Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/357/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov : 1. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N.. B.. V. XX, 2. V. L., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S., N.. B.. V. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Roman Cibulka, AK so sídlom Trnava, Hlavná 13, proti odporcovi: N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., K. XXXX/X, právne zastúpený advokátom: JUDr. Alexander Kostolanský, AK so sídlom Piešťany, Štúrova 4, o zaplatenie sumy 1.660 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. januára 2013, č. k. -104, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 137,84 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám ich advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom sumu 1.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.660 eur od 1.3.2011 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa im nahradiť trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 773,22 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , veta prvá, , , , , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov, , , , , , , , , , , , , , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľmi ako prenajímateľmi na jednej strane a odporcom ako nájomcom na druhej strane došlo dňa 29.05.2004 k uzavretiu platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej si účastníci plnili svoje vzájomné povinnosti až do decembra 2010, kedy došlo zo strany odporcu k porušeniu povinnosti platiť riadne a včas dohodnuté nájomné, a keďže viac ako jeden mesiac meškal s platením nájomného, ukončili prenajímatelia zmluvný vzťah výpoveďou podľa . Pretože v nájomnej zmluve nebolo dohodnuté inak, platila výpovedná lehota tri mesiace, počítaná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede v zmysle citovaného zákona. Navrhovatelia zaslali odporcovi výpoveď poštou dňa 24.01.2011 a to na obe jeho známe adresy ( domáca adresa aj adresa v prevádzke pizzérie). Ako vyplýva z poznámky poštového doručovateľa, zásielku sa odporcovi dňa 25.01.2011 nepodarilo doručiť, preto bola uložená na pošte a odporca ju neprevzal v odbernej lehote. Výpovedná lehota uplynula teda po troch mesiacoch dňa 30.04.2011, kedy skončil nájomný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom a navrhovateľom vzniklo právo na doplatenie dlžného nájomného. Odporca sa bránil tým, že nie je v spore pasívne legitimovaný z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu s ním okamihom uzavretia novej nájomnej zmluvy dňa 01.01.2010 s nájomcom SAN MARCO PIZZERIA s.r.o.., voči ktorému mala žaloba správne smerovať (podľa výpisu z obchodného registra, obchodná spoločnosť SAN MARCO PIZZERIA, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 1130/5, Piešťany bola zapísaná do obchodného registra OS Trnava dňa 10.07.2009 a v tom čase jej spoločníkmi boli V. W. a odporca). Táto argumentácia odporcu sa však v konaní preukázala ako nesprávna. Z dokazovania vyplynulo, že nová zmluva k uzavretiu ktorej malo dôjsť za trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nie je platná a to hneď z viacerých dôvodov. Z okolností uvedeného prípadu vyplýva, že k uzatvoreniu novej zmluvy došlo pod psychickým donútením navrhovateľky. Ide o prípad bezprávnej vyhrážky, ktorá vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď je takéto donútenie psychické protiprávne ( t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať), súčasne ak toto donútenie vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí ( v súdenom prípade boli posúdené obavy navrhovateľky ako dôvodné, pretože navrhovatelia zhodne tvrdili, že sa im odporca opakovane vyhrážal fyzickou likvidáciou ako aj likvidáciou ich majetku, “ ak on nebude mať pizzériu, ani oni nebudú mať budovu, vyhodí ju do luftu”, alebo “svoju rodinu odvedie na bezpečné miesto a s navrhovateľmi si urobí poriadky”, navrhovateľovi 1/ dokonca ukázal pištoľ), a napokon musí ísť o prípad, že bezprávna vyhrážka smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje, čo je v tomto prípade zrejmé. Odporca síce súdu uviedol, že nie je pravda, že ich chcel biť, avšak ostatné