Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_17Co-2-2013.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Subarea
17Co/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Prievozská 6/ A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa č. 10 proti odporcovi I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. G. č. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 1.165,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. septembra 2012, č.k. 14C/38/2012-80, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh v sume 62,87 Eur cestou Daňového úradu v Bratislave. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 69,04 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.165,41 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06.11.2010 do zaplatenia titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a zmluvne dohodnutej pokuty zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. Žalovaná suma spočívala v sume 169,59 Eur z nezaplateného hovorného a v sume 995,82 Eur v zmluvnej pokute. Pred začatím pojednávania došlo k mimosúdnej dohode, pretože odporca dlh dňa 19.05.2012 v sume 1.165,41 Eur zaplatil a navrhovateľ odpustil odporcovi úroky z omeškania. Preto navrhovateľ vzal celý návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Dňa 07.05.2012 do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka.
Súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3 v dôsledku prejavenej vôle navrhovateľa, ktorý zobral návrh v celom rozsahu späť, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že odporcu, ktorý zavinil zastavenie konania, zaviazal uhradiť trovy konania v sume 69,04 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, lebo nemal v konaní úspech. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Proti uzneseniu, jeho výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník konania na strane odporcu, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia zmenil tak, že žiadnemu z
účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval dva samostatné nároky, a to jednak hovorné v sume 169,59 Eur, ako aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 995,82 Eur. Vedľajší účastník argumentoval, že zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení už bola judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka postihnutá absolútnou neplatnosťou. Napriek uvedenému odporca ako spotrebiteľ uhradil dobrovoľne aj nárok z neplatnej zmluvnej pokuty, preto navrhovateľ vzal návrh späť a súd konanie zastavil. Posudzujúc procesné kritériá v § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., trovy konania by mal znášať odporca. Podľa jeho názoru však je v danom prípade namieste aplikovať ust. § 151 ods. 1 O.s.p., pretože zaplatenie nároku vyplývajúceho z neplatnej dohody o zmluvnej pokute je určite dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemal navrhovateľovi priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ a odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutých výrokov, t.j. výrokov, ktorými súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku a o trovách vedľajšieho účastníka sa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa o trovách odporcu rozhodol správne.
V súvislosti so zastavením konania rozhoduje súd o náhrade trov v zásade podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.
Ak bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, rozhoduje súd o náhrade trov podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia je povinný hradiť trovy ten, kto zavinil zastavenie konania, pričom zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska, teda v zásade platí, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal návrh na začatie konania späť.
Druhá veta citovaného zákonného ustanovenia upravuje postup pri náhrade trov za situácie, ak bol návrh na začatie konania vzatý späť pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne. Je tak zrejmé, že pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje konštatovanie dvoch predpokladov, a to jednak späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a ďalej správanie sa odporcu, pre ktorý sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetný.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že v danej veci súd prvého stupňa v súvislosti so zastavením konania správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zo spisu totiž nepochybne vyplýva, že po začatí konania došlo medzi účastníkmi k mimosúdnej dohode, pretože odporca celú žalovanú istinu dňa 19.05.2012, v sume 1.165,41 Eur zaplatil, v dôsledku čoho navrhovateľ odpustil odporcovi úroky z omeškania a následne zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. K zaplateniu žalovanej istiny odporcom pritom došlo po tom, čo do konania na jeho stranu vstúpil vedľajší účastník konania a uplatnil námietku spočívajúcu v tom, že pri dojednaní o zmluvnej pokute sa táto podmienka posudzuje súdmi ako neprijateľná zmluvná podmienka. Z uvedeného je tak zrejmé, že odporca nárok navrhovateľa považoval za dôvodný, nakoľko napriek tejto uplatnenej námietke vedľajším účastníkom konania na pojednávaní dňa 21. mája 2012 (č.l. 77 spisu) uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za opodstatnený čo do dôvodu aj čo do výšky a tento v plnom rozsahu zaplatil. Bola splnená aj druhá podmienka pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia, keď zo spisu je zrejmé, že návrh bol navrhovateľom vzatý späť po tom, čo odporca žalovanú istinu zaplatil, teda pre správanie sa odporcu v konaní.
Preto postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. považoval odvolací súd za správny, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
Preto uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .