Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-48-2013.pdf
PDF · 71.76 KB
Case nature
Subarea
17Co/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XX/XX, O., zastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica proti odporcovi: BAAS, s.r.o., so sídlom Farská 1707, Beluša, IČO: 36 300 624, zastúpeného JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom, Železničná 90/12, Považská Bystrica, o zaplatenie 1.015,54 Eur, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 7C/122/2011-53, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 23,32 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 94,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí konštatoval, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 1.015,54 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2011 do zaplatenia z titulu nájomného za užívanie parcely S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parcely S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2 a parcely S. - orná pôda o výmere 561 m2 v k.ú. O.. Po začatí konania vo veci samej na pojednávaní dňa 05.12.2012 navrhovateľka s odporcom uzavreli zmier, v rámci ktorého sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľke časť zo žalovanej sumy vo výške 316,43 Eur. Na trovách konania sa nedohodli. Odporca si uplatnil právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania samostatným uznesením podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. Uzatvorený zmier súd prvého stupňa schválil uznesením zo dňa 05.12.2012, č.k. 7C/122/2011-49. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 146 písm. b/ O.s.p. a dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že sa účastníci konania o náhrade trov nedohodli v zmieri, je potrebné rozhodnúť v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi prizná právo na náhradu trov konania v sume 289,75 Eur. V odvolaní tvrdil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nesprávne, keď súd prvého stupňa nesprávne konštatuje, že účastníci sa o náhrade trov konania nedohodli. Naopak, je preukázané, že účastníci sa na pojednávaní dňa 05.12.2012 o trovách konania dohodli, bol dohodnutý spôsob určenia výšky a náhrady trov konania, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Na základe dohody o náhrade trov konania odporca výšku uplatňovaných trov konania písomne špecifikoval.
Napriek týmto skutočnostiam súd nesprávne konštatoval, že účastníci sa o náhrade trov konania nedohodli.
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uviedla, že pri uzavretí súdneho zmieru sa s odporcom nedohodli na náhrade trov, a preto súd o náhrade trov rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. b/, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Keďže konanie bolo skončené zmierom a v podstate ona upravila návrh na základe znaleckého dokazovania, mala za to, že aj keď má vo veci úspech len čiastočný, môže jej súd priznať plnú náhradu trov konania, pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku v zmysle § 142 ods. 3. Odporcovi nedala súhlas, že mu uhradí trovy konania ako toto tvrdí vo svojom odvolaní.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. výroku o trovách konania štátu, sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol správne.
Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a/ mohlo sa začať i bez návrhu,
b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c/ bolo zastavené,
d/ začalo na návrh prokurátora.
Ustanovenie § 146 ods. 1 tak uvádza pod písmenami a/ až d/ prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania, a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania.
V zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nárok na náhradu trov konania účastníci nemajú ani vtedy, ak sa konanie skončí zmierom a účastníci sami nič o náhrade trov konania nedohodli. Potom platí, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Preto v zmieri nie je možné dohodnúť, že sa rozhodnutie o nákladoch ponecháva na rozhodnutí súdu.
O takýto prípad sa v prejednávanej veci jedná. Zo zápisnice z pojednávania 05.12.2012 (č.l. 42 spisu) je zrejmé, že účastníci na tomto pojednávaní uzavreli súdny zmier. Odporca si uplatnil právo na náhradu trov konania podľa pomer úspechu a neúspechu vo veci. Navrhovateľ žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol samostatným uznesením podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania.
Je tak zrejmé, že účastníci konania sa o trovách konania na tomto pojednávaní nedohodli, pretože nešlo k dohode o tom, ktorý z účastníkov a v akej výške bude trovy konania platiť.
Potom platí, že žiaden z nich nemá v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p. na ich náhradu právo. Tak, ako už bolo uvedené, účastníci konania sa totiž nemôžu dohodnúť tým spôsobom, že rozhodnutie o trovách konania sa ponecháva na rozhodnutí súdu.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania bolo správne a odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 23,32 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 289,75 Eur, predstavujúca uplatnenú náhradu trov konania, a preto navrhovateľke patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 23,24 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 11,62 Eur za vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t.j. 3,89 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 23,32 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .