Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obžalovaného I. I., R.. XX.XX.XXXX C. I., T. D. I., N. Č.. XXXX/XX, N. D. N. Č.. XX, V. I., T..Č.. C. C. C. Ú. R. C. C. J., pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. zo dňa 3.4.2013, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.februára 2014, takto

rozhodol:

Obžalovaný I. I., R.. XX.XX.XXXX C. I., T. D. I., N. Č.. XXXX/XX, N. D. N. Č.. XX, V. I., T..Č.. C. C. C. Ú. R. C. C. J.,

uznáva sa za vinného,

že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonal 14.2.2012, po tom, čo mu jeho rodičia S. I., R.. XX.XX.XXXX O. U. I., R.. XX.XX.XXXX, umožnili bývať s nimi v rodinnom dome Č.. XX C. V. N., sa k nim dňa 15.2.2012 nasťahoval a po uplynutí asi tridsiatich dní, sa začal správať k svojim rodičom tak, že až do dňa 13.11.2012 im vulgárne a oplzlo nadával pre ich vek a zdravotné ťažkosti, budil ich zo spánku, viacnásobne ich fyzicky napadol tak, že ich bil rukami, hrýzol, čím im sôsobil drobné zranenia, v dôsledku čoho boli nútení žiadať pomoc od susedov, naposledy dňa 13.11.2012 napadol svoju matku U. I. tak, že ju bil rukami po tvári a pohrýzol na ľavej ruke, pričom jej vytrhol z úst protézu, ktorú zlomil a keď sa jej zastal manžel S. I. a chcel vstať z postele, tak ho syn I. I. chytil za nohy, v dôsledku čoho nemohol vstať a zatlačil do nich tak, aby S. I. udieral hlavou do steny, potom ho bil rukami a pohrýzol na ruke, čo využila Zuzana Stanková a ušla k susedom, pričom U. I. utrpela pomliaždenie tváre v oblasti dolnej pery a ľavej ušnice a hryzné rany na ľavom ramene a prsníku, S. I. utrpel pomliaždenie tváre v oblasti dolnej pery a brady vľavo a povrchové pomliaždenie v oblasti chrbta zápästia ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 2 - 4 dni a také konanie I. I. u nich vyvolávalo strach, úzkosť a stres, pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa ,

teda

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu

čím spáchal

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , prihliadajúc podľa , , na priťažujúcu okolnosť uvedenú v , v zmysle , na trest odňatia slobdy na 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa , súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa , súd ukladá obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného I. I. obžalobu sp. zn. zo dňa 3.4.2013, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa (ďalej len ), pre skutok, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že „po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonal 21.09.2011, býval so svojimi rodičmi U. I., R.. XX.XX.XXXX O. S. I., R.. XX.XX.XXXX C. W. A. Č.. XX C. V. N., počas ktorej doby od mesiaca február 2012 do 13.11.2012 po požití alkoholu, ale aj bez toho, vulgárne a oplzlo nadával svojím rodičom pre ich vek a zdravotné ťažkosti, budil ich zo spánku, viacnásobne ich fyzicky napadol tak, že ich bil rukami, hrýzol, čím im sôsobil drobné zranenia, v dôsledku čoho boli nútení žiadať pomoc od susedov, naposledy dňa 13.11.2012 napadol svoju matku U. I. tak, že ju bil rukami po tvári a pohrýzok na ľavej ruke, pričom jej vytrholz úst protézu, ktorú zlomil a keď sa jej zastal manžel S. I. a chcel vstať z postele, tak ho syn I. I. za nohy stiahol z postele na dlážku, kde ho bil rukami a pohrýzol na ruke, čo využila U. I. a ušla k susedom, pričom U. I. utrpela pomliaždenie tváre v oblasti dolnej pery a ľavej ušnice a hryzné rany na ľavom ramene a prsníku, S. I. utrpel pomliaždenie tváre v oblasti dolnej pery a brady vľavo a povrchové pomliaždenie v oblasti chrbta zápästia ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 2 - 4 dni a také konanie I. I. u nich vyvolávalo strach, úzkosť a stres“.

Týmto konaním podľa obžaloby „týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu“.

Prokurátor podanú obžalobu odôvodnil výpoveďou poškodených U. I. O. S. I., svedkyne O. I. O. K. I. (susedia poškodených) a výpoveďou svedkyne U. Z. (I. V. N.). Prokurátor poukázal na obsah spisového materiálu - fotodokumentácia, odborné lekárske vyšetrenie, priestupkový spis. Prokurátor zdôraznil závery znaleckých posudkov a všetky dôkazy vyhodnotil tak, že: „ obvinený I. I. svojím konaním, teda fyzickým napádaním, bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu voči svojej matke U. I. O. V. S. I. týmto spôsoboval stavy strachu, úzkosti a stresu a tak naplnil všetky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa “. Prokurátor v odôvodnení obžaloby v závere poukázal na doterajšie odsúdenia obvineného.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2013, obžalovaný po tom, čo mu bolo umožnené urobiť niektoré z vyhlásení uvedené v až c) (ďalej len ), uviedol: „Ja sa nevyjadrujem, pretože ja som nikoho nikdy netýral, a to ani psa ani mačku“.

V priebehu následného výsluchu uviedol, že po návrate z výkonu trestu vo februári 2012 pôvodne nechcel ísť bývať k svojim rodičom, pretože som si uvedomoval, že bude jednou nohou späť (vo výkone trestu), preto sa snažil vybaviť si ubytovanie v objekte charity v Snine, čo sa mu však nepodarilo a nakoľko je silný cukrovkár, tak zašiel za starostkou obce Pčoliné, ktorej sa zdôveril s problémom ubytovania - bol mesiac február 2012 išlo o zimné obdobie. Až na príhovor starostky mu bolo rodičmi umožnené bývať v dome - pôvodne ho nechceli prijať. Rodičia medzičasom previedli vlastnícke právo k domu na ich dcéru S. K. bývajúcu v D., ktorá však do obce N. nechodieva.

Obžalovaný na otázku prokurátora ku skutku zo dňa 13.11.2012 odpovedal tak, že podrobne popísal deň už od skorého rána: „ Vstávam skoro, takže v ten deň som sa zobudil o 5.00 hod. ráno a po vykonaní rannej hygieny som si zalial kávu a išiel som dvor nakŕmiť hydinu. Dopíjal som kávu v pivnici a v čase asi 7.15 hod., kedy už vstávajú rodičia som sa vrátil do kuchyne, kde som pripravil rodičom

raňajky. Rozhodol som sa, že sa pôjdem ostrihať a preto som odišiel do I.. Nakoľko naše vzťahy sú problematické, strávil som v podstate celý deň C. I. a vrátil som sa až vo večerných hodinách v čase 19.15 hod. Po návrate som pozdravil rodičov a sadol si v ich izbe na stoličku, keď pozerali televízor. Na to moja mama hneď povedala otcovi: „Pozri ako je ostrihaný, tak to nie je ani človek.“ Uvedené slová povedala v rusínskom nárečí. Na to ma začala škrabať po tvári a z toho dôvodu ja som ju chytil za ruky v oblasti nad lakťami, aby s tým prestala. Pritom ako na mňa kričala vypľuvla protézu a ten vstal - otec vstal a zaujal voči mne bojový postoj, akoby sa chcel so mnou biť. Na to matka odišla z izby držiac sa za ústa, myslel som, že si ide vypláchnuť ústa po tom, čo jej vypadla protéza“.

Zdôraznil, že keby matku bil, tak by jej nedovolil odísť z izby. Následne zistil, že matka po ulici a kričí o pomoc.

Obžalovaný kategoricky poprel, žeby bol pod vplyvom alkoholu - vo svojej výpovedi viackrát dôrazne odmietol tvrdenie, že užíval alkoholické nápoje a poukazoval na nezlučiteľnosť požívania alkoholu s jeho zdravotným stavom - trpí silnou cukrovkou v dôsledku čoho si musí päťkrát denne aplikovať injekciu inzulínu

Obžalovaný ďalej uviedol, že do domácnosti rodičov sa nasťahoval dňa 15.02.2012. Od tohto obdobia pomáhal rodičom. Jeho matka (N.J. U. I.) zakúpila krovinorez, nový televízor, kúpila drevo a následne mu to vyčítala, že kvôli nemu minula veľa peňazí. Obžalovaný s týmto nesúhlasil a vysvetlil rodičom, že tieto peniaze nedávali jemu, ale boli použité pre nich (rodičov). Pripustil, že z toho dôvodu vznikla hádka, avšak bez fyzického kontaktu.

K fotografiám na čl. 199 obžalovaný uviedol, že by malo ísť o osobu S. I. - ktorý ale takto nevyzerá, pričom túto poznámku vyslovil obžalovaný so smiechom (ako to plynie zo zápisnice o hlavnom pojednávaní). Doslovne povedal: „Na prvých dvoch fotografiách je tvár S. I. poškodená v dôsledku holenia, ide o starého človeka, ktorý niekedy zamení mydlo so zubnou pastou a stane sa , že sa poreže. Modrina na vrchnej strane zápästia je spôsobená vpichom po injekcii záchrannej služby, ktorú občas k nemu privolám v prípade potreby a tým chcem zdôrazniť, že takto sa predsa tyran nespráva“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne U. I., R.. XX.X.XXXX (matka obžalovaného, poškodená), ktorá po poučení o práve odoprieť výpoveď z dôvodu príbuzenského a iného pomeru k obvinenému uvedeného v ustanovení , výslovne povedala, že poučeniu porozumela, obžalovaný je jej syn a vypovedať bude. Uviedla, že po návrate z výkonu trestu bolo obdobie prvých troch týždňov až mesiaca vcelku v poriadku. Následne sa to začalo zhoršovať. Dala synovi pripraviť izbu na bývanie v susedstve manželskej spálne. Spolu s manželom mu umožnili prístup do kuchyne aj do kúpeľne.

Zdôraznila, že prvý mesiac bolo naozaj všetko v poriadku, syn im aj pomáhal s prácami okolo domu. Neskôr, ako uviedla: „Po tom, čo začal poberať sociálku, stávalo sa, že aj tri dni nebol doma, žili sme v strese, že kedy príde a v akom stave a to sa stávalo veľmi často. Stalo sa, že keď sa vrátil po dvoch- troch dňoch vo svojej izbe spal, tam zvracal, mával aj hnačky, potil sa, bol v zlom stave. Myslím si, že na vine bol alkohol“.

Na výslovnú otázku samosudcu, či pri návratoch, ktoré spomínala obžalovaný na ňu alebo jej manžela nejakým spôsobom útočil, alebo sa slovne vyhrážal svedkyňa uviedla: „Zo začiatku nie. Ale potom už boli strašné nadávky nielen na nás, ale aj na našu dcéru. Zo začiatku som mu kupovala nealkoholické pivo, ale on začal odmietať, že on vodu nebude piť. V letných mesiacoch nám pomohol s prácami pri dome. A keď odišiel na vychádzku po dedine, pri návrate ja som už videla, že nie je v takom istom stave, v akom stave odišiel. Sedel v pivnici, kde fajčil a sústavne nadával, mnohokrát sám sebe a pre seba. Až som sa viackrát išla pozrieť, či je tam niekto na návšteve. Stalo sa, že prišiel domov a zakázal mi pozerať televízor, alebo kritizoval mi program, ktorý práve pozerám, prečo pozerám takú hlúposť, ale fyzicky mi neubližoval ani manželovi“.

Následne popísala situáciu, ku ktorej malo dôjsť na prelome mesiacov júl a august 2012, kedy ju obžalovaný zbil tak, že jej zohavil tvár, že tri týždne nemohla vyjsť na ulicu. Zahryzol ju aj do predlaktia a rana jej potom hnisala. O tomto vedel aj jej manžel a povedala to aj susedom I.. Viackrát jej v tom období

nadával a povedal, že pre ňu robiť nebude. Mala z toho stres, pretože sa mu venovala ako svojmu synovi a chcela mu len to najlepšie.

K napadnutiu, ku ktorému došlo dňa 13.11.2012 svedkyňa uviedla, že: „Dňa 13.11.2012 na obed odišiel do Sniny sa ostrihať. Večer prišiel domov okolo 19.30 hod. a manžel už spal a ja som pozerala Televízne noviny. Vošiel k nám do izby a povedal, že on nie je hlúpy I., že má inzulín, ktorý si sám pichá. Ja som mu nato odvetila: „Dobre, dobre, pichni si inzulín, najedz sa a choď spať.“ To ho zrejme podráždilo tak, že na mňa zaútočil tak, že ma rukami chytil za ústa, pričom mi vytrhol spodnú protézu, zlomil ju a hodil ju do záchodu. Musím povedať, že ja som ani necítila, ako sa to stalo, len som cítila, že krvácam z pery a šušlem. Pritlačil mi aj na ľavé ucho, pričom mi spadli náušnice. Následne sa ma zastal môj manžel, a preto sa syn pustil aj do manžela. Prevrátil ho keď bol v polohe v sede smerom k stene a potom ja som už utekala k susedom volať o pomoc. Obaja susedia I. sa so mnou vrátili do nášho domu, kde už syn bol kľudný a manžel už sedel na válende a bolo vidieť modrinu v oblasti úst. Potom už bol syn celkom iný a choval sa aj k susedom priateľsky“.

Svedkyňa v ďalšej časti výpovede poukázala na tom, že sa stalo, že syn im zakazoval z domu telefonovať, aby naňho nevolali políciu. Keď mu však povedala, že telefón potrebujú mať doma pre privolanie pomoci, v prípade, že manžel dostane epileptický záchvat, tak im telefón vrátil. Potvrdila, že keď nebola doma, stalo sa, že syn našiel otca v kuchyni ležať na dlážke (v dôsledku jeho zdravotného stavu) a syn privolal lekársku pomoc.

Na otázku obhajcu svedkyňa popísala obvyklý deň v období, keď bolo všetko v poriadku, takto: „ Syn skoro vstáva asi okolo 5.00 hod., potom zašiel do pivnice, kde pil kávu a fajčil. Chováme hydinu v malom počte 4 ks, o ktoré sa tiež ráno postaral a stávalo sa, že aj nám pripravil kávu, čaj a raňajkovali sme spolu niekedy. Neskôr sa častejšie stávalo, že už raňajkovať odmietal. Pomáhal nám aj v období, keď už nebolo medzi nami všetko v poriadku, ale už pri kontakte so mnou bol nervózny a vedel mi už nadávať, čo ja som už nemohla znášať“.

Vo vzťahu k údajnému požívaniu alkoholu obžalovaným svedkyňa uviedla, že ona ho doma piť alkohol nevidela, ani nezistila, žeby si ho sám zobral, pričom alkohol bol voľne dostupný v barovom pulte v nábytku v obývačke. Konkrétne si pamätala na jediný prípad, kedy mal narodeniny 15.03., vtedy si vypýtal 0,5 dcl rumu do čaju. Ani dňa 13.11.2012, z neho alkohol necítila.

Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný jej vyčítal, že sa vymaľuje a upraví a ide do kostola. Nikdy im však nezakazoval jesť, neobmedzoval ich v prístupe do kúpeľne, ani im neobmedzoval spôsob trávenia voľného času, naopak povedal, že: „ si môžete ľahnúť a robte si čo chcete a vy na mňa neberte ohľad“.

Na otázku prokurátora svedkyňa výslovne uviedla, že obžalovaný sa jej nevyhrážal smrťou ani zabitím, ale urážal ju nadával jej. Často ju však chytal za tvár, za uši. Mala z toho aj modriny.

Svoj názor na správanie syna vyjadrila tak, že: „Ja si osobne myslím, že môj syn potrebuje liečbu a odbornú pomoc. Zdôrazňujem, že sa stalo, že poláme nožnice, zláme nôž, zubami roztrhá papuče, to všetko svedčí, že nie je v poriadku“.

Má z neho strach, no na druhej strane je to jej syn a má ho stále rada. Za najhorší moment (súvisiacim so synom) označila to, že „Vždy mi ho bolo ľúto, keď ho brali policajti. A je mi ľúto, prečo to s nami robí“.

Svoju výpoveď svedkyňa uzavrela vyjadrením, že keby sa ich syn (obžalovaný) zmenil a správal sa ako človek, tak by chcela, aby s nimi žil v dome.

Nadriadený súd rozhodujúci o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu, v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo dňa 8.10.2013, ktorým zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, upozornil na povinnosť okresného súdu odstrániť rozpory vo výpovediach svedkov U. O. S. I. O. K. I. postupom podľa , a to aj bez návrhu prokurátora, čo odôvodnil znením , podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkaz, ktorý strany nenavrhli, prečítať zápisnice o skoršej výpovedi, od ktorej sa svedkovia odchýlili, poukázať na vzniknuté rozpory a požiadať o ich vysvetlenie.

Podľa , orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Okresný súd postupujúc podľa pokynov nadriadeného súdu v súlade s , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.novembra 2013 opätovne predvolal ako svedkyňu U. I..

U. I. (matka obžalovaného) po poučení súdom o práve odoprieť výpoveď z dôvodu príbuzenského pomeru k obvinenému uvedeného v ustanovení , nakoľko medzi ňou a obvineným je príbuzenský vzťah v priamom rade matka - syn, toto právo využila. Pre uvedené nebolo možné postupovať podľa , ani vykonať konfrontáciu medzi ňou a obžalovaným (ktorý navyše tiež využil svoje právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní).

Okresný súd však v snahe o splnenie pokynov nadriadeného súdu, postupom primerane podľa , prečítal obsah zápisnice o výsluchu svedkyne U. I. zo dňa 14.11.2012 a zo dňa 11.02.2013 (primerane podľa preto, lebo bola na hlavnom pojednávaní dňa 31.7.2013 vypočutá a vypovedala). Poškodená U. I. dňa 14.11.2012 pred vyšetrovateľom PZ okrem iného uviedla: „ Zrejme už bol z minulosti poučený, že sa nám nesmie vyhrážať, len do nás slovne zapáral, ponižoval nás, budil nás, kričal po nás. Ako som uviedla, nedal nám spať a osobne mne nadával, že som piča sprostá a ďalšie vulgárne nadávky, ako že som kurva, že som rozkysnutá. Taktiež mi vyčítal, že to kvôli mne sedel v base. Na môjho manžela, ktorý je prestarlý a nevládny, kričal, že je kaľavec, siklivec, že mu vajcia visia až po kolená a pod.. Dokonca sa raz stalo, že ma pohrýzol do ľavej ruky, a to tak, že mi prehryzol kožu, kde rana mi začala neskôr hnisať. Ja som však s týmto poranením nebola na ošetrení. To sa stalo asi pred mesiacom, presný dátum si však nespomínam. Toto jeho správanie, ktoré som uviedla vyššie sa voči nám s manželom opakovalo viackrát, avšak teraz neviem uviesť, koľkokrát sa tak stalo. Toto správanie nášho syna vo mne vyvolávalo strach a stres z toho, ako to bude ďalej pokračovať a ako sa bude voči nám s manželom správať.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka S. I., R.. XX.X.XXXX (otec obžalovaného, poškodený), ktorý po poučení o práve odoprieť výpoveď z dôvodu príbuzenského a iného pomeru k obvinenému uvedeného v ustanovení , výslovne povedal, že poučeniu porozumel, obžalovaný je jeho syn a vypovedať bude. K udalosti zo dňa 13.11.2013 uviedol, že: „On (obžalovaný) prišiel domov a keď mu manželka povedala, aby sa najedol, tak z ničoho nič ju

začal biť a keď som v tom chcel zabrániť tak som chcel vstať z postele, ale on ma chytil za nohy a zatlačil sa do nich tak, aby som si udieral hlavu do steny. Potom mi zobral moje prsty moje prsty do svojich úst a zahryzol mi do nich. Manželka utiekla ku susedom volať pomoc a keď prišla polícia a on už bol ako vymenený, akoby sa nič nestalo. Mňa vtedy do tváre neudrel, len tak ako som povedal - chytil ma za nohy a potom neskôr zobral moju ruku do svojich úst. Manželka mala pobité ruky a on jej vylomil protézu, a preto mala aj na tvári zranenia. Ja sám som našiel protézu v záchode“.

Svedok ďalej povedal, že predtým ho obžalovaný nenapadal, ale napádal sem-tam manželku. Keď potom dostal nejaké peniaze, tak sa stalo, že tri dni nebol doma, lebo pil. Po návrate z výkonu trestu im niekedy doma pomohol, ale vzápätí im za to aj vynadal. Svedok uviedol, že syn manželke nadával, ale nevidel žeby ju bil - až vtedy keď prišla polícia.

Potvrdil, že v letných mesiacoch mal napadnúť syn napadnúť jeho manželku tak, že bola pobitá. Svedok uviedol, že jeho syn nebil, ale nadával mu, nikdy mu však nebránil v stravovaní ani v užívaní kúpeľne - zdôraznil „kúpeľňu mi zakazovať nemohol, pretože tá je moja“.

Okresný súd postupujúc podľa pokynov nadriadeného súdu v súlade s , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.novembra 2013 opätovne predvolal ako svedka S. I..

Svedok bol vyzvaný, aby odstránil rozpory medzi tým, čo uviedol v prípravnom konaní - vo vzťahu k predchádzajúcim fyzickým napadnutiam - a tým, čo uviedol vo výpovedi pred súdom dňa 31.07.2013, kedy výslovne povedal, že jeho obvinený nenapádal a že nevidel, aby napádal manželku, ale že ju bil až teraz, keď prišla polícia.

Svedok S. I. uviedol: „Tak, že by manželku bil predtým, než prišla polícia, myslím tým, že bola až zakrvavená, tak ju takýmto spôsobom predtým nebil, ale stávalo sa, že ju urážal a sem-tam ju aj udrel len nie tak, že by sme pre toto volali políciu. Políciu sme volali až vtedy, keď bola zranená“.

Na výzvu samosudcu, aby ukázal, ako manželku bil obžalovaný, uviedol: „Niekedy ju udrel po ramene, kedy ako. Nevidel som, že by preto to niekedy spadla. Ja som od rána do večera robil na poli, takže ja som všetko nevidel. My sme sa s manželkou snažili správať tak, aby sme nedali príčinu nášho synovi sa hnevať, preto sme aj nezamykali dvere, hoci sme išli už spať, len aby mohol prísť nerušene domov. Zle bolo vtedy, keď dostal peniaze. To bolo zle“.

Na otázku samosudcu či obvinený ho niekedy bil, svedok uviedol: „Nie, on ma nebil, ale veľmi mi nadával. To si ku mne ako otcovi nemal dovoliť. Veď som mu podával veľa peňazí, aby sme mu pomohli a vidíte, čo urobil. Pobil matku a aj mňa napadol“.

Obdobie po tom, čo obžalovanému umožnili s nimi opäť bývať popísal takto: „Po návrate z basy syn bol akože urazený, pretože tam bol, ale na začiatku sa snažil správať dobre, aby sme vychádzali ako rodina, ale postupne, postupne sa to zmenilo k horšiemu. My sme mu dali zadarmo strechu nad hlavu, mal aj stravu. Ale neskôr sa to zmenilo a začal sa správať tak, ako som predtým uviedol“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka K. I. (sused), ktorý k udalosti zo dňa 13.11.2013 uviedol, že večer asi o 20.45 hod. počul, že niekto volá o pomoc. Vybehol vonku a videl, že na ceste stál obžalovaný so svojou mamou. Ona hovorila: „Zabije nás a bije nás, aby sme volali políciu.“ Videl, že je od krvi na tvári na perách. Pani I. povedala, aby išli (s manželkou ako susedia) k nim domov, lebo sa boja syna I.. Na to išli spolu k I. do domu, kde sa s nimi chvíľu rozprávali, pričom I. zdôrazňoval, že im nič neurobil. Pani I. povedala, že ju zranil na tvári a hovorila, že aj napadol manžela. Obaja I. starší trvali však na tom, aby sme zavolali políciu a dali nám aj telefónne číslo na políciu. Moja manželka išla domov zavolať políciu, ja som celý čas bol u I. až do príchodu políciu. Obžalovaný sa už v tom čase správal dobre.

Svedok uviedol, že predtým neregistroval nevhodné správanie obžalovaného voči rodičom a potvrdil, že obžalovaného nikdy nevidel pod vplyvom alkoholu - ani dňa 13.11.2013.

Okresný súd postupujúc podľa pokynov nadriadeného súdu v súlade s , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.novembra 2013 opätovne predvolal ako svedka K. I.. Svedok K. I. pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, uviedol, že „mesiac pred tým, čo sa stalo v novembri, prišiel za mnou S.. I., aby som zavolal políciu, pretože Stano vystrája. Nič viac mi nepovedal a ja už nepamätám, kto konkrétne volal políciu. Ja si už podrobnosti nepamätám“.

Svedkyňa O. I. (suseda), k udalosti zo dňa 13.11.2013 uviedla, že keď začula krik z ulice, manžel vybehol vonku a ona išla za ním. Tam videla p. I., mala krv na pulóvri. Volala ich k nim domov so slovami: „Poďte k nám, lebo nás zabije.“ Obžalovaný bol úplne kľudný, nerobil nič a jeho mama pohľadala lístoček na ktorom mala napísané od vyšetrovateľa telefónne číslo na hliadku v Snine. Išli k nim domov, kde videli aj p. I., ktorý bol dezorientovaný, aj on bol od krvi, ale nevie, či išlo o krv jeho, alebo jeho manželky, ktorá bola poranená a od krvi bolo aj posteľné prádlo. Pani I. jej dala lístoček na políciu, aby ich zavolala, pretože sa bála.

Svedkyňa si spomenula ešte na jeden prípad, keď videla modriny na ruke aj ranu po uhryznutí na predlaktí u p. I. a keď sa jej opýtala čo sa stalo, povedala jej, že ju zbil syn. Mohlo sa to stať koncom júla alebo začiatkom augusta.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne X.. U. Z. (I. V. N.), ktorá uviedla, že v obci Pčoliné, žijú rodičia obžalovaného v rodinnom dome. V tomto rodinnom dome žijú sami dvaja. O osobe obžalovaného sa môže vyjadriť iba z obdobia posledných 5 rokov, nakoľko obžalovaný sa rozviedol a začal bývať v dome u rodičov. Zo začiatku nemala žiadne

informácie o problémoch medzi ním a rodičmi, až neskôr som sa o konfliktoch dozvedela od p. I. a od neho samotného. Zdôraznila, že obžalovaný na verejnosti v obci pôsobil pokojným a vyrovnaným dojmom. K občanom sa správal slušne, vždy sa pozdravil.

U. I. jej povedala, že majú so synom veľké starosti, že ich slovne napáda, pričom vie, že má ťažký stupeň cukrovky, jej obavy z neho vnímala tak, že sa bojí fyzického napadnutia. Opitého ho nevidela. Osobne svedkom nejakého incidentu medzi obžalovaným a jeho rodičmi nebola.

