Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-71-2013.pdf
PDF · 108.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: Y. Š., W.. XX.R. XXXX a malol. F. Š., W.. XX.R. XXXX, obe zast. kolíznym opatrovníkom: zástupcom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka
- E. Y., W.. XX.S. XXXX, F. XXX XX Q. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Danielou Ježovou, advokátkou so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, otec - X. Š., W.. XX.L. XXXX, F. A. Č.. XX, XXX XX T.Q., o návrhu matky nazvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 8P/279/2011 z 1.marca 2012 z doterajších 26 Eur na maloletú Y., W.. XX.R. XXXX zvyšuje na 100 Eur mesačne a z doterajších 26 Eur na maloletú F., W.. XX.R. XXXX zvyšuje na 80 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, na číslo účtu vedený v Tatra banke a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, odo dňa 21.júna 2013 (od podania návrhu).
Za obdobie od 21.06.2013 do 12.02.2014 otec dlh na zročnom výživnom má vo výške 1.391,14 €, ktoré mu súd povoľuje splácať po 20 Eur mesačne pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala dňa 21.júna 2013 na tunajší súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči ich maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa rozsudku Okresné súdu Brezno, sp. zn.: 8P 279/2011 zo dňa 01.03.2012, právoplatným dňa 20.03.2012 boli zverené maloleté deti Y. a F. do osobnej starostlivosti matke s tým, že odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu každej sumou po 26,- Eur mesačne vždy do 15. dňa k rukám matky maloletých. Odo dňa vyhlásenia uvedeného rozsudku sa zmenili pomery na strane navrhovateľky, ako aj maloletých detí a to tak, že výdavky spojené s ich výživou a výchovou výrazne vzrástli. Maloletá F. začala navštevovať základnú školu na V. XX U. F., s čím vzrástli aj náklady na jej výživu, pričom mesačné náklady spojené so školskou dochádzkou sú ZRPŠ 7 Eur, družina 13 Eur, strava v škole 20 Eur, krúžok tanečná 6 Eur, náklady spojené s dopravou do školy 50 Eur - z obce Q. denne dochádzajú do školy do F.. Ďalšie náklady jednorázové, resp. ročné spočívajú s navštevovaním denných táborov počas prázdnin 180 Eur, náklady spojené so zakúpením školských potrieb 200 Eur, náklady spojené so školou v prírode 160 Eur.
Náklady na maloletú Y. spočívajú obdobne s mesačnými náklady spojenými so školskou dochádzkou: ZRPŠ 7 Eur, družina 13 Eur, strava v škole 20 Eur, krúžok balet 27 Eur a obdobne denná doprava 50 Eur. Ďalšie náklady jednorázové, resp. ročné spočívajú s navštevovaním denných táborov počas prázdnin 180 Eur, náklady spojené so zakúpením školských potrieb 100 Eur, škola v prírode 160 Eur.
Ďalšia zmena pomerov na strane navrhovateľky a maloletých detí nastali tým, že s rastom maloletých detí sa stávala potreba samostatného vlastného bývania naliehavá. Navrhovateľka kúpila dvoj izbový byt prostredníctvom hypotekárneho úveru, kde spolu s maloletými deťmi býva. Z uvedeného dôvodu vzrástli náklady na bývanie na sumu 471 Eur mesačne (z toho 350 Eur je splátka hypotekárnej zmluvy, 56 Eur fond opráv a údržby a zálohov. platby, 25 Eur elektrika, 40 Eur plyn). Na maloleté deti pripadá z tejto sumy polovica, čo je 235,50 Eur mesačne. S nástupom maloletej F. do školy ako aj so zmenou bývania vznikla potreba kúpy nového vybavenia izby pre školopovinné deti ako napr. stôl, stolička, poličky a iné, čo predstavuje ďalší oprávnený výdavok pre maloleté deti v sume 500 Eur.
