Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-166-2013.pdf
PDF · 112.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava IČO: 00 603 147, práv. zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému K. N., nar. 17.05.1974, trvale bytom Ť. XXX/X, XXX XX G., zastúpený JUDr. Namir Alyasry PhD., advokát, Štúrova 13, 949 01 Nitra, v konaní o zaplatenie 93 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 48,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 93,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.2.2012 do zaplatenia z titulu náhrady žalobcom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 24.1.2012 bolo z ulice Leškova v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva mestská časť Bratislava - Staré mesto odstránené osobné motorové vozidlo zn. Audi, EČV: G.-XXXBH, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorového vozidla stálo na ulici Leškova v Bratislave na vyhradenom mieste, ktoré preň nebolo určené. Týmto vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala odťah predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá je oprávnená na odťah na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. 2012003 zo dňa 31.03.2012 obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala žalobcovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 24.1.2012 v čase 10.19 hod. žalovaný prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu VS: 4542012402 znejúci na sumu 93,-eur s lehotou splatnosti 8.2.2012. Nakoľko žalovaný predmetnú istinu neuhradil, dňa 9.2.2012 sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, ktorý má voči žalobcovi. Výška nákladov za odťah motorového vozidla bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovovanými v danom odvetví a mieste.
Žalovaný uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že žalobca nemôže poveriť, splnomocniť alebo inak preniesť práva a povinnosti zverené mu zo zákona na príslušníkov Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava, nakoľko žalobca a hlavné mesto SR Bratislava sú dva odlišné subjekty. Príslušníci Mestskej polície nie sú zamestnancami žalobcu ale Hlavného mesta SR Bratislavy. Novela zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, síce zakotvila oprávnenie obce ktorá nezriadila obecnú políciu, uzavrieť zmluvu s obcou, ktorá obecnú políciu zriadila, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy stanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu nadobudlo účinnosť 1.5.2011, avšak ku dňu 24.1.2012, kedy došlo k odstráneniu vozidla nebola uzavretá žiadna zmluva medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto a Hlavným mestom SR Bratislavou. V čase vykonania odstránenia vozidla teda neexistovalo oprávnenie štatutára žalobcu poveriť vykonávaním úloh príslušníkov Mestskej polície hlavného mesta. V danom prípade teda došlo k odťahu vozidla žalovaného na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície hlavného mesta, ktorý tak konal na základe poverenia starostu, ktoré nebolo v súlade s právnymi predpismi, nakoľko príslušníci mestskej polície nie sú oprávnení rozhodovať v mene mestskej časti. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je nepreukázanie skutočných nákladov na predmetný odťah vozidla zo strany žalobcu, nakoľko výška nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia konkrétneho vozidla a preto je potrebné preukázať individuálne náklady, ktoré boli skutočne preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla. V tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremenom a nepreukázal výšku skutočne vynaložených nákladov za odťah vozidla žalovaného. Ďalším argumentom je nezákonnosť resp. neoprávnenosť poverenia na odťah vozidla na spoločnosť Car Towing, a.s. po stráne technickej. Správca verejnej komunikácie, ktorý pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, by mohol tento zákonom zverený výkon verejnej moci zmluvne previesť na podnikateľské alebo iné subjekty vtedy, ak by mu to zákon dovoľoval alebo ukladal. V zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách by však správca bol oprávnený zveriť správu komunikácii iba právnickej osobe ním na tento účel založenej alebo zriadenej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav.
Dňa 20.10.2009 poveril starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto príslušníkov mestskej polície Hlavného mesta SR rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel z miestnych komunikácii III. A IV. triedy a ich súčastí na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto podľa ust. § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zák. NRSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Toto odstránenie podľa cit. zák. ustanovení na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí Mestská časť Bratislava - Stará Mesto ako správca komunikácie prostredníctvom spoločnosti Car Towing, a.s. Klincová 10, Bratislava.
V zmysle Dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 zo dňa 13.11.2009 o výkone odťahovacej služby medzi uvedenými subjektmi, konkrétne čl. V ods. 1 sa zmluvné strany dohodli, že za výkon činností uvedených v čl. II. ods. 1 tejto zmluvy patrí príkazníkovi - Car Towing, a.s. peňažná odplata vo výške 93,00 eur za jedno odtiahnutie.
Od účinnosti tohto dodatku sa zmluvné strany riadia výlučne ustanoveniami tohto dodatku a nahrádzajú sa ním teda všetky práva a povinností zmluvných strán vyplývajúce z pôvodnej zmluvy.
Podľa č.l. II ods. 1 Dodatku č. 3 sa spoločnosť Car Towing, a.s. touto zmluvou zaväzuje na základe rozhodnutia príkazcu, alebo rozhodnutia inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať pre príkazcu technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, ich prepravu na miesto odstavenia, vyloženie a uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe (ďalej len „odtiahnutie“) a v mene príkazcu zabezpečovať inkasovanie úhrady nákladov príkazcu na odstránenie motorového vozidla (ďalej len „náklady“) od prevádzkovateľov motorových vozidiel resp. osôb oprávnených prevziať motorové vozidlo. Výška nákladov je stanovená rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým sa určujú náklady spojené s odstraňovaním motorových vozidiel.