Svedkyňa potvrdila, že otázka bývania obžalovaného po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa na obecnom úrade riešila dvakrát na podnet obžalovaného. Raz pri tom bola osobne. Obžalovaný I. zašiel na obecný úrad za mnou s požiadavkou, aby mu pomohla riešiť otázku bývania. Bolo to potom, čo bol prepustený z výkone trestu. Povedala mu, že obec nemá ubytovacie kapacity a ani iné priestory, ktoré by boli vhodné na bývanie.

Otázku povolenia prechodného pobytu v dome rodičov obžalovaného riešila s jeho matkou U. I.. Poučila U. I. aj obžalovaného o tom, že evidencia trvalého či prechodného pobytu je len administratívny úkon, ktorý neoprávňuje osobu, ktorej bol takýto pobyt povolený, ani k vlastníctvu, ani k oprávneniu na náhradné ubytovanie.

Svedkyňa potvrdila, že jej obžalovaný v kancelárii na obecnom úrade rozprával o tom, že je veľmi problematické spolužitie medzi ním a jeho mamou. Apelovala naňho, aby svoje emócie udržal na uzde. On jej vtedy povedal, že urobí všetko preto, aby situácia v rodine bola pokojná, ale je to pre neho veľmi ťažké. Tento rozhovor sa mohol odohrať v máji 2012. Navrhla mu, aby situáciu riešil tým, že sa odsťahuje od rodičov na iné miesto s tým, že si nájde prácu a ubytovanie. Obžalovaný jej však povedal, že jeho možnosti sú v tomto smere príliš obmedzené vzhľadom na cukrovku, ktorou trpí.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom znalcov, ktorí v trestnom konaní podali vo veci písomné posudky.

Znalci z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie psychiatria K.. N. O. a K.. J. K., ktorých úlohou bolo posúdiť duševný stav obžalovaného zhodne uviedli, že na záveroch podaného znaleckého posudku trvajú a zdôraznili, že (K.. J.): „U obvineného sme z psychiatrického hľadiska zistili syndróm závislosti na alkohole. Toho času bol vo vynútenej abstinencie, pretože bol obmedzený na osobnej slobode. Sekundárne sme zistili disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s rysmi disociálnymi. Je to

porucha osobnosti, ktorá má problém fungovať v normálnom sociálnom prostredí, pričom ide o nález ku ktorému sa podrobnejšie vyjadriť psychológ. Ja konštatujem ich zistenie. V čase skutku jeho ovládacej a rozpoznávacej schopnosti hodnotíme ako zachovalé. Vyjadrili sme záver, že správanie, pre ktoré je stíhaný nesie v sebe dlhoročné vzorce správania sa k jeho rodičom. Toto zistenie je obmedzené na osoby rodičov. Nezistili sme tento problém k iným osobám. Toto jeho správanie voči rodičom po požití alkoholu sa zvýrazňuje zvýšenou dráždivosťou, výbušnosťou, agresívnou reaktivitou pri frustrácii. Po požití alkoholu dochádza k odbúraniu zábran, jeho impulzivita a agresivita sa stupňuje. Agresívne správanie môže byť nebezpečným pre jeho rodičov, keďže sa dá do budúcna s výškou mierou pravdepodobnosti očakávať, že v stave opilosti sa bude toto jeho správanie opakovať z hľadiska ochrany spoločnosti a dotknutých osôb je podľa nášho názoru účelná alkoholická liečba. Pretože pozorujeme výraznú nekritičnosť k abuzu alkoholu a jeho dôsledkom u obvineného odporúčame zvážanie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou. Ochranným opatrením by v tomto prípade malo byť aj odlúčenie od rodinných príslušníkov (rodičov),voči ktorým je toto správanie dlhodobého rázu“.

K.. O. N.: „V popredí u posudzovaného je egocentrické správanie so sklonom v dominancii v domácom prostredí a sociálne žiaducemu správaniu a vystupovaniu pri kontakte so znalcami. Správa sa až manipulatívne“.

N.. K. D., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých posudzovala osobnosti obvineného a obidvoch poškodených. Na hlavnom pojednávaní uviedla: „Trvám na podanom znaleckom posudku. Nechcem k nemu nič doplniť ani po oboznámení sa s obsahom výpovedí posudzovaných osôb na predchádzajúcom pojednávaní. Obvineného som vyšetrila vo väzbe v Košiciach. Z môjho vyšetrenia vyplynulo, že ide o osobu, ktorá javí známky syndrómu závislosti od

alkoholu. Je to osoba degradovaná, ako vplyv dlhodobého užívania alkoholu. Je to osoba s typickými črtami alkoholickej osobnosti, vzťahovačnosť, sklon k výbušnému konaniu, emočná nestálosť, emočná labilita, v záťaží s prudkou afektívnou reakciou, ktorá sa môže prejavovať ako hnev, zlosť. Tieto črty alkoholickej osobnosti majú dlhú históriu a tvoria zvýšené riziko asociálneho konania vo všeobecnosti ale aj v prípade obvineného I., ktoré sa u posudzovaného manifestuje v rodinnom prostredí a hlavne voči matke a otcovi. Obvinený I. si svoj problém s alkoholom nepripúšťa, ospravedlňuje, nemá tendenciu na svojom správaní nič meniť, chybu nevidí v sebe, ale u svojich rodičov, preto prognóza jeho ďalšieho vývinu, najmä z pohľadu vo vzťahu k rodičom sa javí ako vysoko riziková s tendenciou k agresívnemu a neuváženému konaniu. Čo sa týka pamäťových schopností, obžalovaný I. dosiahol priemernú úroveň, čo sa týka jeho špecifických vlastností, t. j. výpovede ku okolnostiam trestnému činu, popísal podľa môjho názoru nekriticky, neúplne, neobjektívne a nevylučujem, že aj v zmysle svojej osobnej obrany. Vo vzťahu k posudzovanej U. I. uvádzam, že osoba je v stareckom veku, je starobná dôchodkyňa, lieči sa na ochorenie srdca, vysoký tlak krvi a psychiatricky a psychologicky nebola liečená a nie je v sledovaní týchto odborných ambulancií. Trpí iba na

bežné ochorenie primeranú jej veku. Nič mimoriadne čo sa týka jej zdravotného stavu nebolo zistené. V čase vyšetrenia neboli zistené známky psychotického ochorenia. U poškodenej prebiehajú vplyvom prirodzeného procesu starnutia postupné ubúdanie telesných a psychických schopností, nie však do takej miery a v takom rozsahu, aby jej výpoveď ku okolnostiam trestného činu, bola z môjho pohľadu nevierohodná. U poškodenej U.. I. som nezistila, aby úmyselne a cielene škodila svojmu synovi, aby ho osočovala zo skutkov, ktoré nespáchal, skôr naopak. Poškodená opakovane uviedla, že svojmu synovi veľakrát odpustila, že bol jej najmilším dieťaťom a očakávala, že právo on ich na starobu doopatruje. Dlhodobo si myslela, že sa zmení, že sa jeho správanie zlepší, preto mu aj odpustila, ale teraz zisťuje, že k žiadnej pozitívnej zmene nedôjde. U poškodenej neboli zistené známky syndrómu týranej osoby, je však treba povedať, že správanie sa jej syna obv. I. znamená pre ňu značnú psychickú záťaž, vytvára v rodine dlhodobú disharmóniu, konflikty a napätie, ktoré negatívnym spôsobom zasahujú do jej každodenného života“.

