Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-1-2014.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava 851 01, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti povinnej: Z.. E. H., nar. X. A. XXXX, bytom S., O.. K. XXX/XX., toho času bytom S., Z. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, o vymoženie 274,18 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 6Er/480/2010-30 zo dňa 4. októbra 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi, A.. Q. E., náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 80410/10 zo dňa 6. júla 2010. Právny predchodca oprávneného (spoločnosť Quatro, a.s.) a povinná uzavreli dňa 3. mája 2004 zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s.. Zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj súdu predložené všeobecné podmienky pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s., ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník - povinná nemohla pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Súčasťou všeobecných podmienok je rozhodcovská doložka, v ktorej je v bode IX. písmeno o) uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd a výlučne určený rozhodca. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože spotrebiteľovi - povinnej nebola daná dostatočná možnosť vysloviť nesúhlas s prejednaním prípadného budúceho sporu s veriteľom v rozhodcovskom konaní, a teda predmetné ustanovenie zmluvy nemožno s poukazom na jeho znenie považovať za individuálne dojednané. Z uvedeného jasne vyplýva, že dlžník
- povinná pri podpise zmluvy nemohla ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ rozhodcovskú doložku inkorporoval do bodu IX. písmeno o), pričom nedbal na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa, podrobiť sa pre prípad sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným
súdom. Je treba mať na zreteli účinky ust. § 106 O.s.p., ktorý bráni po začatí rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania, zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi brániť svoje práva na všeobecnom súde. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, rozsudky Súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným právom a pôsobil tak ako súd tretej inštancie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej; právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie; rozsudok zrušiť, alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Uviedol, že na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3, 4 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 1. apríla 2004 sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 OZ. Ustanovenia, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predložením rozhodcovskej zmluvy povinnej, si oprávnený (resp. jeho právny predchodca) plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím sa znemožňuje efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Ako oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p..
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/) skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .