Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/341/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti odprocovi: D. A., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 62,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -46 zo dňa 30. apríla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 22,59 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 4.6.2009 do zaplatenia, v lehote 15 dní, zostáva n e d o t k n u t ý.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22,59 eur s 9% ročným úrokom z omeškania, od 4. 6. 2009 do zaplatenia, vo zvyšnej časti jeho žalobný návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci dňa 7.12.2007 uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb, na základe ktorej bol odporcovi navrhovateľom zriadený účet. Písomným podaním zo dňa 19.5.2009 navrhovateľ od tejto zmluvy odstúpil a vyčíslil debetný zostatok 22,59 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 3.6.2009 zistil účtovanie položky, služba balík výhoda, zmluvná pokuta - bonus, vyrovnanie zostatku účtu. Podľa článku 23 všeobecných obchodných podmienok okresný súd zistil, že ak účet dosiahne debetný zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, nadobúda charakter nepovoleného debetu. Banka má právo na sankčný poplatok, ktorým sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením zmluvy. Podľa sadzobníka poplatkov sankčná úroková sadzba predstavovala 20% ročne, ako aj sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte. Okresný súd ustálil, že ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavoval debetný zostatok na účte odporcu 22,59 eur, na zaplatenie ktorej bol aj navrhovateľom vyzvaný. V tejto časti preto nárok navrhovateľa považoval za dôvodný. Vo zvyšnej časti 12,49 eur žalobný návrh zamietol z dôvodu nepreukázania jeho opodstatnenosti. Navrhovateľ jednoznačne vyčíslil v písomnom odstúpení od zmluvy debetný zostatok ku dňu odstúpenia, ktorého doručením zároveň došlo k zániku zmluvy. Po zániku zmluvy už nebol na jeho strane daný dôvod účtovať odporcovi ďalšie zmluvné nároky do 3.6.2009, ako to vyplýva z výpisu z účtu z tohto dňa.

Rovnako za nedôvodný považoval jeho nárok na zaplatenie sankčných úrokov z omeškania z dôvodu nepreukázania jeho existencie po zániku zmluvného vzťahu účastníkov. Zánikom zmluvy nebol daný dôvod platiť zmluvný úrok. Navrhovateľ odôvodnil nárok na sankčný úrok poukazovaním na sadzobník poplatkov, z čoho vyplýva, že sa domáhal zmluvného plnenia. Účelovo stotožnil pojmy sankčný úrok z omeškania a zmluvná pokuta napriek tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach sa tieto nároky jednoznačne rozlišujú. Navrhovateľ nepredložil a ani nepreukázal nárok na zaplatenie akejkoľvek sankcie, vrátane zmluvnej pokuty, keďže všeobecné obchodné podmienky ním predložené boli účinné od 1.5.2012, pričom zmluva s odporcom bola uzavretá dňa 7.12.2007. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno dohody o zmluvnej pokute podľa , ktorá dohoda vyžaduje obligatórnu písomnú formu. Podľa článku 23 predložených všeobecných obchodných podmienok v prípade debetného zostatku prislúcha navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku len za obdobie trvania zmluvy. Podľa tohto článku okrem sankčného zmluvného úroku prislúcha navrhovateľovi účtovať aj sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Predložený sadzobník však obsahoval len sankčnú úrokovú sadzbu, nie však poplatok. Nárok navrhovateľa z titulu zmluvného sankčného úroku nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ sa jeho domáhal za obdobie po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Úrok za požičanie peňazí však veriteľovi prislúcha do doby splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty splatnosti mu prislúcha úrok z omeškania. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej istiny. Je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po splatnosti nezaplateného debetného zostatku sa úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti). Z dôvodu omeškania odporcu s plnením dlhu vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý mu priznal tak ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa Odporca, ktorý bol v konaní úspešný vo väčšom rozsahu si trovy konania neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietnutý podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v zmysle ust. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené ustanovenie je kogentné a nie je ho možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán. V prejednávanej veci všeobecné obchodné podmienky boli účatníkom ako zmluvným stranám známe a stali sa súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí zároveň jej obsah. Odporca porušil zmluvu ako aj všeobecné obchodné podmienky, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu na základe ktorého následne došlo z jeho strany k odstúpeniu zo zmluvy uzatvorenej s odporcom. Zároveň vyzval odporcu na úhradu debetného zostatku vo výške 35,08 eur a v tejto časti sa preto domáhal zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku. Zároveň sa domáhal sankčného poplatku vo výške stanovenej podľa príslušného sadzobníka poplatkov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. (z titulu ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým bolo čiastočne žalobnému návrhu vyhovené) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s ), rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol ako vecne správny potvrdil podľa ust. ,

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Krajský súd zdôrazňuje, že v zmysle v spojení s je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho dôvodmi, ktoré odvolateľ výslovne vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, avšak podstatná časť jeho odvolacej argumentácie sa týkala nesprávnosti

rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí nároku na sankčný úrok z omeškania. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobný návrh v rozsahu 12,49 Eur z titulu nepreukázania, že sa k 19.5.2009 kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy zostal navrhovateľ v debete v rozsahu 35,08 Eur, správnosť týchto záverov nespochybňoval. Okresný súd správne vychádzal zo skutočností, že odstúpením od zmluvy dochádza k zániku záväzkového vzťahu, ako aj k právam a povinnostiam z neho vyplývajúcim. Ak navrhovateľ nepreukázal, že ku dňu zániku zmluvy mal nárok na debetný zostatok vo výške 35,08 eur, naopak z jeho písomného podania, ktorým od zmluvy odstúpil vyplýva, že k tomuto dňu debetný zostatok odporcu predstavoval 22,59 eur, bolo rozhodnutie okresného súdu, ktorým v časti rozdielu medzi uplatneným debetným zostatkom a debetným zostatkom uvedeným v tejto písomnosti žalobu zamietol, správne. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa týkajúca sa nesprávnosti zamietnutia nároku na zmluvný sankčný úrok. Okresný súd ustálil, že tento si navrhovateľ uplatnil za obdobie po zániku zmluvy odstúpením. Vychádzajúc z právneho záveru, že odstúpením dochádza k zániku zmluvy, konštatoval, že nemá navrhovateľ nárok na zmluvný sankčný úrok. Navrhovateľ v podanom odvolaní poukazuje na spôsob výpočtu tohto sankčného úroku, kde ho opätovne špecifikuje za obdobie po zániku zmluvy medzi ním a odporcom. Na správnosť záveru, že nie je možné uplatňovať si zmluvné sankcie zo zrušenej zmluvy nemá skutočnosť, že spôsob výpočtu debetného zostatku, ako aj vznik práva naň boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach, žiadny vplyv. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zániku, tým došlo aj k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecných obchodných podmienok.

Rozsudok okresného súdu preto krajský súd ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ výslovne nenamietal správnosť závislého výroku o trovách konania, ktorý bol takisto predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal správne z výsledku úspechu účastníkov v konaní, preto aj rozhodnutie v tejto časti, krajský súd ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi. Tieto si však v súlade s ust. neuplatnil, krajský súd mu preto ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.