K osobe poškodeného znalkyňa uviedla: „S. I. bol vyšetrený. Z výsledku vyšetrenia aj u neho vyplynulo, že je to osoba stareckého veku vo veku 85 rokov aj u neho dochádza prirodzeným spôsobom k postupnému úbytku psychických a fyzických síl. V čase vyšetrenia so mnou spolupracoval bez problémov, na položené otázky odpovedal adekvátne. V čase vyšetrenia bol časovo neistý, nevedel s istotou povedať aký je rok, mesiac. Z výsledku vyšetrenia vyplynulo, že aj keď sú poškodeného oslabené pamäťové schopnosti, skutok obsahovo popísal totožne bez toho, aby som zistila nejaké vážnejšie a výraznejšie odchýlky. Podľa môjho názoru je výpoveď, ktorú uviedol počas psychologického vyšetrenia, dostatočne vierohodná použiteľná pre účely trestného stíhania. Vo vzťahu k svojmu synovi obv. I. sa vyjadril odmietavo a uviedol, že potom ako ich syn fyzicky napádal ho už nepovažuje za svojho syna a nechce, aby s nimi býval v spoločnej domácnosti. U posudzovaného I. takisto nebol zistený syndróm týranej osoby“.

Znalci z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie psychiatria, K.. K. D. O. K.. N. Š., ktorých úlohou bolo posúdiť duševný stav svedka (obidvoch poškodených) pri hodnotení U. I. zhodne uviedli, že (K.. D.): „..vyšetrovaná U.. I., R.. XX.XX.XXXX netrpí duševnou chorobou ani duševnou poruchou. S prihliadnutím k veku probantky ako aj udalostiam, ktoré podľa spisovej dokumentácie mali nastať, mám na mysli opakované verbálne a brachiálne útoky zo strany syna, ktoré boli zadokumentované aj v spise konštatujem, že posudzovaná sa s uvedenými skutočnosťami a s uvedenou psychotraumatickou situáciou vyrovnala veľmi dobre, samozrejme s prihliadnutím k veku. Rozumové schopnosti zodpovedajú približne klinicky k dolnému pásmu priemeru, čo koleruje s výškou dosiahnutého vzdelania, ako aj celkovým sociálnym statusom a už spomínaným vekom pacientky. Súčasne sme nezistili žiadne prejavy závislosti od návykových látok, posudzovaná podľa potreby užíva nepravidelne anxyolitiká (lieky proti úzkosti). Iné významné skutočnosti sme nezistili a na záveroch zn. posudku v plnom rozsahu trváme“.

K.. K. D. ďalej uviedol: „ ...u posudzovanej sme nezistili duševnú poruchu, v takom zmysle, aby sme ju mohli klasifikačne zaradiť. Vo forénznom rozbore sme uviedli, že užíva lieky proti úzkosti a užíva ich kvôli tomu, že situačne musela reagovať na situácie, ktorým bola vystavená“.

K.. N. Š., pri hodnotení duševného stavu svedka S. I. uviedol, že: u posudzovaného sme anamnesticky zistili, že asi od 1995 trpí epileptickými záchvatmi a taktiež sme zistili, že raz v roku 2011 a raz v roku 2012 bol vyšetrený na psychiatrickej ambulancii u K.. J., ktorá uvádza záver - ťažká organická porucha a zmiešaný syndróm demencie. Preto sme venovali dôležitú pozornosť posúdeniu jeho kognitívnych schopností, pretože stav, ktorý som uviedol, by už mohol mať negatívny vplyv na jeho schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité skutočnosti. Pri našom vyšetrení sme však takéto klinicky závažnejšie organické poškodenia mozgu nezistili. Nezistili sme ani prejavy, ktoré by už odôvodňovali, alebo spĺňali kritéria pre stanovenia diagnózy demencie. Súhlasíme s názorom K.. J., že u posudzovaného sú už prítomné isté organické zmeny a aj istý skôr rovnomerný pokles rozumových a pamäťových schopností do pásma podpriemer. Diagnóza demencie si vyžaduje poškodenia kognitívnych funkcií do pásma defektu a natoľko zjavné poruchy pamäte, aby bolo možné túto diagnózu stanoviť, sme nezistili. Náš záver je , že sme demenciu nezistili a ten pokles kognitívnych funkcií do pásma podpriemeru klinicky takisto nie je tak závažný, aby mohol forénzne významným spôsobom ovplyvniť hodnotenie schopnosti svedka vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.9.2013 bolo dokazovanie po súhlasnom vyjadrení procesných strán podľa doplnené prečítaním odborných vyjadrení K.. S. D. (čl. 190, 191) a o listinné dôkazy vykonané podľa .

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.2.2014, samosudca vyzval obžalovaného na vyjadrenie, či trvá na vykonaní dôkazov, ktoré žiada vykonať podaním zo dňa 16.01.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.01.2014. Obžalovaný uviedol, že z navrhnutých dôkazov trvám iba na opätovnom výsluchu N.. K. D..

Samosudca v súlade s , oznámil obžalovanému, že ním navrhnutý dôkaz - opätovné vypočutie súdnej znalkyne N.. K. D. súd nevykoná, pretože okolnosti, ku ktorým by sa mala vyjadriť možno zistiť z už doteraz vykonaných dôkazov. Nakoľko obžalovaný na iných dôkazoch, ktoré navrhol v písomnom podaní zo dňa 16.01.2014 netrval, súd ich nevykonal.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na obsah svojich záverečných rečí na predchádzajúcich hlavných pojednávania, zdôraznil, že na nich trvá a navrhol uznať obžalovaného za vinného zo zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , a uložiť mu trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom

stanovenej trestnej sadzby po zohľadnení absencii poľahčujúcej okolnosti a zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v .

Obhajca v záverečnej reči poukázal na to, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie okolnosti, ktoré uvádzal v obžalobe a ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie skutku. Na naplnenie znakov žalovaného trestného činu a charakteru skutku je potrebná určitá dlhodobosť a trvácnosť. Poukázal na časové vymedzenie skutku uvedeného v obžalobe „od mesiaca február 2012 do 13.11.2012“, kde z vykonaného dokazovanie nevyplýva, resp. nebolo preukázané, že konania naplňujúceho skutkovú podstatu žalovaného trestného činu sa obžalovaný mal dopúšťať počas celej doby. Zdôraznil závery znalcov, že následky, ktoré bolo badať na poškodených vznikli v dôsledku vzájomných konfliktov, čím došlo k disharmónii. Rovnako títo znalci uvádzajú, že u poškodených nie je badať syndróm týranej osoby ani posttraumatickú stresovú poruchu. Pretože sa obžalovaný neodpustil konaní, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, obhajca navrhol aby súd rozhodol rovnako, ako už bolo dvakrát Okresným súdom Humenné rozhodnuté (vec bola postúpená na prejednanie priestupku).