navrhovateľmi tvrdené vyhrážky nepoprel. Navrhovatelia okrem svojich zhodných tvrdení o tom, že odporca im svojimi opakovanými vyhrážkami naháňal strach, ponúkli súdu písomné potvrdenie o tom, že navrhovateľka 2/ dňa 05.01.2011 odovzdala odporcovi v pizzérii na N.. B.. V. XX v S. osobne výzvu na úhradu dlžného nájmu za prítomnosti dvoch nižšie podpísaných svedkov V. K. a V. K. a to z dôvodu, že odporca odmieta preberať doporučené zásielky a tiež zo strachu o jej zdravie, nakoľko sa jej viackrát vyhrážal. Súd mal za to, že navrhovatelia preukázali, že tento prípad naplnil znaky psychického nátlaku, ktorý spôsobuje absenciu slobody prejavu pri uzavieraní zmluvy a spôsobuje tak jej absolútnu neplatnosť. Ako uvedené vyššie, ide tiež o prípad absencie vážnosti vôle ako ďalšieho nevyhnutného predpokladu platnosti novej zmluvy. Navrhovateľka nemienila uzavrieť novú nájomnú zmluvu, vyhovela iba nátlaku odporcu a pod vplyvom tvrdení odporcu považovala zmluvu iba za formálnu záležitosť, potrebnú pre splnenie podmienok odporcu pre účely povolenia podnikania v SR. O tom, že navrhovateľka podpisom tejto zmluvy nezamýšľala založiť nový nájomný vzťah a neprikladala jej žiadny osobitný význam svedčí aj jej správanie, keď od januára až do decembra túto skutočnosť nespomenula navrhovateľovi 1/ a oznámila mu to až vtedy, keď sa v decembri 2010 začal odporca na novú zmluvu odvolávať v súvislosti s neplatením nájomného. Aj keď je pravdou, že od januára 2010 začala navrhovateľka vystavovať príjmové pokladničné doklady na firmu SAN MARCO PIZZERIA a to až do decembra 2010, tieto napokon v decembri 2010 stornovala a takto stornované doručila aj odporcovi aj V. W., konateľovi SAN MARCO PIZZERIE, čo bolo v čase, kedy si v dôsledku toho, že odporca jej odmietol nájomné platiť s odôvodnením, že on nie je nájomcom, uvedomila, že podpísala zmluvu, ktorú podpísať nechcela. Absencia vážnosti prejavu vôle navrhovateľky založiť nový zmluvný nájomný vzťah je zrejmá a táto je druhou prekážkou platnosti zmluvy. V zmysle , iba bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Nájom spoločných nehnuteľností nemožno považovať za bežnú vec, preto účastníkmi zmluvy musia byť všetci spoluvlastníci, v tomto prípade obaja navrhovatelia, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prenajatých nehnuteľností. Navrhovateľka 2/ novú zmluvu podpísala, ale navrhovateľ 1/ tvrdil, že s ňou nikdy nesúhlasil, ani ju nikdy nepodpísal. Podpis, pripojený k priezvisku navrhovateľky 1/ na novej zmluve, je nečitateľný a súdu sa nepodarilo sa v konaní zistiť, či ide o podpis mena navrhovateľky 2/, ako ona súdu tvrdila, alebo o podpis navrhovateľa 1/, ako tvrdil súdu odporca, pretože navrhovateľ 1/ toto jeho tvrdenie popieral. Do udalostí však logicky zapadá skôr tvrdenie navrhovateľov, podľa ktorého navrhovateľka 2/ manželovi existenciu novej zmluvy spomenula až v decembri 2010, keď sa vzťahy medzi účastníkmi vyhrotili. Tomu by nasvedčovala aj skutočnosť, ktorá tiež z dokazovania vyplynula a síce, že o platenie nájmu sa starala navrhovateľka, ktorá aj vystavovala príjmové doklady ( v r. 2010 znejúce na SAN MARCO PIZZERIA), takže jej manžel si túto “zmenu subjektu” ani nemusel všimnúť. On sám v konaní uviedol, že nájomné od odporcu nepreberal ( “bál sa ho, išiel za ním iba raz a odporca ho skoro zbil”) a odporca nosil nájom manželke. Dňa 21.01.2011 poslal potom navrhovateľ 1/ spoločnosti SAN MARCO PIZZERIA s.r.o. list, v ktorom sa dovolal neplatnosti zmluvy zo dňa 01.01.2010 podľa z dôvodu, že nedal súhlas s uzavretím zmluvy, o ktorej existencii ani nevedel. Zásielka bola doručovaná na adresu sídla adresáta, ktorý ju neprevzal v odbernej lehote, takže ju treba považovať za doručenú. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by absencia súhlasu navrhovateľa 1/ s novou zmluvou nebola bývala pravdivá, nebol žiadny dôvod z jeho strany túto namietať, pretože pokiaľ by sa navrhovatelia boli domnievali, že nová zmluva je platná, nič im nebránilo žalobu o neplatenie nájomného smerovať voči novému subjektu, pričom na ich právnom postavení by sa nič nezmenilo. Aj vyššie opísané vady prejavu vôle a to nedostatok slobody a vážnosti postačujú na posúdenie absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, preto dokazovanie jeho relatívnej neplatnosti je zbytočné a nehospodárne. