Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPom/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Ingrid Doležalovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. G., nar. XX. XX. XXXX, t.č. Y. domov Y. U., V. 1, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. nad K., U. M. XXXX/XX, t.č. X., F. XXX/XX a otca E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., F. XXX/XX, prechodne bytom X., U. XXXX/XX, o nariadenie ústavnej starostlivosti a o návrhu C.. K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., S. H. X. 36XX/XX o zverenie mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 11. 09. 2013 č.k. -206, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa - okrem zastavujúcej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa maloletého E. G. zveril do pestúnskej starostlivosti C.. K. B., bytom O. K., X. XX, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pestúnovi uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, s právom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otca aj matku zaviazal prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Konanie o nariadení ústavnej starostlivosti zastavil. Zároveň zamietol návrh rodičov na zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti a o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky doručil súdu 09. 08. 2012 návrh na začatie konania o nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom umiestnení maloletého dieťaťa do Y. domova v Y. U., pretože rodičia nevedeli zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť. Uznesením č.k. -5 z 10. 08. 2012 súd predbežným opatrením nariadil dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa podľa do detského domova z dôvodov, že rodičia nevedeli zabezpečiť starostlivosť o dieťa, pobyt matky a rovnako tak otca nebol známy. Uznesením z 25. 02. 2013 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti podľa . Dňa 14. 03. 2013 navrhovateľka doručila súdu návrh na zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a nariadenie predbežné opatrenia. Uznesením č.k. -67 súd prvého stupňa v súlade s spojil na spoločné konanie konanie o ústavnej starostlivosti a konanie o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a o nariadení predbežného opatrenia. Následne návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a dočasného zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti zamietol. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , , , , a , , , a nasl. Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo 20. 07. 2012, dňa 30. 07. 2012 boli matka s druhým maloletým dieťaťom a so starou matkou zo strany otca a jej 3 deťmi zachytené v K., nakoľko sa obávali vrátiť domov, keďže boli z domu vyhodené. Pomoc pri riešení krízovej situácie odmietli a dňa 03. 08. 2012 bol podaný podnet na Mestský úrad X., že maloletému E. nemal kto zabezpečiť starostlivosť. Dieťa bolo zanechané v opatere V. G., ktorá bola pre zdravotné problémy hospitalizovaná v nemocnici, a preto sa nemohla o dieťa starať. Z týchto dôvodov bolo maloleté dieťa predbežným opatrením umiestnené do Y. domova Y. U., kde sa nachádza od 10. 08. 2012. V priebehu konania podala C.. B. návrh na zverenie maloletého E. do pestúnskej starostlivosti. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že jej návrh na nariadenie pestúnskej starostlivosti je dôvodný. Konštatoval, že hoci rodičia maloletého nesúhlasili s náhradnou rodinnou výchovou a domáhali sa zverenia dieťaťa do ich starostlivosti, v konaní nepreukázali, že sú schopní o maloletého sa riadne postarať. V priebehu konania boli vykonané viaceré šetrenia v rodine rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, súd sa oboznámil aj s vyjadreniami detského domova o návštevách rodičov, ktorí prvú návštevu v detskom domove realizovali 22. 03. 2013, následne 25. 03. 2013, 28. 03. 2013, 05. 04. 2013 a 25. 04. 2013. Medzitým až do 19. 04. 2013 v časových obdobiach približne 2 týždňov sa telefonicky dopytovali na dieťa. Bolo zistené, že rodičia dieťaťa bývajú v 3-izbovom byte, ku ktorému má nájomnú zmluvu uzatvorenú V. G. na dobu určitú do 31. 12. 2013. V byte býva starý otec maloletého zo strany otca, X. V. s družkou V. G. a pri viacerých návštevách Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny boli prítomní ako „návšteva“ otcov brat U. G. s družkou R. E. a ich 4 maloletými deťmi. Bytovú otázku rodičia maloletého nemajú doriešenú a napriek tvrdeniu otca dieťaťa, že z práce v Čechách získal finančné prostriedky v hodnote 17.000 eur a tieto investoval do úprav bytu, tieto dokončené nie sú a suma peňazí, ktorá mala byť na opravy vynaložená, nezodpovedá stavu bytu. Tvrdenia otca o jeho zhoršenom zdravotnom stave v období od Vianoc do marca a následne od mája 2013 do rozhodnutia súdu preukázané neboli a od 16. 05. 2013 rodičia nijakým spôsobom neprejavovali záujem o maloleté dieťa. Matka maloletého sa napriek viacerým predvolaniam nezúčastnila ani jedného pojednávania, čo súd hodnotil ako jej negatívny postoj k samotnému konaniu. Dieťa nezveril do osobnej starostlivosti otca jednak z dôvodu, že mal nepochybne preukázané, že nemá vytvorené vhodné podmienky, t.j. doriešenú bytovú otázku na zabezpečenie ďalšieho zdravého vývoja dieťaťa, rovnako, že obaja rodičia zanedbávali a zanedbávajú starostlivosť o ich dieťa i po citovej stránke, čo sa prejavilo v zlyhávaní a zabezpečovaní citových potrieb dieťaťa v oblasti lásky. Aj keď súd neprehliadol, že rodičia sa starajú o ďalšie maloleté dieťa O., nar. XX. XX. XXXX, v konaní bolo preukázané, že o maloletého E. neprejavili skutočný záujem. Matka dieťa opustila, keď malo 10 dní, bola ochotná odísť tak, ako je tvrdené za prácou a dieťa nechať v prostredí, ktoré musela predtým opustiť z obavy o svoj život a život dieťaťa. Ak by mala finančné prostriedky, mala možnosť o maloleté dieťa sa zaujímať, rovnako tak i otec, ktorý sa telefonicky prvý krát informoval 20. 