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol: „Navrhujem, aby súd rozhodol ako už dvakrát predtým, teda že ide o priestupok a nech mi aj zakáže, aby som sa tam v živote nepriblížil. Toto poškodení obidvaja chcú a aj ja osobne si takýto zákaz želám. Títo dvaja ľudia, ktorí tu sú, nikdy nechceli, aby som bol šťastný. A od kedy som sa rozviedol v roku 2006, tak poškodení už roku 2007 ma dali zavrieť, pretože podľa nich nie som človek. Trvám na svojom, v živote som nikoho netýral, nie som vinný zo zločinu a ako som už pred súdom povedal, netýral som ani mačku ani psov a nie to starých ľudí. Viem, že keď budem na slobode, tak budem radšej bývať pod mostom.“

V rámci posledného slova obžalovaný zdôraznil už vyššie uvedené.

Vykonaným dokazovaním súd zistil že zistil skutkový stav zhodný so skutkovým stavom uvedeným v obžalobe (čo do okolností) s malou odchýlkou - obžalovaný I. I. vykonal trest odňatia slobody, dňa 14.2.2012, následne mu jeho rodičia S. I., R.. XX.XX.XXXX O. U. I., R.. XX.XX.XXXX, umožnili bývať s nimi v rodinnom dome Č.. XX C. V. N., kde sa k nim dňa 15.2.2012 nasťahoval a prvých asi tridsiať dní bolo ich spolužitie v celku bezproblémové - až po ulynutí tohto obdobia sa začal správať k svojim rodičom spôsobom popísaným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Na rozdiel od skutku popísaného v obžalobe, dňa 13.11.2012 nestiahol S. I. za nohy z postele na dlážku, ale I. I. S. I. napadol tak, že keď chcel vstať z postele, tak ho I. I. chytil za nohy v dôsledku čoho nemohol vstať a zatlačil do nich tak, aby S. I. udieral hlavou do steny.

Zo súdom konštatovaného zisteného skutkového stavu je zrejmé, že súd nepovažoval tvrdenia obžalovaného, ktoré uvádzal na svoju obhajobu vo vzťahu ku skutku, ktorý mu bol

kladený za vinu v obžalobe, za pravdivé. Naopak, za dôveryhodnú výpoveď považuje výpoveď poškodených rodičov obžalovaného, ktorí aj v osobnom kontakte so súdom pôsobili ako príjemní, veku zodpovedajúco udržiavaní ľudia so schopnosťou opísať udalosti tak ako sa odohrali, s veku primeranou schopnosťou posúdiť, čo je v ich prednese viac dôležité a naopak, čo je dôležité menej. Toto hodnotenie poškodených súdom korešponduje s odborným posúdením ich duševného stavu znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria - K.. K. D. O. K.. N. Š..

Súdom vyhodnotená miera dôveryhodnosti poškodených a ich schopnosti popísať okolnosti tak ako sa udiali, korešponduje aj so závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých N.. K. D..

Ustanovením , sa poskytuje ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu či ide o muža alebo ženu (manžel, manželka, starý rodič alebo aj iná osoba zverená do opatery útočníka) alebo či ide o dieťa.

Blízka osoba je definovaná v , tak, že blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

Týraním sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozumie také úmyselné zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti s určitým trvaním, ktoré táto osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o dlhšie alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí ísť však o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Z popisu skutku uvedeného v rozsudku a právnej vety z neho plynúcej, obžalovaný I. I. spôsobil blízkym osobám (rodičom) fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, teda konaním uvedeným pod písm. a) základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Predpokladom trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Znamená to teda, že nie je možné urobiť záver, že pokiaľ nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči tomu - ktorému poškodenému

trestného činu týrania zverenej a blízkej osoby dopustiť. (z odôvodnenia rozsudku Krajský súd Prešov, zo dňa 07.05.2013)

Vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je znakom, ktorý sa vzťahuje ku konaniu páchateľa ako celku. Jednotlivé čiastkové útoky páchateľa, ak sú posudzované izolovane, samy osebe nemusia byť príliš závažné. Podstatné je, že vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom konkrétnymi okolnosťami za ktorých k nim dochádza (zlé zaobchádzanie s rodičmi, ktorým mal byť obžalovaný skôr vďačný za to, že m umožnili bývať s nimi v dome), svojou povahou (verbálne ponižovanie a fyzické útoky), nadväznosťou, početnosťou, opakovaním, stupňovaním intenzity (po uplynutí prvých tridsiatich dní od nasťahovania obžalovaného do domu, sústavné skracovanie časového intervalu medzi jednotlivými čiastkovými atakmi), charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby (rodičia milujúci svojho syna) a podobne.

Pri vyhodnotení závažnosti následkov konania obžalovaného, súd poukazuje na závery znalcov posudzujúcich vplyv konania obžalovaného na zdravotný stav poškodených: K.. K. D. uviedol: „ ...u posudzovanej sme nezistili duševnú poruchu, v takom zmysle, aby sme ju mohli klasifikačne zaradiť. Vo forénznom rozbore sme uviedli, že užíva lieky proti úzkosti - anxyolitiká - a užíva ich kvôli tomu, že situačne musela reagovať na situácie, ktorým bola vystavená“.

N.. K. D., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých posudzovala osobnosti obvineného a obidvoch poškodených. Na hlavnom pojednávaní konštatovala (ako je už uvedené vyššie), že „u poškodenej neboli zistené známky syndrómu týranej osoby, je však treba povedať, že správanie sa jej syna obv. I. znamená pre ňu značnú psychickú záťaž, vytvára v rodine dlhodobú disharmóniu, konflikty a napätie, ktoré negatívnym spôsobom zasahujú do jej každodenného života“.

Obžalovaný I. I. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. , zo dňa 30.5.2007, právoplatným dňa 30.5.2007, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom a obvineným I. I., uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , pre skutok, ktorý spáchal tak, že „dňa 23.2.2007 v čase okolo 22.30 hod., v mieste prechodného bydliska, v rodinnom dome v obci N. Č.. XX, V. I., kde tohto času prechodne býva v spoločnej domácnosti s otcom S. I. a matkou U. I., po tom ako došiel domov v podnapitom stave, bezdôvodne vulgárne nadával svojim rodičom, vyhadzoval potraviny z chladničky a následne rodičov aj fyzicky napadol tým spôsobom, že ich udieral rukami do hlavy, pričom otec S. I. utrpel drobné poranenia a to podliatinu pod

pravým okom a na oboch rukách s dobou liečenia 3 dni a súčasne sa aj obom rodičom vyhrážal zabitím, čím takto u svojich rodičov vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční“, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na osem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu určenú súdom na dva roky - neskôr nariadený výkon trestu dňa 1.7.2009; vykonanie trestu 14.2.2012.

