Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-11-2011.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/11/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: D.. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. č. XX, Z. I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti odporcovi v 1. rade: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. č. XX, Z. I., v 2. rade: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. 1, Z. I., odporca v 2. rade právne zastúpený P.. M. I., advokát s.r.o., so sídlom G. bašta 7, Z. I., D.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporkyni v 1. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade sumu XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške X,XX eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcom v 1. rade a v 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bližšie špecifikovanej v petite návrhu. V priebehu konania síce navrhovateľ podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o zmenu návrhu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k bližšie označenej nehnuteľnosti, no v konečnom dôsledku o pripustení zmeny návrhu rozhodnuté súdom nebolo, pretože podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ svoj návrh na zmenu návrhu vzal späť, čo sa premietlo do právoplatného uznesenia tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo konanie o zmene návrhu zastavené.
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p..
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.
Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a podobne. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006 ) Okrem toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd v prvom rade zaoberal, či nie sú v súdenej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa § 150 ods. 1 O.s.p. mali za následok nepriznanie náhrady trov konania. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedené, že aplikácia tohto ustanovenia musí mať vždy výnimočný charakter. V priebehu konania, ktoré začalo dňa 17.01.2011 neboli súdom zistené a zároveň ani navrhovateľom preukázané jeho majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery tak, aby bolo možné konštatovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľ sa od 17.01.2011 domáhal voči odporcom v 1. rade a v 2. rade určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, pričom využíval všetky dostupné procesné možnosti na uplatnenie svojho nároku, no nakoniec bez uvedenia dôvodu podaním zo dňa 29.11.2013 vzal späť. Z označeného postoja navrhovateľa nie je možné vyvodiť dôvody vhodné osobitného zreteľa a preto aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy. O náhrade trov konania tak súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože navrhovateľ zavinil zastavenie konania tým, že svoj návrh vzal späť celkom bez uvedenia dôvodu.
Odporkyni v 1. rade však náhrada trov konania priznaná nebola, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Situácia je odlišná v prípade náhrady trov konania odporcu v 2. rade, ktorý bol v konaní právne zastúpený. Právny zástupca odporcu v 2. rade podaním zo dňa 05.02.2014 vyčíslil celkové trovy odporcu v 2. rade vo výške X XXX,XX eur, ktoré majú pozostávať z trov právneho zastúpenia a zároveň bol jeden úkon právnej služby vyčíslený sumou XXX,XX eur, s odkazom na hodnotu nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ v konaní domáhal. S týmto vyčíslením súd nesúhlasí. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je nutné pri náhrade trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovanej vyhlášky). Na podporu svojho tvrdenia súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009, ktorého právna veta znie: „ Ak predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, posudzuje sa, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi, pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípade sporovom o určenie neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..“ Hodnota l celého úkonu právnej služby tak bola súdom určená vo výške XX,- eur podľa § 11 ods. l písmeno a) vyhlášky v znení od XX.XX.XXXX, pretože všetky úkony právnej služby boli vykonané v roku 2011. Odporcovi v 2. rade tak bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 293,55 eur za 4 celé úkony právnej služby po XX,- eur: príprava a prevzatie veci dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, z jedného polovičného úkonu právnej služby za písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu súdu + režijný paušál 5 x X,XX eur.
Navrhovateľ v priebehu konania podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o zmenu návrhu tak, ako je uvedené vyššie. Súdu bolo doručené elektronickým podaním a podpísané bolo zaručeným elektronickým podpisom. Na základe týchto skutočností bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške X,XX eur, podľa § 2 ods. 1 písmeno a) k § 5 ods. 1 písmeno a) k položke 20 a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení do 27.03.2013.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.