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že k platnej novej zmluve nemohlo dôjsť ani z dôvodu, že prvá zmluva s rovnakým predmetom nájmu stále trvala a v čase uzavretia novej zmluvy nebol nájom ukončený. Neobstojí tu ani argumentácia odporcu, že v nájomnej zmluve zo dňa 29.05.2004 bolo medzi navrhovateľmi a odporcom dohodnuté, že v prípade, že by prevádzku z akýchkoľvek dôvodov nemohol nájomca prevádzkovať, prechádzajú všetky práva a povinnosti na nájomcu V. W., bytom V. X, W., pretože v prípade zmluvy zo dňa 01.01.2010 nebol ako nový nájomca označený V. W., ale obchodná spoločnosť SAN MARCO PIZZERIA s.r.o. Keďže nová zmluva je teda absolútne neplatná, pasívne legitimovanou osobou v spore je odporca a vzhľadom k tomu, že nezaplatil dohodnuté nájomné do konca trvania nájomného vzťahu ( ktorú skutočnosť odporca nepoprel a výšku žalovanej sumy ničím nespochybnil), je žaloba dôvodná. Navrhovatelia si uplatnili žalobou iba dlh na nájomnom za obdobie do 23.02.2011 vo výške 1.660 eur, hoci by im prislúchalo dlžné nájomné až do uplynutia výpovednej doby, t.j. do konca apríla 2011. Nimi žalovaná suma predstavuje nedoplatok nájomného za december vo výške 330 eur, plné nájomné za mesiac január 2011 a pomernú časť nájomného za 23 dní mesiaca február 2011. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu posúdil ako dôvodnú a žalovanú sumu navrhovateľom v celosti priznal. Odporca v lehotách splatnosti dlžné nájomné neuhradil, čím sa dostal do omeškania s platením dlhu a to po márnom uplynutí lehoty na splnenie jednotlivých splátok. Navrhovatelia si uplatnili úrok z omeškania až od 01.03.2011 a keďže k uvedenému dňu už boli splatné všetky dlžné splátky a výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 01.03.2011 bola nezmenená, súd vyhovel návrhu navrhovateľov a priznal v zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák., účinného navrhovateľom aj zákonné úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo predstavuje 9 % ročne, pretože úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k uvedenému dňu 1,25 % ročne. Plný úspech v súdenej veci mali navrhovatelia, ktorí si podaním zo dňa 14.01.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas vyčíslili trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 773,22 eur vyčíslené v zmysle vyhlášky č. , keď základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby si vyčíslili z tarifnej hodnoty v sume 1.660,- eur vo výške 71,37 eur. Trovy právneho zastúpenia si v zmysle uvedeného navrhovatelia uplatnili za 7 úkonov právnych služieb po 71,37 eur/ úkon (1./ prevzatie a príprava veci dňa 25.02.2011, 2./ vypracovanie návrhu na súd dňa 28.02.2011, 3./ vypracovanie vyjadrenia k odporu dňa 09.08.2011, 4./ účasť na pojednávaniach v dňoch 27.09.2012, 26.11.20125, 14.01.2013, podanie vo veci samej dňa 01.10.2012, a to celkovo v sume 499,59 eur + náhradu režijného paušálu v zmysle vyhlášky v celkovej výške 52, eur, a to za 3 úkony v roku 2011 po 7, eur/úkon, za 3 úkony v roku 2012 po 7, eur/úkon, za 1 úkon v roku 2013 po 7,81 eur/úkon. Suma uplatnených cestovných náhrad v celkovej výške 18,- eur, pozostáva z použitia osobného motorového vozidla AUDI A5, EVČ: TT XXXED za 3 cesty na trase Trnava - Piešťany a späť po 6,- eur/cesta (priemerná spotreba 5,3 l/100 km, palivo v cene 1,481 eur/l, náhrada 0,183/km). Hotové výdavky spočívajúce v náhrade za stratu času vo výške 76,86 eur si uplatnili za stratu času dňa 27.09.2011, 26.11.2012, za 4 začaté polhodiny po 12,71 eur a dňa 14.01.2013 za 2 začaté polhodiny po 13,01 eur. Vyčíslenú odmenu a hotové výdavky vo výške 647,38 eur si právny zástupca navrhovateľov, ktorý je platiteľom DPH, navýšil v zmysle vyhlášky o 20% DPH vo výške 125, eur. Nakoľko navrhovatelia mali vo veci plný úspech, súd im v zmysle priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej nimi uplatnenej výške a súčasne im priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci samej vyplývajúci s obsahu spisu vo výške 99,50 eur a na ich zaplatenie zaviazal neúspešného odporcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie resp. aby žalobný návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nevykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, keď pri posudzovaní veci vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľov a neúplne posúdil právny stav veci. Odvolateľ uviedol, že je nepochybné, že odporca dňa 29.5.2004 uzatvoril s navrhovateľmi zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu 10 rokov. Navrhovatelia však dňa 1.1.2010 uzatvorili novú nájomnú zmluvu s novým nájomníkom San Marco, s.r.o. Tvrdenia navrhovateľky v 2. rade, že predmetnú zmluvu podpísala pod nátlakom odporcu, ktorý ju okrem iného podľa jej tvrdení mal uviesť do omylu sú nepravdivé, účelové a právne nepodložené. Rovnako aj tvrdenie navrhovateľa v 1.rade, že vyššie uvedenú nájomnú zmluvu nikdy nepodpísal dokonca o jej existencii nemal 12 mesiacov vedomosť. Nájomná zmluva dňa 1.1.2010 obsahuje podpisy oboch navrhovateľov a platnosť nájomnej zmluvy aj jej akceptáciu navrhovateľmi preukazuje skutočnosť, že navrhovatelia od januára 2010 vystavovali pokladničné príjmové doklady pre nového nájomníka San Marco, s.r.o., od ktorého aj preberali nájomné. S ohľadom na vyššie uvedené, navrhovateľmi uvádzaný predmet nájmu nebol v rozhodnom období odporcom fakticky užívaný a preto nárok navrhovateľov na zaplatenie žalovanej sumy považujme za právne nedôvodný.

K odvolaniu odporcu zaslali vyjadrenie navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedli, že odvolanie odporcu považujú za nedôvodné a navrhujú, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení poukázali na skutočnosť, že tvrdenie odporcu, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie sa nezakladá na pravde a nemá ani oporu v zákone, keď poukázali na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 14.1.2013, kde odporca pred skončením dokazovania uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a preto v zmysle zásady formálnej pravdy, ktorou sa občianske súdne konanie riadi nemôže svoje odvolanie opierať o argument, že prvostupňový súd vykonal nedostatočné dokazovanie. Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľov vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne analogicky zdôvodnil, prečo nájomnú zmluvu zo dňa 1.1.2010 nepovažuje za platnú. Navrhovatelia uviedli, že predmetná nájomná zmluva nemôže byť platná jednak z dôvodu, že pri jej uzatváraní absentovala jedna z podstatných náležitostí platného právneho úkonu a to je vôľová stránka a ďalej preto, že v navrhovateľ v 1. rade v zákonnej lehote sa dovolal jej relatívnej neplatnosti v zmysle ust. v spojení s ust. a nakoniec i z dôvodu, že na rovnaký predmet nájmu v tom čase trval iný nájomný vzťah, čo taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy. Na základe uvedeného preto navrhujú, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia za jeden poskytnutý úkon právnej pomoci vo výške 146,40 eur, ktorá predstavuje tarifnú odmenu za poskytnutá úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 114,19 eur + 20 % DPH vo výške 22,84 eur, ako aj režijný paušál vo výške 7,81 eur + DPH vo výške 1,56 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhajú uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť im sumu 1.660 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.3.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom sumu 1.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.3.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 773,22 eur a to všetko do 3 dní.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu v žiadnej časti preskúmavaného rozhodnutia odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd nemá čo k veci dodať. K odvolacím argumentom odporcu sa však žiada uviesť nasledovné :

