 povinného Y. S. súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 14.06.2004 bolo dňa 16.06.2004 vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Luciu Žužovú. Dňa 02.07.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora, na základe ktorej súd žiadal od doterajšieho exekútora o zaslanie exekučných spisov a vyúčtovanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie. Uznesením č. k. - 14 zo dňa 9.12.2010 ( právoplatné 01.2.2011) súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 1075/2002 povinného J. R. súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 5.09.2002 bolo dňa 09.09.2002 vydané poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Dňa 02.11.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora, na základe ktorej súd žiadal od doterajšieho exekútora o zaslanie exekučných spisov a vyúčtovanie exekúcie. Dňa 29.01.2010 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie. Uznesením č. k. - 10 zo dňa 5.05.2010 ( právoplatné 14.8.2010) súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 1537/2002 povinného H. D. súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 8.11.2002 bolo dňa 12.11.2002 vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 23.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného ( navrhovateľ) na zmenu exekútora, na základe ktorej súd žiadal od doterajšieho exekútora o zaslanie exekučných spisov a vyúčtovanie exekúcie. Dňa 24.03.2011 súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie. Uznesením č. k. - 11 zo dňa 5.04.2011 ( právoplatné 29.4.2011) súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa . V prípade návrhu na zmenu exekútora sú potrebné procesné úkony, ktoré vyžadujú súčinnosť povereného exekútora v tom smere, že je potrebné, aby doručil súdu exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Tento postup vyplýva z ustanovenia exekučného poriadku. V niektorých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. V zmysle ustanovenia a exekučného poriadku kým nie je rozhodnuté o zmene exekútora, tak pôvodne poverený exekútor je povinný vykonávať úkony aby boli zabezpečené práva oprávneného v exekučnom konaní. Pokiaľ aj nebolo rozhodnuté v lehote, navrhovateľovi nemohla vzniknúť žiadna škoda ani ujma, nakoľko pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovaní kontinuity konania. Všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota) uplynula pri každom takomto nároku osobitne a to po troch rokoch od momentu uplynutia tridsaťdňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ nepreukázal vznik materiálnej škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil, a teda nie je možné vidieť príčinnú súvislosť medzi namietaným prieťahmi a tvrdenou škodou. Navrhovateľ tiež neuviedol, či špecifikované vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, ktorých náhrady by sa mohol domáhať podľa Navrhovateľ by v konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Podľa ustanovenia § 238 exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Predmetom tohto konania sú exekučné konania, ktoré začali pred 1.9.2005, vtedy platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu a preto súd nebol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v primeranej lehote, navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora v primeranej lehote by navrhovateľovi vznikli uvedené náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú navrhovateľ vyčíslil ako administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady, nebola v konaní preukázaná, nakoľko súčasťou súdnych exekučných spisov nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia navrhovateľa.

Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať

existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal. Až do rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora bol pôvodne poverený exekútor povinný robiť úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda k žiadnej ujme u navrhovateľa nemohlo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti s namietaným úradným postupom exekučného súdu.

Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na to, že exekučných konaniach, ktoré sú predmetom tohto konania nedošlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009, nedošlo k premlčaniu uplatnených nárokov do doručenia prvých žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. ( )

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (, )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, )