Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/482/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 o 217,71 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -131 zo dňa 19.7.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -131 zo dňa 19.7.2012 v časti o zaplatenie 134,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 134,88 EUR od 1.7.2010 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje a vo zvyšku mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,71 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa 7.12.2008 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Y. XXX J., prevádzkovateľom ktorého je povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na komunikácii D1 km: 94,00; uvedenou dopravnom nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a jeho súčasti, ktorého správcom je žalobca a jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/61 Zb. bolo zabezpečiť výmenu poškodeného zariadenia za nové, náklady výmeny predstavovali 734,31 EUR, ktoré boli v rozsahu 516,60 EUR kryté poistným plnením, ktoré žalobcovi vyplatil žalovaný, ktorý bol poistiteľom žalovaného, predmetná suma predstavuje sumu, o ktorú žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § a 443 Obč. zák., a to s poukazom na amortizáciu, krátenie ktoré nepovažoval za dôvodné, a to s poukazom na zák. 135/61 Zb., ktorý považoval za lex specialis k a skutočnosť, že obnovenie pôvodného majetkového stavu v danom prípade nebolo možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, k oprave, výmene poškodeného dopravného značenia bol žalobca v podstate prinútený protiprávnym konaním, škodou nedošlo k žiadnemu majetkovému prínosu pre žalobcu a priznaný nárok považoval za zabezpečenie kompenzácie majetkovej ujmy žalobcovi. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na prestoj konštatoval, že prihliadol na celkovú dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu na odstraňovaní vzniknutej škody nutná, avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Ďalej uviedol, že uznanie nároku na prestoj by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by žalobca musel vykonať mnoho jázd s tým istým výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody. Poukázal na to, že predmetom podnikania žalobcu je okrem iného aj zabezpečovanie prípravy realizácie opráv a výstavby diaľnic a je v zmysle TP7/2000 vykonávať denne súvislú údržbu, vozidlá by teda boli využité pri podnikateľskej činnosti žalobcu. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil Obč. zák., čl. I Nar. vl. č. 1 % základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky v rozhodnom období a počiatok omeškania pätnástym dňom nasledujúcim po uplynutí prešetrovania poistnej udalosti. O náhrade trov rozhodol s poukazom na , úspech žalobcu a vznik trov na súdnom poplatku v sume 16, EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že súdy výraz škoda vykladajú súhlasne so stanoviskom uvedeným pod č. 55/71 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, pritom pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia a nie v čase rozhodovania. Poukázal na to, že poistná zmluva uzavretá medzi poisteným a poisťovateľom môže stanoviť širší rozsah povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu, v danom prípade si však účastníci poistnej zmluvy nedohodli širší rozsah plnenia než škodu. V súvislosti s prestojmi uviedol, že motorové vozidlá a mechanizmy, ktoré žalobca pri odstraňovaní škody použil, patrili žalobcovi. Náklady na dobu, počas ktorej tieto mechanizmy nepracovali, nemožno však považovať za ušlý zisk, keďže žalobca nepreukazoval, že v čase prestojov mali mechanizmy vykonávať inú konkrétnu činnosť pre tretiu osobu za odplatu a že ak by neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, bol by žalobca získal majetkovú hodnotu.

Žalobca poukazujúc na ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona poukázal na povinnosť žalobcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy bez akéhokoľvek obmedzenia. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -175 z 8. apríla 2009, Krajského súdu v Bratislave č.k. -173 zo 7. októbra 2010 a z 3. februára 2011. Poukázal tiež na to, že pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné a ani diely, ktoré neboli nevyhnutné a nezvýšili sa ani ich úžitkové vlastnosti, pritom uvedenie vozidiel do pôvodného stavu bolo možné len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. č. podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene k použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí mať k dispozícii.

Odvolací súd prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len sčasti, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke v celosti.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie vo vzťahu k sume predstavujúcej amortizáciu zvodidiel cestnej komunikácie, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na okolnosti prípadu zodpovedá priznaná výška náhrady škody ustanoveniu § a 443 Obč. zák.. Tak ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v konaní nebolo preukázané, že by opravou týchto zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, nakoľko nebolo preukázané, že by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti, neboli použité diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie či nadštandardné. V konaní teda nebolo preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala výlučne k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového stavu bolo možné len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. Tak ako je to uvedené v Náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 19. marca 2008, pri aplikácii zákona nemožno postupovať striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné sledovať racionálny a spravodlivý účel zákona inak by došlo k porušeniu základného práva účastníka na súdnu ochranu, bol by žalobca získal majetkovú hodnotu.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi priznal ako náhradu škody aj sumu 82,83 EUR, o ktorú nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcu v dôsledku prestojov mechanizmov pri odstraňovaní škody. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by mechanizmy mali byť v čase odstraňovania škody použité na výkon inej podnikateľskej činnosti žalovaného, prípadne, že zamestnancom žalobcu boli vyplatené mzdové prostriedky za prácu nadčas. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.

Žalobca by mal podľa a právo na náhradu trov odvolacieho konania, súd však podľa o náhrade rozhoduje iba na návrh a keďže žalobca návrh nepodal odvolací súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.