S vývojom maloletých vzrastajú aj náklady na stravu a ošatenie maloletých - momentálne je suma potrebná na stravu maloletých detí mimo školy 160 Eur mesačne a na ošatenie výlučne pre maloleté deti 100 Eur mesačne. Maloletá F. býva často chorá s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky, ktoré predstavujú priemerne mesačne 11 Eur. Obe maloleté majú ploché nohy s čím sú spojené zvýšené výdavky na ortopedické pomôcky priemerne 30,- Eur ročne na dieťa. Na kultúru priemerne mesačne predstavuje sumu 12,5 Eur na dieťa. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti M. I. T. L..C..I.. Jej mzda ostala nezmenená. Na strane odporcu sa zmenili tiež pomery, keďže tento bol v čase vyhlásenia rozsudku dlhodobo na PN. Jeho zdravotný stav je v poriadku a pracuje u svojho zamestnávateľa. Otec neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti na maloleté deti, avšak starý rodičia im poslali na meniny a narodeniny financie na účet matky. Z uvedených dôvodov navrhla zvýšiť výživné na maloletú Y. z 26 eur na 180,- Eur a na maloletú F. z 26 Eur na 150,- Eur, a to od podania návrhu vždy do 5. dňa na účet matky maloletých.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Brezno sp.zn. 2P/197/2013, rodnými listami oboch maloletých, rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P279/2011-98 z 1.marca 2012, právoplatného 20.marca 2012, potvrdením o návštevy školy maloletými, dokladmi o zaplatení krúžkov, lekárskymi správami na maloleté, potvrdeniami platby na rodičovské združenie, na oblečenie, obuv, kozmetiku, správou Tatrabanky z 11.júna 2013, správou Obecného úradu Q. z 15.januára 2014, správou ÚPSVaR Dunajská Streda zo 16.januára 2014, písomným vyjadrením odporcu podaného 22.januára 2014, správou Obecného úradu T. z 20.januára 2014, zárobkovým výkazom navrhovateľky, potvrdením ÚPSV a R Dunajská Streda o poberaní prídavkov na deti, lekárskou správou z 2.decembra 2013 na obe maloleté, potvrdením zamestnávateľa odporcu zo 17.januára 2014, potvrdením o zdaniteľných príjmoch odporcu za rok 2013, s rozpisom mesačných výdavkov na maloleté, s dohodou o vyporiadaní zaniknutého BSM; a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P279/2011-98 z 1.marca 2012, právoplatného 20.marca 2012 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, obe maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného v sume 26,- Eur mesačne na maloleté jednotlivo. Stretávanie sa otca s maloletým súdom upravené nebolo, vzhľadom na zhodené vyjadrenie rodičov o tom, že v tomto smere sa dokážu dohodnúť. V tom čase mali maloleté 7 a pol roka a 5a pol roka. Matka vykazovala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 423,83 Eur. Odporca vykazoval čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 270,24 Eur, toho času bol na práce neschopný od 1.novembra 2011, pričom poberal nemocenské dávky vo výške 151,60 Eur.
K návrhu matky sa otec maloletých detí vyjadril písomne a uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, avšak je ochotný prispievať na maloleté na každú po 50 Eur, nakoľko spláca pôžičky, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva a nie je schopný platiť viac.
Obe maloleté sú zdravé, majú zdravotné problémy ohľadne plochých nôh, s čím sú spojené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ortopedickú obuv; inak majú len bežné zdravotné ťažkosti, ktoré sa viac prejavujú u mladšej z dievčat. Obe navštevujú prvý stupeň základne školy, obe sa snažia zapájať do mimoškolských aktivít - tanec, balet. Špeciálnu stravu nemajú predpísanú.
Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletých uviedla, že na návrhu pokiaľ sa týka zvýšenia výživného trvá. Od podania návrhu otec dlh nemá, riadne platí, za mesiac november a december 2013 vo výške 180 a 200 Eur. Odporca uviedol, že keby mohol viac prispievať tak by prispieval. Momentálne je schopný platiť na dievčatá po 50 Eur, maximálne do výšky 150 Eur na obe. Po splatení leasingu, ktoré nadobudli ešte počas manželstva, bol by schopný platiť o 50 Eur viac. V súčasnosti zo zárobkových príležitostí iné možnosti nemá.
Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti, nakoľko sú osvedčené zmeny pomerov na strane maloletých detí, a to aspoň vo výške 180 alebo 200 Eur mečane na obe.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 160 ods. 1 /veta druhá/ O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletého dieťaťa). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 /veta druhá/ Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania súdu o výživnom (t.j. od marca 2012).
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P279/2011-98 z 1.marca 2012, právoplatného 20.marca 2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného mesačne v sume 26,- eur na každú z dievčat. V tom čase tamojší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že matka okrem prídavku na dieťa mala aj čistý mesačný príjem vo výške 423,83 Eur. U odporcu bol vtedy príjem len z nemocenských dávok vo výške 151,60 Eur, nakoľko bol práceneschopný od 1.novembra 2011; predtým vykazoval čistý mesačný príjem vo výške 270,24 Eru. Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.