Pracovník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol a nariadil odstránenie motorového vozidla zn. Audi, EČ G. XXX G. šedej farby dňa 24.1.2012 o 8.50 hod. z ulice Leškova v Bratislave, z
dôvodu podľa § 43 ods. 4 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. (vozidlo je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené).
Podľa Protokolu o odovzdaní vozidla uloženého po nútenom odťahu číslo 4542012402 spoločnosť Car Towing, a.s. BA dňa 24.1.2012 o 8.50 hod. odtiahla motorové vozidlo zn. Audi, EČ G. XXX G. šedej farby z dôvodu: státie na vyhradenom mieste na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta Mestskej polície na ul. Macharovú, kde ho dňa 24.1.2012 o 10.19 hod. prevzal žalovaný K. N., ktorý bol oboznámený s dôvodom odstránenia vozidla a vznikom pohľadávky 93,- eur. Tento poplatok pri preberaní vozidla nebol uhradený. Preberajúci žalovaný preukázal oprávnenie prevziať vozidlo preukazom totožnosti, osvedčením o evidencii vozidla, kľúčmi od vozidla. Zároveň si prevzal výzvu na úhradu nákladov na odstránenie vozidla so splatnosťou najneskôr do 15 dní odo dňa prevzatia výzvy.
Vzhľadom k tomu, že úhrada núteného odťahu nebola vykonaná na mieste, stala sa splatnou dňa 8.2.2012.
Žalobca vo svojich písomných stanoviskách zotrval na obsahu podaného návrhu v celom rozsahu a žiadal návrhu vyhovieť.
Podľa § 4b ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
Podľa § 43 ods. 4 cit. zák. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo
tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
Podľa § 52 ods. 2 cit. zák. iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
Podľa § 141 ods. 5 písm. b) cit. zák. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky.
S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
V zmysle cit. zák. ust. ak starosta žalobcu poverením zo dňa 20.10.2009 poveril príslušníkov mestskej polície hlavného mesta SR Bratislava rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel podľa zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ mohol tak urobiť len za predpokladu, že mu to výslovne umožňoval zákon. Zákonné ustanovenie umožňujúce takýto postup však nie je a starosta žalobcu preto poveril mestskú políciu rozhodovaním o odstránení vozidiel bez opory v zákone. Vydaniu uvedeného poverenia bránila zákonná úprava úloh mestskej polície, vyplývajúca z ust §§ 3, 8 - 12 zák. o obecnej polícii. Medzi týmito úlohami nie je uvedené rozhodovanie o odstránení vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky.
Najvyšší súd SR vyniesol rozsudok číslo 3 Cdo 70/2003, v ktorom uvádza: „Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená.“
V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil, ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili).
Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať Policajný zbor alebo správca cesty tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod. tzn., že sledovaným
cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.
Spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Spoločnosť Car Towing, a.s. je súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú iba fyzické osoby. Teda odtiahnutie vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako žalobca správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania neuskutočnil. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.
Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.
Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade, správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať cenu 93,- eur. Z tohto dôvodu sa ani žalobca, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady.
Z výkladu jednotlivých ustanovení Dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 je nepochybné, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňala len čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka,
jeho skladovanie, ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú v danom prípade v sume 93,- eur s DPH.
Aj z rozsahu činnosti spoločnosti Car Towing, a.s. je zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel, resp., že uvedenou zmluvou nebol Car Towing, a.s. splnomocnený a osvedčený "len výkonom technickej časti odťahu", ale na jej základe v praxi nepochybne vykonával zároveň aj originálnu právomoc, zverenú § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. (neskôr § 43 zák. č. 8/2009 Z.z.) výlučne správcovi cesty alebo Policajnému zboru, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu.
Pokiaľ žalobca opiera svoj právny názor o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2008, č.k. III. ÚS 300/07-30, z neho vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli len procesné dôvody - neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp. zn. 15Co 393/2010, zo dňa 8.7.2009, sp. zn. 15Co 40/2009 a zo dňa 16.9.2009, sp. zn. 15Co 234/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp. zn. 10Co 60/2009, tu súd uvádza, že ide o rozhodnutia v iných veciach, ktorými súd nie je v tomto konaní viazaný.
Žalobe by nebolo možné napokon vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní s poukazom na ust. § 6 ods. 4 veta tretia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje, keďže motorové vozidlo žalovaného bolo odstránené z miestnej komunikácie III. triedy, ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a žalobca vykonáva správu tejto komunikácie podľa zák. 138/1991 Zb. a v zmysle Štatútu hlavného mesta SR.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd návrh navrhovateľa zamietol, a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania úspešného žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 € v zmysle § 10, § 13a resp. 14, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 € (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie a podanie odporu) a režijného paušálu vo výške 15,62 €. Súd nepriznal žalovanému odmenu a k nemu prináležiaci režijný paušál za podanie vyjadrenia zo dňa 13.8.2013, nakoľko v ňom neboli uvedené nové skutočnosti týkajúce sa veci samej a z tohto dôvodu považuje tento úkon za neúčelný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.