08. 2012. Osobný kontakt však absolvovali s dieťaťom až v marci 2013. Naopak, v konaní bolo preukázané, že C.. K. B. má vytvorené všetky predpoklady na zverenie maloletého dieťaťa do jej pestúnskej starostlivosti. Je vydatá, manželstvo uzatvorila 27. 01. 2012, nemá záznam v registri trestov, je spôsobilá psychicky a fyzicky vykonávať náhradnú starostlivosť, ako to vyplýva aj z potvrdenia všeobecného lekára. V detskom domove uskutočnila prvý kontakt s maloletým dňa 18. 02. 2013 a veľmi často v nasledujúcom období až do 17. 04. 2013 pravidelne prejavovala záujem o dieťa telefonicky, dieťa absolvovalo pobyt v rodine od 01. 03. 2013 do 03. 03. 2013, od 16. 03. 2013 do 18. 03. 2013, od 23. 03. 2013 do 25. 03. 2013, od 28. 03. 2013 do 02. 04. 2013, od 19. 04. 2013 do 21. 04. 2013 a následne od 19. 07. 2013 do 21. 07. 2013, ako aj od 05. 08. 2013 do 10. 08. 2013. Je konateľkou spoločnosti N. dverí, s.r.o., O. K. a bolo preukázané, že má vytvorené všetky podmienky na ďalší zdravý život maloletého dieťaťa. Dieťa počas absolvovania návštev v rodine si zvyklo nielen na ňu, ale aj na rodinných príslušníkov, vrátane ich syna. Z návštev sa vracalo spokojné a vyrovnané a s pestúnskou starostlivosťou súhlasil i jej manžel. V závere súd konštatoval, že v danom prípade, okrem zhoršenia životných podmienok v rodine dieťaťa, ktoré ohrozuje jeho riadnu výchovu a citové ohrozenie zo strany rodičov, záujem dieťaťa prevážil nad záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život, a preto dieťa zveril do náhradnej formy starostlivosti, ktorou je pestúnska starostlivosť. Konštatoval, že rodičovské právo detí zostalo zachované, oddelilo sa im len právo na každodennú starostlivosť o dieťa, ktoré za nich bude vykonávať pestún, pričom im vzniklo právo styku s dieťaťom, počas ktorého môžu realizovať výchovný vplyv na dieťa. Pokiaľ ide o výživné, súd prvého stupňa rozhodol vzhľadom na to, že obaja rodičia sú nezamestnaní tak, že ich zaviazal plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil, keďže dieťa zveril do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote blanketárne odvolanie rodičia maloletého dieťaťa, ktoré bolo následne doplnené ich právnou zástupkyňou. Uviedla iba to, že matka dieťaťa nesúhlasí so zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, neprevzala si ani rozsudok, ani predvolanie do advokátskej kancelárie, a preto nepozná dôvody pasívneho správania sa matky maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o otca, navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Uviedla, že jej telefonicky oznámil, že žiada podať odvolanie, pričom obsah odvolania jej nezdôvodnil, do advokátskej kancelárie sa nedostavil, a preto ani neprejednala s ním dôvody odvolania. Podľa oznámenia brata U. G. sa otec zdržuje v Nemecku. V závere uviedla, že nesúhlasí s pestúnskou starostlivosťou a navrhuje, aby dieťa mal vo svojej starostlivosti tak, ako to viackrát zdôrazňoval aj na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v v spojení s dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletého nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch dňa 09. 08. 2012 podal návrh na začatie konania o nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom umiestnení maloletého E. G., nar. XX. XX. XXXX s odôvodnením, že dieťa sa ocitlo bez starostlivosti, matka mu nevie zabezpečiť starostlivosť, nakoľko jej pobyt nie je známy a v súčasnej dobe ho nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ani pestúnskej starostlivosti a je potrebné okamžité umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti. Súd prvého stupňa uznesením č.k. -5 zo dňa 10. augusta 2012 predbežným opatrením nariadil dočasné umiestnenie maloletého E. do Y. domova Y. U., V. 1. Následne uznesením č.k. -54 zo dňa 25. 02. 2013 v zmysle začal z úradnej povinnosti konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti k maloletému E. G.. Dňa 14. 03. 2013 podala C.. K. B. na súde prvého stupňa návrh na zverenie maloletého E. do pestúnskej starostlivosti a podnet na začatie konania o nariadenie predbežného opatrenia o odovzdanie maloletého do jej starostlivosti. Súd prvého stupňa obe konania uznesením č.k. -67 z 20. 03. 2013 spojil na spoločné konanie. Následne návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 20. 03. 2013 zamietol. Predmetom ďalšieho konania zostalo konanie o ústavnej starostlivosti a návrh navrhovateľky C. na zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti. Rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacieho súdu, súd maloletého zveril do pestúnskej starostlivosti C.. B., rodičov zaviazal platiť výživné a návrh rodičov na zverenie maloletého do jej starostlivosti zamietol. Tieto výroky boli napadnuté odvolaním, a preto podliehajú prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti súd prvého stupňa zastavil, proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo, a preto nadobudol právoplatnosť.