V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka je stále zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom vo výške 438,88 Eur a poberá prídavok na dve dieťa vo výške 47,04 eura od januára 2014. Otec pracuje pre spoločnosť T. L. L..C..I.., pričom mu zamestnávateľ potvrdil čistý mesačný príjem vo výške 398,13 Eur (za obdobie posledných šiestich mesiacov).
Maloletá Y. mala v čase posledného rozhodovania 7 a pol roka, žila s matkou, navštevovala základnú školu. V čase terajšieho rozhodovania má maloletá 9 a pol roka, s matkou žije v Obci Q., v F. navštevuje Základnú školu, s čím matke vznikli zvýšené výdavky ako aj ďalšie výdavky, ktoré špecifikovala v návrhu a doplnila pri výsluchu.
Maloletá F. mala v čase posledného rozhodovania 5 a pol roka, žila s matkou, navštevovala materskú školu. V čase terajšieho rozhodovania má maloletá 7 a pol roka, takisto žije s matkou v Obci Q., v F. navštevuje Základnú školu, s čím matke vznikli zvýšené výdavky ako aj ďalšie výdavky, ktoré špecifikovala v návrhu a doplnila pri výsluchu.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci súd dospel k záveru, že niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznejšej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Od ostatnej úpravy výživného uplynulo ku dňu rozhodovania tunajšieho súdu cca 18 mesiacov, čo nie je dlhý čas,
na strane maloletých však došlo k opodstatnenej zmene spočívajúcej vo zvýšení výdavkov, nakoľko menšie z dievčat začalo navštevovať základnú školu, obe chodia na krúžky - mimoškolské aktivity, pravidelne navštevujú ortopéda, povinne musia zakupovať ortopedickú obuv - každého pol roka (zimné, letné), F. je častejšie zdravotne ošetrovaná. Uplynutím spomínaného obdobia došlo prirodzene i k miernemu zvýšeniu životných nákladov jednak vzhľadom na ekonomické ukazovatele v spoločnosti ako i na skutočnosť, že dieťa povyrástlo a výdavky naň už len z tohto dôvodu mierne vzrástli. Na strane otca taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko zamestnávateľom vykázaný príjem v čase terajšieho rozhodovania súdu bol v sume 398,13 eura mesačne, čo je podstatne viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady na vyhodnotenie príjmov a výdavkov u všetkých účastníkov, súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného ako taký možno považovať s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za čiastočne dôvodný. Pôvodne matkou navrhovaná výška však podľa názoru súdu nie je dôvodná, nakoľko ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by v súvislosti s maloletým za ostatných 18 mesiacov vzrástli matke výdavky do tej miery, že by bolo odôvodnené zvýšiť výživné na sumu 180 eur u mal.Y. a 150 eur u mal.F. mesačne. Takémuto zvýšeniu nezodpovedá ani zmena pomerov, ani príjmy otca maloletého. Súd považoval návrh otca na zvýšenie výživného zo sumy 26,- Eur na sumu 100,- Eur u mal.Y. a z 26,- Eur na sumu 80 Eur u mal.F. za dôvodný a primeraný zmene pomerov, ktorá bola popísaná a zdôvodnená vyššie, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
Zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto platenie zvýšeného výživného (100,- Eur a 80,- Eur mesačne) ani za situácie splácania otcom preukázaných výdavkov spojených v úverom, pôžičkou, či inými účtami vzhľadom na zistené zárobkové pomery otca neohrozí jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti a tiež skutočnosť, že výživa detí je sčasti krytá i prídavkami na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky.
Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 21.júna 2013. Preto bolo potrebné ustáliť aj výšku tzv. zročného výživného. Od 21.júna 2013 je povinný platiť mesačne na obe dievčatá v sume 180 Eur, preto súd ustálil, že mu vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 21.júna 2013 do 12.februára 2014 v sume 1.391,14 Eur. Otec doposiaľ platil na maloleté deti mesačne po 26,- eur, a za mesiace november a december aj výnimočné platby, ktoré sa mu zarátavajú do tohto dlhu. (Teda za 9 dní v júni už zaplatil 15,6 Eur, za ďalším 7 mesiacov od júla do januára 7 x 52 teda 364 Eur, za 12 dní vo februári 22,29 Eur; plus jednorázové platby za november 180 Eur a december 200 Eur mínus 52, ktoré už boli zarátané, je teda 279 Eur; už na novourčené výživné zaplatil sumu 680,89 Eur. Preto tieto ešte raz nie je povinný zaplatiť.) Postupujúc v intenciách ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil súd otcovi maloletých detí zaplatiť tento dlh v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).