Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-7-2013.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, proti odporkyni W. O., Z.: L., Č.. XXX, o zaplatenie 1.021,11 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 1021,11 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
V návrhu dôvodil, že jeho právny predchodca Telefónica 02 Slovakia, s.r.o. 25.09.2007 na základe Žiadosti o uzavretie Zmluvy o pripojení uzavrel aktiváciou SIM karty pre program služieb Pre mňa 400, spolu s Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 25.09.2007. Odporkyňa sa zaviazala za poskytnuté služby verejnej telekomunikačnej siete platiť platby na základe faktúr vystavených právnym predchodcom navrhovateľa. V článku II, odsek 2.3 Dodatku sa zaviazala v prípade porušenia zmluvných povinností zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 12.310,92 Sk.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni za dodané služby faktúry: faktúra č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.12.2007, znejúcu na sumu 1785,-Sk, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.11.2007, znejúcu na sumu 1537, 50 Sk, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.1.2008, znejúcu na sumu 16.666,-Sk a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 24.04.2008, znejúcu na sumu 12.311,-Sk - zmluvná pokuta.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.11.2011 medzi právnym predchodcom ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, vznikol navrhovateľovi nárok na vymáhanie žalovanej sumy.
Dňa 24.01.2013 doručeným podaním oznámilo vstup do konania Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, podľa § 93 ods. 2,3,4 OSP ako vedľajší účastní k na strane odporcu. Súd vyžiadal od právneho zástupcu predloženie riadnej plnej moci oprávnenej právneho zástupcu konať za vedľajšieho účastníka, avšak právny zástupca vedľajšieho účastníka na výzvu nereagoval. Súd
preto na jeho oznámenie o vstupe Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do konania neprihliadal, nakoľko nemal za preukázané, že bolo podané oprávnenou osobou.
Súd sa oboznámil s listinami - zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom a jeho právnym predchodcom, obsahom Zmluvou o pripojení, faktúrami, ako i ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Súd nariadil vo veci ústne pojednávanie na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a odporkyňu, ktorá sa riadne dostavila. Na pojednávaní dňa 12.02.2014 odporkyňa vzniesla námietku premlčacia nároku na zaplatenie žalovanej sumy.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva (veta prvá).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať pom prvá raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti
Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Premlčanie je hmotnoprávny inštitút podstatou ktorého je plynutie zákonom stanovenej lehoty na úspešné uplatnenie práva. Ak premlčacia doba márne uplynie, hovoríme o premlčaní nároku. Na premlčanie nároku súd ex offo neprihliada, skúma ho iba na námietku dlžníka. Pokiaľ je námietka premlčania vznesená dôvodne, nemôže súd už premlčaný nárok priznať a žaloba musí byť zamietnutá.
Skúmajúc dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, súd zisťoval dobu splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré tvoria spoločne žalovanú sumu. Premlčacia doba začala plynúť pri každej faktúre samostatne, vždy nasledujúci deň po splatnosti faktúry, nakoľko týmto dňom si veriteľ mohol právo na zaplatenie pohľadávky prvýkrát uplatniť. V danom prípade je premlčacia doba všeobecná trojročná a končí 3 roky odo dňa nasledujúceho od splatnosti faktúry. Súd zistil, že nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 17.12.2007, znejúcej na sumu 1785,-Sk sa premlčal dňa 18.12.2010, nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.11.2007, znejúcej na sumu 1537, 50 Sk sa premlčal dňa 19.11.2010, nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 17.1.2008, znejúcej na sumu 16.666,-Sk sa premlčal dňa 18.1.2011 a nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 24.04.2008, znejúcej na sumu 12.311,-Sk - zmluvná pokuta, sa premlčal dňa 25.4.2011. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 13.06.2012 teda viac ako rok po uplynutí premlčacej doby od splatnosti poslednej faktúry. Námietka premlčania bola odporkyňou vznesená dôvodne. Premlčaný nárok súd nemohol navrhovateľovi priznať a v celosti ho zamietol.
Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, v prípade časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je tu i iný dôvod, pre ktorý navrhovateľ nemohol byť minimálne v časti nároku na jej zaplatenie úspešný.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Krajský súd v Prešove, v konaní 2Co 137/2010 poukázal na to, že slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k Zmluvám o pripojení pod bodom 2.5 v časti - v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 /najmä ale..../, vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľné a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je nutné zdôrazniť, že zmluvná pokuta za nezaplatenie splatnej ceny služby, ktorá je vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 Eur ) a ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia povinností je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je pritom právne významné, či aj dôjde reálne k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná pokuta, ale dôležité je, či objektívne zmluvná podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2011 č. 18Co136/2010: Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a zvýraznil význam plošnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tvar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní.
Vo svetle súčasnej judikatúry je teda celkom zrejmé, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu vo vopred určenej paušálnej sume, na formulárovej, vopred pripravenej zmluve, bez možnosti jej individuálneho dojednania, bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení spotrebiteľa, tým že zvýhodňuje dodávateľa služby, je neplatná. Spotrebiteľ je dodávateľom tlačený do postavenia v ktorom nemá žiadnu zmluvnú voľnosť, môže zmluvu vrátane jej dodatku prijať, alebo ako celok odmietnuť. Spotrebiteľ často nie je práva znalý, nerozumie jednotlivým ustanoveniam zmluvy, ktorú dodávateľ vopred, za iste s celým tímom odborníkov pripravil. Zmluva je navyše zásadne spotrebiteľom mobilnými operátormi predkladaná v slabom textovom rozlíšení ( výber čo najmenšieho písma), čo značne znevýhodňuje spotrebiteľa a zaťažuje jeho orientáciu v texte zmluvy.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je preto nedôvodným nárokom, ktorý je zo strany navrhovateľa uplatňovaný v rozpore so zákonom a rozsiahlou judikatúrou slovenských súdov na všetkých úrovniach, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak odporkyňa si právo na náhradu trov konania neuplatnila a preto je ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde
Pezinok do 15 dní do doručenia tohto rozsudku, písomne, v
dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po
uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.