Ustanovenie , o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje spôsob, formu a podmienky prenechania nebytového priestoru inému, keď z úpravy vyplýva, že k prenechaniu nebytového priestoru je potrebné uzavretie zmluvy o nájme. Pri uzatváraní zmluvy je potrebné vo všeobecnosti prihliadať najmä na úpravu obsiahnutú v ust. - 51 Obč. zák. a predovšetkým, že zmluva je dvojstranným právnym úkonom. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V zmluve o nájme nebytových priestorov musia byť predmetné nebytové priestory dostatočne určite vymedzené predovšetkým určením nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú, s určením podlažia, či inej špecifikácie umiestnenia priestoru. V zmluve o nájme nepostačí iba vymedzenie, že nebytové priestory sú prenechané k užívaniu, ale je treba, aby bol dohodnutý i účel, ku ktorému budova slúži. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o nájme je určenie výšky a splatnosti nájomného. Za absolútne neplatnú bude považovaná aj zmluva o nájme, ktorá bude uzavretá v písomnej forme, ale nebude obsahovať všetky stanovené náležitosti, a to i vtedy, pokiaľ by chýbajúce náležitosti boli určené dohodou účastníkov zmluvného vzťahu ústne. Absolútna neplatnosť znamená, že právny úkon je neplatný od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodov neplatnosti dovolal a taktiež nie je dôležité, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Absolútnu neplatnosť taktiež nie je možné zhojiť napríklad tým, že dodatkom k zmluve budú dohodnuté chýbajúce povinné náležitosti zmluvy.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného nájomného za predmetné nebytové priestory za obdobie od decembra 2011 do 23.2.2011, v celkovej výške 1660,- eur. V danom prípade správne súd prvého stupňa posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.5.2004, na základe ktorej si navrhovatelia uplatňovali svoj nárok a dospel k záveru, že táto zmluva nájme nebytových priestorov je platná. Taktiež sa správne súd prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov na ten istý nebytový priestor aj zmluvou zo dňa 1.1.2010 a dospel k záveru, že táto zmluva o nájme nebytových priestorov je absolútne neplatná. Správne súd prvého stupňa dospel k tomuto záveru na základe posúdenia tej skutočnosti, či došlo k naplnenie vôľovej stránky zo strany navrhovateľky v 2. rade uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu, keď uviedol, že táto vôľová stránka tam chýbala, pretože navrhovateľka v 2.rade ju uzatvorila pod hrozbou násilia, nátlaku a taktiež správne dospel k záveru, že táto nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov, je absolútne neplatná aj z toho dôvodu, že v dobe uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 k predmetným nebytovým priestorom stále trval nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.5.2004 a teda nie je možné, aby na ten istý nebytový priestor boli v tom istom období uzavreté dve nájomné zmluvy. Na základe uvedeného, tak v období od decembra 2011 do 23.2.2012, ktoré obdobie je predmetom tohto konania, naďalej trval nájomný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.5.2004. Keďže odporca predmetné nebytové priestory užíval, avšak neuhrádzal dohodnuté nájomné v zmysle predmetnej zmluvy, správne súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného nájomného a to aj spolu s úrokom z omeškania v zmysle ust. odo dňa splatnosti posledného neuhradeného nájomného t. j. od 1.3.2011.

Odporca vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dokazovanie a preto je potrebné predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosť účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. V zmysle (okrem výnimiek v ňom ustanovených) je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odporca však na pojednávaní dňa 14.1.2013 aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu podľa , nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy a taktiež v samotnom odvolaní neoznačil žiadne dôkazy, ktoré žiadal vykonať pred súdom prvého stupňa a prvostupňový súd tieto navrhnuté dôkazy neakceptoval. Odvolací súd tak mal preukázané, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení , ktorými by bola odporcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutia právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 107,06 eur + 20 % DPH vo výške 21,41 eur, režijný paušál vo výške 7,81 eur + 20 % DPH vo výške 1,56 eur, čo spolu predstavuje 137,84 eur a to v zmysle ust. , 10 a 13 ods. 2 vyhl. MS SR č.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.