Podľa Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 cit. zákona náhradnou starostlivosťou je: a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 cit. zákona súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Ustanovenie § 44 ods. 1 definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Zákon zdôrazňuje dočasnosť foriem náhradnej starostlivosti upravených v tretej hlave zákona a do uvedených inštitútov náhradnej starostlivosti zavádza pojem osobná starostlivosť, ktorý je presnejší než v doterajšej právnej úprave používaný pojem výchova, pričom, samozrejme, osobná starostlivosť subsumuje v sebe aj výchovu dieťaťa v užšom zmysle slova. Ako uvádza literatúra, osvojením vznikajú nové rodinnoprávne vzťahy, pri náhradnej starostlivosti sa pôvodné rodinnoprávne vzťahy v zákonom predpokladaných prípadoch len dočasne nahrádzajú, avšak pôvodný vzťah rodičov a detí zostáva.

V zmysle čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa dieťa nemôže byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Podľa čl. 41 ods. 4 druhá veta SR práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Vzhľadom na uvedené články, náhradná starostlivosť, na základe ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu.

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju budú uskutočňovať verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a využijúc postup podľa ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov len podčiarkuje, že zverenie maloletého E. do pestúnskej starostlivosti C.. K. B. je v záujme maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že C.. K. B. je osobou, ktorá spĺňa predpoklady, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie tak, ako to má na mysli ustanovenie citovaného zákona tak, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností a zároveň, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa. Za situácie, že rodičia maloletého napriek tomu, že v konaní otec iniciatívnejšie ako matka prejavil záujem o zverenie maloletého dieťaťa do ich starostlivosti, nepreukázali, že dokážu maloletému zabezpečiť všetky jeho potreby tak, aby vyrastalo v rodine bez toho, aby bola ohrozená jeho výchova a výživa. Ako už konštatoval súd prvého stupňa, s ktorého závermi sa odvolací súd stotožňuje, matka maloleté dieťa opustila po 10 dňoch od jeho narodenia, od toho času, okrem 2 návštev v detskom domove v marci 2013, o dieťa záujem neprejavila. Prvý kontakt v auguste 2013 nadviazal otec telefonicky s detským domovom, ale osobné návštevy boli vykonané až začiatkom roka 2013. Uskutočnilo sa ich niekoľko, posledná v máji 2013. Od tohto času žiaden z rodičov napriek spolupráci kolízneho opatrovníka a vykonaniu viacerých návštev v rodine rodičov sa nepodarilo dosiahnuť, aby sa matka jednak zúčastnila pojednávania, prípadne preukázala, že mieni zodpovedne a vážne pristupovať k plneniu svojich rodičovských povinností. Otec dieťaťa, ani príbuzný zo strany otca, ktorý v rodine býva, sa jednoznačne nevedeli vyjadriť a preukázať dôvod, pre ktorý sa matka nezdržuje v rodine. Tvrdili, že je zamestnaná v Českej republike, pričom tieto tvrdenia nepreukázali. V tejto súvislosti aj odvolací

súd je toho názoru, že ani zamestnanie matky v zahraničí, pokiaľ by jej skutočne záležalo na tom, aby dieťa bolo zverené do jej výchovy, nemôže byť dôvodom preto, aby sa nezúčastnila pojednávania, resp. nepreukázala relevantným spôsobom dôvod pre svoju neprítomnosť v tak závažnej kauze, akým je zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Aj z týchto dôvodov odvolací súd konanie oboch rodičov hodnotí ako účelové, nesledujúce skutočný záujem a prospech maloletého dieťaťa, keď naopak na druhej strane C.. B. preukázala zodpovedný prístup voči dieťaťu, toto navštevovala v detskom domove pravidelne dlhší čas, dieťa bolo v jej rodine viackrát na návšteve a na pobyte a ako zo strany detského domova, tak aj zo strany kolízneho opatrovníka bolo jednoznačne konštatované, že prostredie v jej domácnosti je na prospech dieťaťa. Dieťa je zdravé, dobre sa vyvíja, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na postoj rodičov v tomto období, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď maloletého E. zveril do náhradnej rodinnej starostlivosti. Je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že toto riešenie nie je definitívnym riešením, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa a iba nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, ktorú rodičia nie sú schopní zabezpečiť a ani ju nezabezpečujú. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, ktoré je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima, ako správne rozhodol súd prvého stupňa v súlade s , ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.