Obžalovaný I. I. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. , zo dňa 13.2.2008, právoplatným dňa 26.6.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.06.2008, uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , pre skutok, ktorý spáchal tak, že: „dňa 7.6.2007 asi o 13.00 hod. v stave opilosti v rodinnom dome v obci N. Č.. XX, kde býva so svojimi rodičmi S. I. O. U. I., týmto vulgárne nadával a následne ich fyzicky napadol tak, že otca S. I. rukami sotil, ktorý si v dôsledku toho udrel hlavu o stolík a následne napadol matku U. I., ktorú chytil oboma rukami za hlavu a svojím čelom ju udrel do nosa, v dôsledku čoho jej spôsobil pomliaždenie tváre a chrbta nosa s krvnou podliatinou a povrchovými odreninami, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života najviac 5 dní, pričom matke sa vyhrážal, že aj keď pôjde do väzenia, keď sa vráti, tak ju zabije a otcovi sa vyhrážal, že im všetko zapáli“, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na dvadsať mesiacov, a súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný tento trest vykonal dňa 12.6.2009.

Obžalovaný I. I. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. , zo dňa 19.11.2008, právoplatným dňa 19.2.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.02.2009, uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm.

b) , pre skutok, ktorý spáchal tak, že: „dňa 15.5.2008 asi o 19.00 hod. v podnapilom stave prišiel do domu Č.. XX C. V. N., kde spoločne býva so svojimi rodičmi, kde začal svojej matke U. I. vulgárne nadávať a potom ju aj fyzicky napadol tak, že ju udieral päsťou po hlave a iných častiach tela, v dôsledku ktorých úderov krvácala, chytil ju za vlasy a vytrhol jej chumáč vlasov, pričom sa jej vyhrážal, že už je jej koniec, lebo ho dostala do výkonu trestu odňatia slobody, pritom jej hlavu tlačil do WC misy a vyhrážal sa jej, že už je jej koniec, následne fyzicky napadol aj otca S. I., ktorý sa snažil brániť svoju manželku U. I. tak, že ho strčil rukami, v dôsledku čoho spadol na dlážku: U. I. spôsobil zranenie - pohmoždenie nosa ľahkého stupňa s miernym opuchom, pohmoždenie hornej pery ľahkého stupňa s malou tržnou rankou na vnútornej strane pery, pohmoždenie spánkovej oblasti hlavy ľahkého stupňa a poúrazovú stratu vlasov v temennej oblasti hlavy, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní okolo 5 dní a S. I. spôsobil pohmoždenie v oblasti driekovej časti chrbtice ľahkého stupňa s palpačnou bolestivosťou, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života trvaní okolo 5dní“, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na

tridsať mesiacov, a súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný tento trest vykonal dňa 21.9.2011.

Obžalovaný bol teda v uvedených prípadoch uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , ktorého sa vždy dopustil voči svojim rodičom S. I. O. U. I., ktorí sú aj v konaní v procesnom postavení poškodených. Povaha konania obžalovaného je totožná s povahou jeho správania sa k rodičom, za ktoré bol vo vyššie uvedených prípadoch právoplatne odsúdený. Možno vysloviť záver, že len v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody došlo k narušeniu istej miery kontinuity správania obžalovaného k rodičom, ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti smerovalo k naplneniu znakov zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Tento záver korešponduje so záverom znalcov, ktorí uviedli, že správanie, pre ktoré je stíhaný nesie v sebe dlhoročné vzorce správania sa k jeho rodičom.

Pri ukladaní trestu súd nezistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v . Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle , to je, že bol už za trestný čin odsúdený. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu priťažujúcich okolností a z tohoi dôvodu súd pristúpil k úprave dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle spôsobom uvedeným v , v dôsledku čoho súd ukladal trest v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti ( ) po jej úprave podľa , v intervale štyri roky a osem mesiacov až osem rokov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov ( ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať už vyššie uvedené odsúdenia, teda okolnosť, ktorá sa už premietla do úpravy dolnej hranice trestnej sadzby. Obžalovaný pred obmedzením osobnej slobody väzbou, býval s rodičmi v dome, ktorého vlastníčkou je sestra obžalovaného.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol trestom zákonným.

Pri určovaní výmery trestu, bola súdom zohľadnená mimoriadne dôležitá okolnosť (priaznivá pre obžalovaného) a to, že v situácii, kedy našiel ležať svojho otca (poškodeného) bezvládne na dlážke v kuchyni (trpel epilepsiou) okamžite privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Poukazujúc na uvedené súd určil trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (v zmysle ) a teda uložil trest odňatia slobody na štyri roky a osem mesiacov.

Podľa veta druhá , za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

O vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

O ochrannom opatrení súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou, v súlade s , podľa ktorého súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať.

Pri rozhodovaní o uložení ochranného liečenia súd prihliadal najmä na záver znalcov (už na inom mieste tohto rozsudku uvedené) - K.. J.: „U obvineného sme z psychiatrického hľadiska zistili syndróm závislosti na alkohole. Toho času bol vo vynútenej abstinencie, pretože bol obmedzený na osobnej slobode. Sekundárne sme zistili disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s rysmi disociálnymi. Je to porucha osobnosti, ktorá má problém fungovať v normálnom sociálnom prostredí, pričom ide o nález ku ktorému sa podrobnejšie vyjadriť psychológ. Ja konštatujem ich zistenie. V čase skutku jeho ovládacej a rozpoznávacej schopnosti hodnotíme ako zachovalé. Vyjadrili sme záver, že správanie, pre ktoré je stíhaný nesie v sebe dlhoročné vzorce správania sa k jeho rodičom. Toto zistenie je obmedzené na osoby rodičov. Nezistili sme tento problém k iným osobám. Toto jeho správanie voči rodičom po požití alkoholu sa zvýrazňuje zvýšenou dráždivosťou, výbušnosťou, agresívnou reaktivitou pri frustrácii. Po požití alkoholu dochádza k odbúraniu zábran, jeho impulzivita a agresivita sa stupňuje. Agresívne správanie môže byť nebezpečným pre jeho rodičov, keďže sa dá do budúcna s výškou mierou pravdepodobnosti očakávať, že v stave opilosti sa bude toto jeho správanie opakovať z hľadiska ochrany spoločnosti a dotknutých osôb je podľa nášho názoru účelná alkoholická liečba. Pretože pozorujeme výraznú nekritičnosť k abuzu alkoholu a jeho dôsledkom u obvineného odporúčame zvážanie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou.“

Súd sledujúc zjednodušenie preskúmateľnosti tohto rozsudku v jeho odôvodnení zrekapituloval vykonané dôkazy a závery z nich plynúce (i keď ich už uvádzal v odôvodnení uznesení zrušených nadriadeným súdom).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.